ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 5 – Odosielanie #145 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Keď sa táto kniha dostane do vaších rúk a vy nie ste ochotný poslať ani len jednoduché slovko „Ďakujem“, akú lásku máte pre mňa? ŽIADNU! Táto kniha sa mohla dostať do vaších rúk, ale sa nedostala do vášho srdca. A ak sa aj dostala do vášho srdca, nenašla tam žiadnu lásku. Nové Prikázanie Nášho Pána, ktorým je nám prikázané „milovať jeden druhého, ako nás On miloval“ (Jn. 13:34) je priebežne ignorované a porušované celou Cirkvou a my sa za to ani nehanbíme. My si priebežne napchávame hlavy biblickými vedomosťami a chápaním, ale Pán nemôže nájsť v naších srdciach ŽIADNU PRAVÚ LÁSKU. Či vpravde VIDÍTE tento fakt? NIE, nevidíte… jedine, ak ste mali tie isté životné skúsenosti, ako mám ja.
Mám veľa skúseností, kde veriaci, ktorým som osobne slúžil mi vyjadrovali svoju „lásku“, uznanie a vďačnosť. Ale keď im neskoršie bola deklarovaná pravda ohľadne ovocia ich života a im sa to neľúbilo, všetci ma opustili, prestali so mnou komunikovať a nadobro sa stratili za obzorom. (2Tim. 4:14-16) Mnohí iní zase odplatili moje dobro zlom a obvinili ma z hrozných vecí. Ich hriech, sebeckosť, pýcha, tvrdohlavosť, temnota sa jasne ukázali. Bezuzdná sila ich veľkej sebeckosti, chlípnosť po seba-uspokojení a absolútne pohŕdanie aj tými najzákladnejšími varovaniami a Prikázaniami Boha v Jeho Slove boli pre mňa, bez zveličovania, absolútne neuveriteľné a nepredstaviteľné. Oni proste túžili po ICH DRUHU komfortného kresťanstva a nie po svojom kríži. Ale Kríž je jediná vec, ktorá zjednocuje a ničí HRIECH – ktorý je hlavným a veľmi mocným nepriateľom Lásky!
Vráťme sa teraz k novému Prikázaniu, kde nám Pán hovorí: „…milujte jeden druhého AKO SOM VÁS JA MILOVAL…“ NIE, AKO MILUJTE JEDEN DRUHÉHO SVOJOU SEBECKOU LÁSKOU.
Jeho láska pre nás bola LÁSKA Z JEHO KRÍŽA. Naša láska pre jeden druhého musí tiež byť z nášho kríža! Musí byť ovocím, ktoré rastie z nášho ducha a nie z našej telesnosti. Náš Pán je Majstrom ukazujúci nám druh lásky, ktorý máme a ukazujeme v našom živote tým, že nás dáva do konfliktov, problémov, nedorozumení, bolestných situácií, tlakov, úzkostí, atď. Ukazuje nám naše chyby, nedostatky duchovného videnia, posiela nám Svoje korekcie, disciplínu, napomínania, karhanie… VO SVOJEJ LÁSKE! (Zj. 3:19) Ako my s Jeho korektúrami, disciplinovaním alebo karhaním jednáme? Či ich prijímame? NIE! Pozeráme sa na ne s veľkým podozieraním, alebo opovrhovaním. Zavrhujeme ich bez akéhokoľvek pozastavenia sa, alebo ich uváženia pred Ním. Sme ihneď urazení, podráždení. Opúšťame „bojisko“ hľadajúc prístrešie, alebo hľadáme spojencov pre našu sebaobranu. Zostávame ticho a neodpovedáme. Schovávame sa za naše múry Jericha. Či toto všetko naozaj robíme? Ako môžeme na to odpovedať? Moja odpoveď je jedno slovo: MIZERNE! Prečo? Pretože…
OBROVSKÁ VÄČŠINA VERIACICH NIKDY NEROZOZNÁVA JEHO KOREKTÚRY, DISCIPLÍNU ALEBO KARHANIA, AKO JEHO LÁSKU A MILOSŤ VOČI NÍM! ČI TO VIDÍME? NIE, NEVIDÍME!
Mám hory živých skúseností týkajúcich sa tejto záležitosti a Pán je Môj Živý Svedok, lebo On vlastne pre mňa pripravil tie moje živé skúsenosti a utrpenia, aby skúšal aj mňa a moje srdce.
* * *
Privedený som Duchom Pána, aby som tu priložil nasledovné fakty týkajúce sa PRAVEJ LÁSKY, jej hĺbky a významu, ako je ona postrehnutá v duchovnom svete.
Za prvé, uvážme tú úžasnú a VEĽKOLEPÚ LÁSKU medzi Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Otec miloval Svojho Syna bezpodmienečnou, bezhraničnou, večnou Láskou, pretože On mal bezpodmienečnú, bezhraničnú a večnú dôveru a spoľahnutie sa na Svojho Syna. A Syn Ježiš Kristus miloval Svojho Otca tou istou bezpodmienečnou, bezhraničnou, večnou Láskou a mal tú istú bezpodmienečnú, bezhraničnú a večnú dôveru a spoľahnutie sa na Svojho Otca a zobrazil to vo Svojej bezhraničnej, bezpodmienečnej a večnej poslušnosti voči Svojmu Otcovi!
TÁTO BEZPODMIENEČNÁ, BEZHRANIČNÁ, VEČNÁ A VZÁJOMNÁ, PRAVÁ LÁSKA MEDZI SYNOM A OTCOM JE ZÁKLADOM NAŠEJ SPÁSY A JEJ PRAVÝM ÚČELOM!
Táto nepochopiteľná Láska bola skúšaná v Synovi Ježišovi Kristovi absolútne mimo našho pochopu. Otec neprestal milovať Svojho Syna, ani keď On bol kvôli nám učinený hriechom a prekliaty (Gal. 3:13// 2Kor. 5:21) a opustený Svojím Otcom. (Mt. 27:46) A Syn neprestal milovať, ani dôverovať Svojmu Otcovi aj keď bol Ním prekliaty a opustený, ale zveril Svojho ducha do rúk Svojho Otca! (Lk. 23:46) Človek absolútne nedokáže preniknúť hĺbky takýchto Božích cností, jedine môže stáť v nemom úžase, alebo padnúť na kolená. Ale vo Svetle tejto úžasnej Pravdy by sme mali konečne vidieť a chápať celú otázku LÁSKY, jej hĺbky a významu. Musíme tiež lepšie a hlbšie vidieť príčiny, prečo tie nadôležitejšie Prikázania, aké boli kedy dané Bohom človeku sa dotýkajú LÁSKY, AKO ICH JEDINÉHO CIEĽA; a prečo celý Zákon a Proroci visia na LÁSKE a cez ňu sú naplnení. (Mt. 22:37-40)
Za druhé, čo sa týka veriacich, pozrime sa a chápme, že núdza o pravú LÁSKU má následky, ktoré idú oveľa hlbšie, než si môžeme myslieť, alebo si predstaviť, alebo veriť. Bez LÁSKY my nielen, že sme ničím, ale sme tiež prekliaty. V dôsledku tohto faktu, bez LÁSKY nemôžeme ani v pravde nikomu produktívne posluhovať Krista a očakávať, že veriaci budú rásť do Krista, aj keď im hovoríme pravdu! My jedine môžeme rásť do Hlavy, teda, do Krista hovoriac, alebo kážúc pravdu V LÁSKE. (Ef. 4:15) Či my kážeme V LÁSKE? Ja verím, že my hovoríme, učíme, alebo kážeme, pretože máme znalosti, niekedy veľmi široké znalosti. Ale ani široké znalosti v nás neplodia ovocie lásky; oni plodia ovocie pýchy. (1Kor. 8:1) Pravda samotná tiež nie je postačujúca. Naša naturálna, sebecká láska tiež nepostačuje. Ani naša viera nepostačuje! Ak hovoríme, učíme, kážeme v duchu pýchy, arogancie, strachu, samo-spravodlivosti, alebo v akomkoľvek inom neprijateľnom duchu, alebo v našej intelektuálnej schopnosti, šikovnosti, či obratnosti, nikto nebude rásť do Krista podľa Slova Božieho v Ef. 4:15.
My nemôžeme milovať nikoho, koho nepoznáme. Nikdy nebudeme poznať Krista až dokiaľ nám On nezjaví Samého Seba. My ho jednoducho nemôžeme poznať cez žiadne množstvo štúdia, učenia, kázania, či spoločenstva. ON SA NÁM MUSÍ ZJAVIŤ, hoci to môže urobiť počas takých aktivít. Ale On sa zjavuje naprv takým, ktorí Ho milujú nadšene, zanietene a v pravde, nie takým, ktorí iba poznajú a vyučujú doktríny, ale nemajú lásku. Slovo Božie nám dosť významne naznačuje, že prvá osoba, ktorej sa Pán zjavil po Svojom zmŕtvychvstaní bola Mária Magdaléna! Nebol to žiadny z vedúcich Apoštolov, ale žena. (Jn. 20:14-17// Mk. 16:9) Prečo? Nuž, nikdy nebolo pochýb o jej opravdivo zanietenej láske pre jej Majstra. Ona nemala žiadne teologické znalosti, ale veľkú lásku pre Ježiša. Potom, čo bola vyslobodená od siedmych diablov (Mk. 16:9) a Ježišom vyliečená, bola vždy tam, kde bol Ježiš, až do Jeho posledného dychu na Kríži. Bola tiež prvou, čo Ho po Jeho smrti hľadala a za Ním plakala, zatiaľčo Jeho učeníci odišli domov.
To isté sa prihodilo Saulovi z Tarsu, ktorému sa Pán zjavil pre jeho veľkú lásku k Bohu, ktorá v ňom vyprodukovala jeho úžasnú horlivosť pre Božie záležitosti, ako v ne sám veril v tom čase. (Sk. 9:1-6). Práve tá jeho veľká láska umožnila Pánovi, aby z neho vytvoril Apoštola Pavla, ktorý potom prispel do Nového Zákona ten veľký poklad inšpirovaných listov.
Musíme si uvedomiť, že KRISTUS, súc Bohom, je predovšetkým LÁSKA. Preto, ak nemáme predovšetkým pravú lásku, nemôžeme Ho v pravde reprezentovať, pravdivo Ho niekomu posluhovať, alebo Jemu Osobne slúžiť k Jeho spokojnosti. Ak my strávime čas v Prímnosti Živého Krista, hoci naša myseľ môže byť naturálna, neobnovená a temná, predsa vždy „od Neho niečo nasiakneme“; a je možné to vnímať. Keď Pána zajali, Peter bol v hroznom duševnom stave, ako sa motal po dvore paláca Najvyššieho Kňaza. No ľudia mohli vnímať v ňom „čosi z Krista“, jeho reč bola iná a to ho prezradilo. (Mt. 26:73) Keď s Kristom nestrávime žiadny čas, niet v nás nič z Neho, čo by sme mohli vnímať. Ľudia nemôžu povedať „Ja vidím… vnímam… dotýkam sa Krista vo vás.“ Ľudia sa môžu dotýkať našej náboženskej telesnosti, ktorá je ale duchovnou smrťou a nie životom.
Existuje mnoho pasáží v Slove Božom, kde LÁSKA dominuje a je jedinou základňou všetkých Pánových akcií voči nám, ako aj Jeho základných požiadaviek na nás. Predtým, než budeme môcť v našom duchu a duši začať VIDIEŤ odpovede Nášho Otca na naše rôzne otázky, zopakujme si a uvážme Prvé a Druhé Prikázanie Boha človeku. Hovoria o LÁSKE a o ničom inom! Pozrime sa na hĺbku tohto Slova a čo Ono fakticky vyžaduje, kde začína a čo je potrebné na Jeho vyplnenie.
Keďže Boh JE Láska (1Jn. 4:8b), má ona svoje „prsty“ v celom Jeho Stvorení a v každom Jeho Zámere. My budeme pokračovať v tejto téme, až dokiaľ „nevyčerpáme“, čo nám tu Otec chce dať v tomto čase.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…