DVA KRÍŽE – Kapitola 4 – Časť 4 – Odosielanie #140 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Predtým, než uzavrieme túto dôležitú kapitolu a tu diskutované duchovné fakty, pozrime sa, čo si Pán želá nám ukázať v pasážach Jeho Slova, ktoré „neradi čítame, učíme, kážeme, vidíme, chápeme alebo konáme“, aby sme mohli žiť. Tieto pasáže zahrňujú horeuvedených deväť príkladov a ktorékoľvek iné časti Jeho Slova, kde je opisovaná naša smrť, ukrižovanie našej telesnosti, vyzliekanie si starého človeka, obliekanie si Nového Človeka, seba-zapieranie a iné utrpenia.
Môže existovať mnoho úprimných a poctivých veriacich, ktorí si vždy želali ľúbiť sa Bohu a po mnoho rokov sa mohli usilovať konať Slovo Božie aj v jeho „bolestných a krvavých pasážach“. A tak, pokúšali sa „zápasiť s ich starým človekom, zápasiť so svetom, zápasiť s peklom, zápasiť so zlom a so všetkým, čo sa zdalo zlým a proti Bohu v ich vnútri alebo zovňajšku.“ Pokúšali sa konať „ich najlepšie“ veriac, že toto bola úzka cesta a to, čo si Pán od ních želal. Nuž, nie celkom tak. Tá pravdivá a efektívna cesta je celkom iná… je to cesta VIERY.
Pán si želá ukázať nám nasledujúce:
1) Naše vlastné snahy podľa naších vlastných predstáv, rozumovania, pocitov, predpokladov alebo chápania našej duše konať Jeho Slovo neskončia v úspechu (toto je bolestné sa učiť).
2) Nikto nemôže vykonať nič, čo on nevidí (toto sa vzťahuje aj na fyzické, aj na duchovné).
3) Keďže my sme všetci začali, ako duchovne slepí, prvé, čo potrebujeme je VIDIEŤ V DUCHU… vidieť, kto sme, čo robíme, kde ideme a čo máme robiť v Jeho očiach.
4) Aby sme videli, potrebujeme SVETLO, ktoré by vystriedalo temnotu v našej duši. Toto SVETLO je VIERA, cez ktorú môžeme vidieť podstatu, základ vecí na ktoré sa nádejáme, jasnú evidenciu o veciach, ktoré našími fyzickými očami nevidno. (Žid. 11:1) Je veľmi, preveľmi ľahké brať presvedčenia našej naturálnej duše za vieru! Buďme si vedomí tohto veľkého nebezpečenstva.
5) My VIERU nijako nemôžeme vyprodukovať v našej duši, ani ju nemôžeme prijímať od Pána kedykoľvek, alebo kdekoľvek by sme chceli, alebo akýmkoľvek spôsobom by sme si ju želali. My prijímame VIERU majúc „ucho na počutie“ Slova Božieho (Rim. 10:17) a bežaním závodu (kráčaním úzkou cestou) nám ustanoveného Bohom. (Žid. 12:1) Keď bežíme náš závod, kráčame úzkou cestou, vždy ideme cez konflikty, problémy, utrpenia, ťažkosti, bolesti alebo protivenstvá najrôznejších druhov, všetko toto je „projektované“ Pánom pre každého nás; je to pre nás „šité na mieru“… pretože my všetci toto potrebujeme. Lebo všetky tieto veci spolupôsobia PRE DOBROtým, ktorí milujú Boha a sú povolaní podľa Jeho Zámeru. (Rim. 8:28) Pozrime sa na to bližšie.
Počúvanie alebo čítanie pravdy nám prináša jej „teóriu“ a jej mentálnu znalosť, pochop. Videnie a skusovanie pravdy v naších konfliktoch, problémoch, utrpeniach, ťažkostiach, bolestiach, či protivenstvách nám prináša „živú skutočnosť“ tej pravdy a viery. Ako? „Hľadiac na Ježiša (Ktorý je Pravdou), Autora (Pôvodcu) a Dokonávateľa naše viery;“ (Žid. 12:2a)
Ak sa dívame na naše konflikty, problémy, utrpenia, ťažkosti, bolesti alebo protivenstvá, nedostávame od Neho žiadnu vieru, žiadne svetlo! Keď sa „dívame na Neho“, dostávame JEHO pochop, JEHO odpoveď na všetky tie konflikty, problémy, atď. Jeho odpoveď prichádza ako viera, svetlo, pravda. Jeho pravda, ak ju prijmeme a jej uveríme, má v sebe moc nas vyslobodiť. (Jn. 8:32) To tiež znamená, vyslobodiť nás z účinkov tých špecifických konfliktov, problémov, ťažkostí, atď. To ďalej znamená, že my ich teraz môžeme prekonať ich riešením… cez JEHO VIERU.
6) Keď od Pána obdržíme JEHO VIERU, obdržíme vlastne Jeho SVETLO, aby sme VIDELI nás samotných, našu situáciu a ako ju On vidí. My teraz VIDÍME problém, konflikt alebo protivenstvo a tiež jeho pravdivú príčinu. My teraz VIDÍME, čo treba urobiť, aby sme všetko premohli a stali sa „premožitelia“. VIDÍME tiež našu telesnosť a korene problémov, ktoré môžu byť v nás, alebo v iných. VIERA obsahuje SILU konať veci, ktoré vidíme a SLOBODU povedať veci, ktoré je potrebné povedať na vyriešenie problémov a situácií.
7) Preto my nebojujeme s našim starým človekom, s našou hriešnou náturou, so svetom, s peklom, ani s ničím, čo vyzerá byť zlom, ale…
BOJUJEME DOBRÝ BOJ VIERY, NAJPRV JU PRIJAŤ, POTOM SI JU DRŽAŤ A POTOM JU V NAŠÍCH OKOLNOSTIACH POUŽIŤ – KONAŤ. TÝMTO UCHOPUJEME DO SVOJEJ DUŠE ŽIVOT VEČNÝ DO KTORÉHO SME POVOLANÍ. (1Tim. 6:12// 2Tim. 4:7)
VIEROU DOKÁŽEME VŠETKO (Mk. 9:23), PRETOŽE VIDÍME, ČO MÁ BYŤ UROBENÉ, AKO TO MÁ BYŤ UROBENÉ A KTO MÁ ROBIŤ ČO A KEDY. AK NEŽIJEME V DUCHU, NEŽIJEME VIEROU, ALE ŽIJEME V NAŠEJ DUŠI NAŠÍMI ZMYSLAMI, KEĎŽE NIET INEJ CESTY, AKO ŽIŤ. AK NEŽIJEME VIEROU (SVETLOM OD PÁNA), NIE SME V OČIACH NÁŠHO PÁNA SPRAVODLIVÍ. (Rim. 1:17) MY VŠETCI SA MUSÍME UČIŤ ŽIŤ VIEROU, KEĎŽE TO NIE JE PRE NÁS PRIRODZENÉ TAKTO ŽIŤ, LEBO SME NEBOLI V NEJ, ČI S ŇOU NARODENÍ.
BEZ VIERY NIČ NEDOKÁŽEME, NEMÔŽEME SA ĽÚBIŤ BOHU, (Žid. 11:6a ) ANI NEMÔŽEME BYŤ VYKÚPENÍ. NAŠE SRDCE MUSÍ VIDIEŤ SPRAVODLIVOSŤ BOHA PREDTÝM, NEŽ JU UVERÍ A NEŽ TO NAŠE ÚSTA VYZNAJÚ. (Rim. 10:10)
Toto Svetlo Pána môžeme uzavrieť nasledovne.
MY NEZAPIERAME SAMÝCH SEBA, NEBERIEME NÁŠ KRÍŽ (Mt. 16:24), NEUKRIŽOVÁVAME NAŠU TELESNOSŤ (Gal. 5:24), NEOČISŤUJEME SA ZO VŠETKEJ ŠPINY DUCHA A TELESNOSTI (2Kor. 7:1), NEVYZLIEKAME SI STARÉHO ČLOVEKA, NEOBNOVUJEME DUCHA NAŠEJ MYSLE A NEOBLIEKAME SI NOVÉHO ČLOVEKA (Ef. 4:22-24), NEUMŔTVUJEME NAŠE ÚDY, KTORÉ SÚ NA ZEMI (Kol. 3:5), ATĎ… ATĎ… PODĽA NAŠÍCH PREDSTÁV, PRESVEDČENÍ, POCHOPU, ČI ÚSILIA! NIE, NIE, NIE!
NAJPRV MUSÍME BYŤ OCHOTNÍ VIDIEŤ NÁŠHO STARÉHO ČLOVEKA, JEHO ŠPINAVOSŤ, TEMNOTU, CHLÍPNOSŤ, HRIEŠNOSŤ, BEZBOŽNOSŤ, JEHO SKUTOČNÚ NÁTURU. AŽ POTOM MÔŽEME UROBIŤ PRAVDIVÉ POKÁNIE A ŽIADAŤ PÁNA, ABY ODSTRÁNIL, ČO TERAZ VIDÍME A JE NÁM ODPORNÉ A ČO NENÁVIDÍME, AKO AJ ON TO NENÁVIDÍ. TOTO JE, ČO NECHCEME ROBIŤ, ALEBO SME NESCHOPNÍ ROBIŤ SÚC ZVIAZANÍ SILAMI ZLA.
NAŠE PRAVDIVÉ VYZNANIE A POKÁNIE JE PREMÁHANÍM – TO JE ZAPIERANIE SEBA SAMÉHO, TO JE BRANIE NÁŠHO KRÍŽA, TO JE UKRIŽOVÁVANIE NAŠEJ TELESNOSTI, TO JE OČISŤOVANIE SA OD VŠETKEJ ŠPINY DUCHA A TELESNOSTI, TO JE CHOPENIE SA ŽIVOTA VEČNÉHO, TO JE TRANSFORMÁCIA NAŠEJ BYTOSTI, TO JE PRAVÝ PROCES SPÁSY ČLOVEKA!
Nám nemôže byť ošklivým, ani nemôžeme nenávidieť a teda sa úprimne kajať z niečoho, čo NEVIDÍME. Preto potrebujeme vieru (svetlo), ktorá je duchovnou evidenciou pravdivej nátury nášho starého človeka… nevidenej našími fyzickými očami! Musíme ju vidieť, aby sme ju nenávideli, kajali sa a od nej sa odvrátili. (Žid. 11:1) To je naše vyslobodenie, naše „ukrižovanie“, zapieranie seba samého, naša premena na Podobu Krista Ježiša, pravá Spása našej DUŠE. Viďme a chápme, že…
PRAVDIVÁ SPÁSA NAŠEJ DUŠE JE USKUTOČNENÁ CEZ NAŠE VIDENIE (naša viera), NAŠE VYZNANIE A POTOM KAJANIE SA (naša práca viery), ČO JE NÁŠ PODIEL KONAŤ. A MILOSŤOU A MOCOU PÁNA, KTORÉ V NÁS MOCNE PRACUJÚ, ČO JE BOŽÍ PODIEL KONAŤ NA NAŠEJ SPÁSE!
Štyrikrát nám Pán prikazuje vo Svojom Slove hovoriac: „spravodlivý BUDE (nie BY MAL) žiť vierou (svetlom).“ (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38) Prečo? Či je pre nás hriechom nežiť vierou? ÁNO, VŠETKO, ČO NIE JE Z VIERY JE HRIECH! (Rim. 14:23b) A teda, my môžeme hrešiť denne.
ŽIŤ VIEROU ZNAMENÁ ŽIŤ SVETLOM, KTORÉ MÁ SVOJ PÔVOD V JEHO DUCHU A NEMÁ SVOJ PÔVOD V NATURÁLNEJ DUŠI ČLOVEKA! Viera nie je časťou našej duše, nie je produkovaná našou dušou, ale prichádza do nášho srdca (duše) cez naše vedomie, ktoré je v našom duchu. My máme žiť naším duchom tak, ako aj Kristus žil po celý Jeho pozemský život a službu. Naše myšlienky a logické, intelektuálne presvedčenia založené na naších myšlienkach nie sú vierou! Preto ten, čo žije vierou je duchovným veriacim; ten, čo žije všetkým ostatným je duševným veriacim. Medzi vierou poskytovanou Kristom (Žid. 12:2) a našími duševnými presvedčeniami a názormi je mohutný rozdiel. Opakujem, že je veľmi jednoduché a ľahké popliesť si pravú vieru s našími duševnými presvedčeniami. Pravú vieru a naše duševné presvedčenia, domnienky, názory, myšlienky môžeme rozlíšiť od seba jedine ich ovocím a následkami. Takže, my sa obyčajne učíme rozlišovať medzi pravou vierou a našími presvedčeniami cez naše životné skúsenosti a ovocie naších činov.
NAŠA BOLESŤ A UTRPENIE BUDE V NAŠEJ OCHOTE VIDIEŤ PRAVDU O NÁS SAMÝCH A NEZATVÁRAŤ JEJ NAŠE OČI, UŠI A NAŠE SRDCE. (Mt. 13:15// Sk. 28:27)
NAŠA OCHOTA VYZNAŤ A KAJAŤ SA A POTOM SPOLUPRACOVAŤ S DUCHOM BOŽÍM NA PODSTATE NÁŠHO POKÁNIA, PRIVIESŤ HO DO NÁŠHO PRAKTICKÉHO KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA, TO JE NÁŠ PRAVDIVÝ KRÍŽ A BOLESŤ A UTRPENIE A PREMÁHANIE A TRANSFORMÁCIA Z DUŠEVNÉHO NA DUCHOVNÉ.
Predsa však, kto prijal Svetlo a vyznal ho? Keď my vidíme Svetlo-Milosť a odmietneme ho, sme odsúdení ako vinní. Preto ktokoľvek, kto neverí v Syna Božieho už je odsúdený! (Jn. 3:18-21)… pretože to Svetlo-Milosť bolo ukázané každému! (Tit. 2:11// Žm. 98:3b(18)) A ten, kto verí vo svojom srdci a vyznáva to svojími ústami už je vykúpený a bude spasený. (Rim. 10:9,10) Preto aj „srdce, čo neverí“ je Bohom nazývané zlým. Také srdce nás buď môže držať od nášho Vykúpenia, alebo nás odviesť od Živého Boha po našom Vykúpení! (Žid. 3:12) Ono má v sebe silu odmietať, čo si Boh želá, alebo čo nám On ponúka.
Náš Pán Ježiš Kristus si želá, aby sme túto kapitolu uvážili vo svojom srdci veľmi dôkladne a so všetkou serióznosťou, lebo je ona JADROM TEJ NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI predostretej v tejto knihe.
Ak my odmietneme toto jasné Svetlo a Milosť Písma týkajúce sa dvoch krížov, odmietneme Hlavný Účel Vôle Božej týkajúci sa našej transformácie, premeny na Podobu Jeho Syna. Ak sa pozastavíme, uvážime a začneme veriť jasné Slovo Božie, potom môžeme pokračovať do nasledujúcej kapitoly a začať uvažovať o iných, omnoho hlbších duchovných záležitostiach o ktorých sme asi nikdy v živote neuvažovali, nikdy ich nevideli do žiadnej hĺbky, nikdy nechápali do žiadneho žiadúceho stupňa.
Nech nám Pán dá ducha schopnosti a múdrosti tomuto sa venovať, dosiahnuť veci, cnosti a schopnosti, ktoré si ON želá, aby sme mali a ktoré sme si možno aj potajomky želali v našom srdci, aby sme ich mali, videli, rozumeli im a žili ich v našom pozemskom živote.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…