Každý veriaci od Pána očakáva Lásku a Milosť, ale Jeho Láska a Milosť vždy so sebou prinášajú Jeho „prút“, zvlášť, keď sme ešte duchovné deti (hoci fyzicky môžeme byť 60 roční!) a On nás ním bije, aby vytrhol našu DUŠU z pekla (Pr. 23:13,14, nie ducha, ktorý je znovu-zrodený, ale dušu, ktorá ešte „je v pekle“).

Náš Otec sa díva do naších očí a hovorí: „EŠTE NEVIETE NIČ O MOJEJ LÁSKE… A EŠTE NEVIETE NIČ O VAŠEJ STAREJ HRIEŠ­NEJ NÁTURE.“ Či Náš Otec má pravdu, alebo nie? Dovoľme Mu, aby nám dal do ducha nasledujúce, veľmi potrebné Svetlo.

KEĎ BOH ZFORMOVAL TEMNOTU A STVORIL ZLO, KEĎ STVO­RIL LUCIFERA A PRETRPEL JEHO PÁD A ZMENU NA SATANA, KEĎ STVORIL ČLOVEKA A PRETRPEL JEHO PÁD A ZMENU NA HRIEŠNI­KA, NA BYTOSŤ ZLA, KEĎ POTOM POSLAL SVOJHO SYNA A PRE­TR­PEL JEHO SMRŤ A VEĽKÚ OBEŤ SEBA SAMÉHO… ON VŠETKO TOTO UČINIL KVÔLI SVOJEJ LÁSKE!

BOH MAL VEĽKÚ A BEZPODMIENEČNÚ LÁSKU PRE VŠETKY TIE DUŠE, KTORÉ BUDÚ OCHOTNÉ VYPLNIŤ JEHO VÔĽU A JEHO VEĽKÚ TÚŽBU VYJADRENÚ V JEHO PRIKÁZANIACH A PREMÔŽU VŠETKY MOCNOSTI TEMNA A ZLA V ICH VNÚTRI AJ VONKAJŠKU, ABY TAKTO BOH MOHOL KONEČNE MAŤ SVOJU VEČNÚ RODINU!

Žiadna bytosť nemohla uspokojiť Adama, iba žena stvo­re­ná na podobu Adama a z jeho kostí. (1M. 2:18-23TAK ISTO, žiadna bytosť nemohla uspokojiť Boha, iba ČLOVEK stvorený na Podobu Boha, z Jeho „mäsa a kostí“. (Ef. 5:30„Preto ČLOVEK opustí svojho otca a matku a pripojí sa ku Svojmu Pánovi, a oni budú JEDNÝM TELOM A JEDNÝM DUCHOM. A obaja budú transparentní a nebudú sa hanbiť, že sú bratmi.“ (duchovný preklad a význam 1M. 2:24,25 // Ef. 5:31// Žid. 2:11)

Mnohí anjeli, ktorí verne slúžili Bohu padli a nasledovali Satana. Preto ČLOVEK MUSÍ BYŤ SKÚŠANÝ tým istým zlom, pod­vod­mi a pokušeniami, ako boli Boží anjeli zkúšaní, a ČLOVEK MUSÍ BYŤ DOKÁZANÝ ako spoľahlivý, verný, milujúci Boha viac, než seba samého. Boh Syn sa nikdy „neožení“ s nikým, kto by v bu­dúcnosti mohol opäť objať zlo, padnúť a stať sa Mu never­ným. Takže, ČLOVEK sa musí stať absolútne NOVÝM vo svojom DUCHU, DUŠI A TELE nemajúci ani poškvrny, ani vrásky zo starého stvorenia, ani ničoho podobného. Človek (Cirkev) sa musí stať absolútne svätým a bez akejkoľvek poškvrny hriechu, zla alebo temnoty. (Ef. 5:27)

A ďalej…

 ČLOVEK MUSÍ BYŤ OMNOHO ROZDIELNY OD LUCI­FERA, KTO­­RÝ TIEŽ BOL PERFEKTNÝ VO SVOJEJ KRÁSE A MÚDROSTI A TIEŽ BOL „BEZ POŠKVRNY, ČI VRÁSKY, ČI AKEJKOĽVEK ŠPINY HRIE­CHU“! ČLOVEK MUSÍ BYŤ OMNOHO VIAC SPOĽAHLIVEJŠÍ, OMNO­HO VIAC VERNEJŠÍ A VIAC MI­LU­­JÚCI BOHA, NEŽ BOL LUCIFER. INAK BY BOH NEMAL ZÁRUKU, ŽE ČLOVEK BY NENASLEDOVAL CHODNÍČKY LUCIFERA AJ PO SVOJEJ SVADBE SO SVOJÍM SYNOM. ČI VIDÍME TÚTO PRAVDU? ALEBO SME VOČI NEJ SLEPÍ?

MY ZAISTE MÔŽEME DÔVEROVAŤ NÁŠMU PÁNOVI, ALE DO AKEJ MIERY MÔŽE NÁŠ PÁN DÔVEROVAŤ NÁM? MÔŽEME TO NEJAKO ODHADNÚŤ, POSÚDIŤ? NIE!

Musíme zopakovať a VIDIEŤ, že keď uveríme a sme znovu-zrodení a vykúpení, NIE SME ešte synovia a dcéry Božie! Sme potencionálni synovia/dcéry. Keď sme vykúpení, sme akoby duchovné batoliatka, ktoré ani o sebe, ani o Otcovi nevedia NIČ! V tom čase a v tom duchovnom štádiu my iba dostávame MOC STAŤ SA synmi Boha, ako je aj  napísané: „Ale všetkým, ktorí Ho prijali (ako Spasiteľa a stali sa vykúpenými) dal MOC STAŤ SA SYNMI BOŽÍMI…“ (Jn. 1:12)

TÁTO MOC je pre nás absolútne nepostrádateľná, keď sa rozhodne­me duchovne rásť a nasledovať Krista po úzkej ceste. Prečo? Lebo my nemôžeme ani snívať o nasledovaní Krista v na­šej vlastnej moci a stať sa Jeho pravdiví synovia a dcéry. Bez TEJTO MOCI nemôžeme byť pretvorení na Jeho Podobu.

j) NIKDY SME v pravde nechápali PRAVDIVÝ ZÁMER BOHA, NÁŠHO OTCA. Nikdy sme nerozoznávali pravdivé cesty a formy Jeho Lásky. Preto sme nikdy NEVIDELI a nechápali úžasný roz­diel medzi niekym, komu bolo odpustené a bol vykúpený a prav­di­vým synom/dcérou Boha. Nikdy sme NEVIDELI, ani v duchu nechápali, prečo Boh vykonal v Starom Zákone to, čo vykonal a že to všetko ukazuje a dokazuje duchovné pravdy v Novom Zákone. To zahrňuje NAJDÔLEŽITEJŠIU ZÁLEŽITOSŤ s ktorou sa v tejto knihe zaoberáme – rozdiel medzi DUŠOU a DUCHOM.

ICH SEPARÁTNE SPASENIA sú jasne ilustrované Naším Otcom v Jeho suverénnych aktoch v Starom Zákone. Stále ešte zostáva hora vedomostí a múdrosti, ktoré môžeme vyťažiť zo Starého Zá­kona a ich vyplnenie v Novom Zákone v duchovnom svete, ale náš čas je veľmi krátky.

Pozrime sa teda, čo nám Náš Otec ukáže v Starom Zákone, čo sa týka tejto  NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI  nášho kres­ťanské­ho života. Boh vyviedol Svoj vyvolený ľud z Egypta cez Červené more. Egypt reprezentoval kráľovstvo Satana a Faraón reprezen­toval Satana samotného. Ľud Izraela bol vyslobodený z moci a vlast­­níctva Satana, a to krvou baránka, ktorý bol zabitý v každej rodine. (2M. 12:5-11) Baránok samozrejme reprezentoval Baránka Božieho, ktorý zobral hriech tohto sveta Svojou Krvou. (Jn. 1:29) Prechod Čiernym Morom bol číry zázrak, ktorý žiadny člo­vek nemôže vykonať svojou mocou, či múdrosťou. On repre­zen­­tuje naše Vykúpenie  z kráľovstva mocností temna a zla a zmŕtvych­vstanie v našom DUCHU čo je tak isto čírym zázrakom, ktorý žiadny človek nemôže vykonať svojou mocou, či múdrosťou. Preto, „nie skutkami človeka, aby sa žiadny človek nechválil“ dokazuje tento fakt. (Ef. 2:9)

Po tomto prechode Boh nepriviedol Izrael do ich Zasľúbenej Zeme, ale do pustatiny, kde nebolo čo jesť, piť, ani sa radovať v ich dušiach. PREČO? Lebo tam Boh začal jednať s ich DUŠAMI, ktoré „zostali v Egypte“ a šomrali a sťažovali sa a boli nespokoj­né a odmietali poslúchať Boha. VYŠLI Z EGYPTA – KRÁĽOVSTVA SATANA – ALE EGYPT SO SVOJIM KRÁĽOVSTVOM SATANA NEVY­ŠIEL Z ICH DUŠÍ.

Boh im ukazoval, že On bol pre ních aj v pustatine vo všet­kom postačujúci. Nechal „pršať chlieb“ z Neba, aby ľud mohol vyjsť a nazbierať si potrebné množstvo na každý deň, „aby som ICH VYSKÚŠAL, či budú chodiť v Mojom Zákone, alebo nie.“ (2M. 16:4b)

Dal im tiež nápoj zo Skaly, ktorou Skalou bol Kristus. (1Kor. 10:4) A keď hovorili proti Bohu a Mojžišovi, Pán poslal jedova­tých ohnivých hadov, aby ich štípali a mnoho ľudu Izraela zahy­nu­lo. A potom im Pán ukázal milosrdenstvo a prikázal Mojžišo­vi, aby urobil medeného hada a vyzdvihol ho na stĺp, aby kto­koľ­vek, kto bol poští­pa­ný a díval sa naň, mohol žiť. (4M. 21:5-9) BOH TERAZ PO­ŽA­DO­VAL ICH POSLUŠNOSŤ, aby spasil-vyslo­bo­dil ich DUŠE z Egypta a z kráľovstva Satana, ale ľud zlyhal konať požadované skutky po­sluš­nosti.

Ale Pán požadoval, aby sa Izrael teraz UČIL POSLUŠNOSTI a vstúpil do Zasľúbenej Zeme čo najskôr po prekročení Červené­ho Mora. Preto vyslal pátračov, aby 40 dní pátrali po zemi, aby im ukázal, že Zasľúbená Zem je naozaj zem tečúca mliekom a me­dom. Ale ľud odmietol veriť a do nej vojsť a privlastniť si ju! Preto ich Pán nechal túlať sa po pustatine 40 rokov (jeden rok za každý deň pátrania zeme) a aby tam pomreli. Nikomu z nich nebolo dovolené ani vidieť, ani vojsť do Zasľúbenej Zeme. Iba ich deti, čo boli v čase toho Súdu mladší, ako 20 roční a Jozue a Káleb boli privedení do Zasľúbenej Zeme. (4M. 13:26-34 + 14:1-6,29-38)

Poďme teraz do Nového Zákona a VIĎME duchovné odzrka­d­le­nie tohto faktu, menovite, že…

TOTO JE PRESNE TEN ISTÝ PRÍPAD S KRESŤANMI! ONI BOLI VYKÚPENÍ Z MOCNOSTÍ TEMNA A ZLA, „PREKROČILI SVOJE ČER­VE­NÉ MORE“ A VYŠLI Z KRÁĽOVSTVA SATANA… ALE KRÁĽOV­STVO SATANA NEVYŠLO Z ICH DUŠÍ LEBO STÁLE BAŽIA PO „LAHÔDKACH ICH STARÉHO ŽIVOTA (STARÉ VÍNO), BA AJ PO NÁ­VRATE DO NEHO.“ (Lk. 5:36-39)

PRÁVE TAK ANI MY SME NEVOŠLI DO KRÁĽOVSTVA NEBES­KÉ­HO PO NAŠOM VYKÚPENÍ, ALE SME BOLI PONECHANÍ V (DU­CHOV­NEJ) PUSTATINE TOHTO ZLÉHO SVETA, KDE TIEŽ NIE JE, ČO JESŤ A PIŤ ALEBO SA TEŠIŤ V NAŠOM DUCHU. AJ TU BOH JEDNÁ S NAŠÍMI DUŠAMI, ABY SME SA VOČI NEMU UČILI POSLUŠNOSŤ!

ALE MNOHO VERIACICH ŠOMRE, SŤAŽUJE SA, JE NESPOKOJ­NÝCH A BIEDNYCH, HLADNÝCH A SMÄDNÝCH. PRÍLIŠ MNOHÍ TÚ­ŽIA ŽIŤ SVOJÍM STARÝM ŽIVOTOM A ODMIETAJÚ POSLÚCHAŤ SLOVO BOŽIE. NIČ SA TEDA OD STARÉHO ZÁKONA NEZMENILO!

Náš Otec nám tiež poslal Chlieb z Neba podob­ným spôso­bom (Jn. 6:31-35), aby NÁS SKÚŠAL, či budeme chodiť v Jeho Duchu, alebo nie! (Gal. 5:25) Či my chodíme v JEHO DUCHU, alebo chodíme v NAŠEJ DUŠI? Či môžeme rozlíšiť rozdiel a zod­po­­ve­dať Pánovi túto otázku? Tí, ktorí chodia vo svojej duši ju zod­po­ve­dať nemôžu, pretože nemajú vedomie, čo to je chodiť v Jeho Duchu. Iba tí, ktorí chodia v Jeho Duchu dokážu toto rozoznať a otázku zodpovedať.

Aj u nás sa očakáva, že „vyjdeme von a každý deň nazbie­ra­me potreb­né množstvo Jeho Chleba (Života)“. Náš Pán prišiel, aby sme mali Život, a mali ho bohato. (Jn. 10:10) Ale TO VÔBEC NEZNAMENÁ, že my naozaj ten Život máme, ba aj bohato, len preto, že On za tým účelom prišiel! Či my naozaj „zbierame a je­me Jeho Chlieb denne“, alebo duchovne hladujeme? Pán hovorí, že my k Nemu NECHODÍME, aby sme „zbierali Chlieb (mali Jeho Život) potrebné množstvo každý deň… tu trošku a tam trošku“! (Jn. 5:40// Iz. 28:10) Náš Pán nám tiež dal nápoj vo Svojom Duchu. Či „pijeme“ z Jeho Ducha, alebo duchovne sme smädní? My ne­musíme poznať odpovede, ani na tieto otázky.

Tiež môžeme „hovoriť proti Bohu a Jeho Služobníkom“, nie vždy ústne, jazykovo, ale postojom a rozhodovaním sa v našej naturálnej duši, cez našu „telesnosť“. Keď takto jednáme dlhšiu dobu, Pán podobne dovoľuje, aby nás „ohniví hadi štípali“, zlí to duchovia, ktorých buď On Sám pošle (1Sam. 16:14,15), alebo im dovolí k nám prísť a konať v nás ich prácu zla cez podvádzanie a pokúšanie a mnohí z nás môžu zahynúť (byť separovaní). Ale Náš Otec vydvihol na stĺp (Kríž) Svojho Syna, (Jn. 3:14) ktorý bol učinený hriechom a kliatbou (medeným hadom) kvôli nám (2Kor. 5:21// Gal. 3:13), aby sme mohli žiť, keď sa „dívame na Neho“. Keď sa na Neho nedívame, NEMÁME V DUCHU ŽIADNU VIERU A  V NAŠEJ DUŠI ŽIADNY ŽIVOT. (Žid. 12:2)

<><><>  

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >