ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 2 – Odosielanie #142 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

b) NUŽ, A ČO ČLOVEK? Prečo Boh vlastne stvoril človeka? Či my to vieme? ÁNO, vieme! A prečo ho stvoril na „Svoju vlastnú Po­dobu“? Či aj to vieme? ÁNO, vieme! Náš Otec nám nedáva svo­je dôvody v Knihe Genesis, kde iba povedal: Učiňme človeka na Svoj Obraz.“ (1M. 1:26a), ale my tiež máme Rim. 8:29,30 a Zj. kap. 21 a 22. Predsa však nedokážeme pochopiť, keď Boh stvoril „muža a ženu“ (Adama a Evu), ale nazval ICH MENO ADAM… v jednotnom čísle… a nie Adam a Eva. (1M. 5:2) Či my tomuto rozu­mieme? Slovo v Mt. 19:5,6, 1Kor. 6:16 a tiež Ef. 5:31 nám zaiste môže dať nejaké vodítko, ale my stále nemôžeme pochopiť tento fakt ani vo fyzickom, ani v duchovnom svete. Pred­sta­vi­vosť a chápavosť našej naturálnej mysle nám nijako nepomôže. Jednoducho, my nemôžeme chápať hĺbku takých tajomstiev v na­šej naturálnej mysli.

Predsa však, Náš Otec si neželá držať to od človeka v „prí­snom tajom­stve“, teda, od človeka, ktorý Ho miluje, ktorý Mu dal svoj život, ktorý túži Jemu slúžiť, Jemu byť poslušný a s Ním byť na veky vekov. Pre Nášho Otca je potešením ukázať TOMU ČLOVEKU všetko, čo je on schopný vidieť, počuť, chytiť, voňať, chutnať a chápať vo svojom duchu. Veríme tejto pravde? Náš Otec nám dá Svoje Svetlo ohľadne tohto tajomstva a my ho neskôr uvážime, keď nám tiež dá Svetlo o Kríži a Kalichu Náš­ho Pána, rozdielu medzi nimi a o zničení diela Diablovho Naším Pánom. Toto sú pre našu dušu a chápanie tiež hlboké tajomstvá.

c) NÁŠ OTEC NEBESKÝ JE VŠEMOHÚCIM BOHOM, ktorý vždy mal všetko, čo chcel, ktorý nikdy netrpel nedostatkom, ktorý po­vie Slo­vo a je to učinené, ktorý stvorí čokoľvek, čo chce, kedy­koľ­­vek to chce a to z ničoho… iba vypovedaním Slova; ktorý doká­že všetko a pre Neho nič nie je ťažké urobiť; (1M. 18:14// Jer. 32:27) má v tomto Vesmíre absolútnu Moc, je schopný zariadiť, aby Jeho Vôľa bola vždy vyplnená, atď. Pravda? ÁNO! Toto je naše jednoduché, logické a humánne chápanie a presvedčenie. Či sú v tomto odseku sféry, alebo body, kde by sme tiež mohli povedať NIE? Áno, sú!

VÔĽA NÁŠHO OTCA JE VŽDY VYPLNENÁ! ALE MY NEMUSÍME CHÁPAŤ JEHO VÔĽU, ALEBO JEHO POTREBY, PRETOŽE BOH, ROZ­HOD­NUTÍM SVOJEJ VLASTNEJ VÔLE, MÁ POTREBY, BA AJ NEVY­PL­NENÉ TÚŽBY, KTORÉ ČLOVEK NEMUSÍ CHÁPAŤ.

Ak zostaneme u našej humánnej logiky, potom musíme pri­pustiť, že NÁŠ OTEC SI ÚMYSEĽNE VYBRAL TRPIEŤ NEDO­STA­TOK, TRPIEŤ BOLESŤ, STRATIŤ TO, PO ČOM TÚŽIL, VIDIEŤ SVOJE STVORENIE NIČENÉ… to Stvorenie o ktorom prehlásil, že je „veľmi dobré“ a ktoré miloval. On Sám sa rozhodol „ZNIČIŤ, ČO MILOVAL“, STVORIŤ ČLOVEKA schopného vyrobiť si ná­stro­je pre svoju prácu a potom aj STVORIŤ NIČITEĽA, ktorý to zničí. (Iz. 54:16) Môžeme toto chápať? NIE! Predsa je to ale pravda a môžeme ju nájsť v najrôznejších miestach Písma.

AK by nás Náš Otec nebol býval nikdy potreboval, nikdy by sme neboli existovali a ja by som nepísal túto knihu! Pravda? „Ako malé dieťa“, môžem v dobrom úmysle povedať čokoľvek a Môj Otec to pochopí a ak je potrebné, ma opraví. Všetko, čo my potrebujeme v tomto bode urobiť je vyprázdniť sa zo všetkého, čo je „logické“ našej naturálnej, edukovanej duši. Vo všeobec­nos­­ti to zahrňuje našu sebeckosť, ktorá nielen ovplyvňuje naše ná­hľady a presvedčenia, ale tiež našu panovačnosť, posadnutosť, ktorými držíme naše vlastné náhľady, ciele, plány, túžby získať a vládnuť. Náš Pán Ježiš „sa vyprázdnil“ z toho všetkého a vzdal sa toho. Vo Svojej duši sa rozhodol nič nerobiť Sám zo Seba, iba to, čo Mu Jeho Otec ukázal (Jn. 5:19 + 8:28), či už to vyzeralo lo­gické, alebo nie. Nuž opäť, ako ďaleko sme od Nášho Pána, čo sa týka tohto Jeho Charakteru a Milosti a Lásky pre Svojho Otca? Môžeme toto vidieť do nejakej hĺbky? NIE! On sa stal „nepriro­dzeným Človekom“ vyhýbajúci sa Svojím plánom, túžbam, voľ­bám a všetkým tým silám, ktoré sú pre nás prirodzené a držia nás vo svojích pazúroch.

My tu jasne vystupujeme z našej humánnej, naturálnej duše, jej rozumových schopností a sebeckosti do Jeho Ducha, ktorý Sám zkúma hĺbky Boha a je schopný nám vyjaviť aj to, čo si nevie­me predstaviť. On samozrejme nezjaví tieto veci Nášho Otca našej telesnosti, ktorá v nás prebýva a vládne našej duši. Ak máme nie­čo dostať od Nášho Otca, tak to musí byť náš Nový, Duchovný Človek.

MY MUSÍME OPUSTIŤ NAŠE PREDSTAVY O NAŠOM OTCOVI A O NAŠOM SPASITEĽOVI A PÁNOVI. Ak nie sme ochotní toto urobiť, potom môžeme aj prestať čítať túto knihu na tomto mieste. Ak to nedokážeme urobiť (ale sme ochotní), potom Ho musíme požiadať, aby nás uschopnil to urobiť, Ak to neuro­bí­me, potom nemôžeme od Neho obdržať svetlo, ktoré potrebuje­me VIDIEŤ. Pokračujme teda v sedení u Otcových nôh, ako malé deti v nádeji a viere a vo vyprázdňovaní seba samých od všetkej tradičnej náboženskej „plnky“, ktorá sa stala našou zamrežo­va­nou „samotkou“ a tým aj miestom našej duchovnej smrti.

Mali by sme sa opýtať samých seba otázku, ktorá môže byť šokujúcou a ktorá je nasledovná:

ČI SATAN VYPLŇUJE VÔĽU BOHA? ÁNO, ALEBO NIE?

Ak odpovieme „nie“, potom sme v konflikte s prvými dvomi odsekmi tohto bodu c). Ak odpovieme „áno“, potom budeme v konflikte s naším vlastným chápaním Boha, s vlastným zmyslom pre spravodlivosť, lásku, milosť, milosrdenstvo, súcit, odpúšťa­nie, dobrotu Boha, atď. Pravda? Existuje nejaká tretia odpoveď? Predtým, než povieme čokoľvek viac, musíme zopakovať, že vlast­ne sú DVA ZÁKLADNÉ DRUHY VÔLE, či už je to Vôľa Božia, alebo vôľa človeka. Prvým základným druhom je PRIPÚŠŤAJÚCA VÔĽA, čo je TÚŽBA–PREDNOSŤ–ZÁĽUBA–ZÁMER–CIEĽ. A dru­hým zá­klad­­ným druhom je ABSOLÚTNA–NEMENITEĽNÁ VÔĽA, čo je PRINCÍP–KONEČNÝ SÚD.

Ak Satan vyplňuje Vôľu Boha, potom aj pohani musia vypl­ňo­vať Jeho Vôľu; samotné zlo musí vyplňovať Jeho Vôľu; bolesť a utrpenie vyplňujú Jeho Vôľu; smrť vyplňuje Jeho Vôľu. Judáš Iškariotský vyplnil Vôľu Boha práve tak, ako aj Faraón, Herodes, kráľ Saul a všetci ostatní zlí ľudia. To neznamená, že Božie želania, či preferencie boli vždy vyplnené, ale Jeho Súdy a Ciele boli. Pravda? Boh „nechce (neželá si), aby niektorí zahynuli, ale aby všetci došli k pokániu.“ (2Pet. 3:9)

PREDSA, On prijíma rozhodnutia a osudy všetkých, kto­rých On stvoril pre Seba a pre Svoje potešenie, hoci sa oni rozhodli ísť svojou cestou a zahynúť. ĽUDIA SÚ V JEHO PRIPÚŠŤAJÚCEJ VÔLI A SÚDE SLOBODNÉ TVORY, takže majú právo vybrať si, čo chcú! Ale JEHO ABSOLÚTNA VÔĽA A SÚD HOVORÍ, že nikto, kto odmietne Jeho Slovo nebude žiť v Jeho Prítomnosti. Takže, v Božom Súde je to Jeho priebežná Milosť, ktorá dovo­ľuje niektorým veriacim, aby boli aj zabití a zahynuli „dočasne“ a predtým, než by mali šance spáchať, napríklad, smrteľný hriech (Mt. 12:31,32// 1Jn. 5:16), alebo urobili iné osudné rozhodnutia a za­hynuli na veky. Boh sa na našu fyzickú smrť díva inak, než my a teda On môže použiť aj našu fyzickú smrť pre naše dobro. Nikto vo svojej naturálnej duši nemôže vidieť tento fakt.

d) SOM SI ISTÝ, že sám v sebe nedokážem vyjadriť skutoč­nos­ti v duchovnom svete žiadnym užitočným spôsobom, pokiaľ nepožiadam Môjho Otca o Jeho Múdrosť a schopnosť, ktoré nám On bohato dáva, ak Ho žiadame. (Jak. 1:5) Požiadajme Ho teda veriac, že nám dá ďalšiu Milosť, Trpezlivosť, Múdrosť a duchov­ný zrak, aby sme mohli VIDIEŤ a chápať, čo naša naturálna duša nemôže nikdy vidieť, ani chápať. Aj keď náš intelekt môže vidieť a chápať niektoré veci uvážené v tejto sekcií, nemôže pre­nik­núť, vidieť a chápať ich duchovnú hĺbku, ich dosah a dopad pre náš kresťanský život a osud.

<><><>  

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >