ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 8 – Odosielanie #148 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Uvážme teraz duchovný fakt, ktorý definitívne ukáže a potvrdí tú NAJDÔLEŽITEJŠIU ZÁLEŽITOSŤ v tejto knihe a v našom živote.
Zatiaľčo z Egypta do Zasľúbenej Zeme nebolo inej cesty, iba cez Červené More, z pustatiny do Zasľúbenej Zeme boli rôzne cesty po súši potom, čo Izrael prešiel Červené More. Napriek tomuto faktu, Náš Otec ZOPAKOVAL zázrak Červeného Mora a priviedol Izraela, aby prešiel ďalšiu vodu a ďalšiu smrť – rieku Jordán! PREČO? Pretože…
PRECHOD ČERVENÝM MOROM PREDSTAVUJE SMRŤ A VZKRIE- SENIE DUCHA VERIACEHO – JEHO VYKÚPENIE.
PRECHOD RIEKY JORDÁNU PREDSTAVUJE SMRŤ A VZKRIESENIE DUŠE VERIACEHO – JEHO PLNÚ SPÁSU.
ŽIADNY IZRAELITA NEVSTÚPIL DO ZASĽÚBENEJ ZEME INAK, IBA CEZ RIEKU JORDÁN KRÁČAJÚC CEZ SMRŤ PO DRUHÝ KRÁT. TAK ISTO, ŽIADNY VERIACI NEVSTÚPI DO KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO AK NEZOMRIE TELESNOSTI AJ VO SVOJEJ DUŠI ZAPIERAJÚC JEJ NATURÁLNY ŽIVOT PREŽÍVANÝ V „EGYPTE A V PUSTATINE“ A PREJDÚC SVOJÍM „DUCHOVNÝM JORDÁNOM“. (Joz. 3:17// Mt. 16:24, 25// Gal. 2:20// 2Tes. 1:5) TÁTO RIEKA SYMBOLIZUJE SMRŤ. VYVIERA ZO „ŽIVÉHO“ MORA GALILEJSKÉHO A VLIEVA SA DO „MŔTVEHO“ MORA A NÁŠ PÁN BOL V NEJ TIEŽ KRSTENÝ. (Mt. 3:13) KAŽDÁ DUŠA, KTORÁ SI ŽELÁ VSTÚPIŤ DO KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO MUSÍ ZOMRIEŤ ZOSTUPUJÚC KU ARCHE (KRISTOVI), KTORÁ BOLA NA DNE RIEKY JORDÁNU (SMRŤ-PEKLO), A BYŤ VZKRIESENÁ VYSTUPENÍM Z TEJ SMRTI DO ŽIVOTA VEČNÉHO.
SEPARÁTNA SPÁSA NÁŠHO DUCHA A NAŠEJ DUŠE JE NÁM TEDA NAŠÍM OTCOM JASNE UKÁZANÁ UŽ V STAROM ZÁKONE.
KEĎ PÁN POVEDAL, ŽE „MUSÍME BYŤ NARODENÍ ZNOVA“, NEMIENIL IBA NÁŠHO DUCHA, ALE AJ DUŠU. DUCH NAŠEJ STAREJ MYSLE (Ef. 4:23) A NÁŠHO STARÉHO BEZBOŽNÉHO A PODVODNÍCKEHO SRDCA (Jer. 17:9) A TVRDOHLAVEJ STAREJ VÔLE (Fil. 2:13) MUSÍ TIEŽ BYŤ „NARODENÝ ZNOVA“, OBNOVENÝ, PRETVORENÝ TÝM ISTÝM DUCHOM BOŽÍM. (Jn. 3:6,7)
k) UVÁŽME pred Naším Otcom aj ďalšiu dôležitú záležitosť, ktorá je opísaná v 1Kor. 10:5-15. Verš 11 hovorí:
„A toto všetko sa im (Izraelu) udialo ako predobraz a je to napísané PRE NAŠE NAPOMENUTIE na ktorých PRIŠLI KONCE TOHTO SVETA.“
Aká je toto veľká pravda pre nás všetkých, ktorí sme naozaj prišli ku koncom tohto sveta.
Apoštol Pavol tu varuje Cirkev v Korinte, aby neskončili tak, ako skončil Izrael v pustatine, namiesto, aby zdedili Kráľovstvo, aby nezahynuli! Predsa však si musíme všimnúť, že bez ohľadu, ako ľud Izraela šomral, sťažoval sa, hovoril proti Bohu a proti Mojžišovi a Áronovi, bez ohľadu na to, ako sa chovali a spôsobovali Bohu zármutok a bolesť, On vždy mal pre nich milosrdenstvo a odpustil im a dal im cestu von z pokušení, ktorým podliehali. Tak isto je to aj dnes s nami. (1Kor. 10:13)
Bol len JEDEN VEĽKÝ HRIECH, ktorý ľud Izraelský spáchal a ktorý v konečnej fáze priviedol na ních Boží Súd a spôsobil, že sa 40 rokov túlali po pustatine, tam pomreli a nikdy Zasľúbenú Zem nevideli. Bola to ICH NEVERA A ODMIETNUTIE VOJSŤ DO ZASĽÚBENEJ ZEME! (4M. 13:17-34 + 14:1-35)
Či my, kresťania, VIDÍME a chápeme, čo toto pre nás v pravde znamená? Či nám sa darí lepšie, než Izraelu? NIE! My práve tak NEVERÍME BOHU, keď nám ukazuje našu hriešnu náturu, našu neveru, neochotu, alebo neposlušnosť voči Nemu. Ani my nehľadáme najprv Kráľovstvo Nebeské, ako je nám prikázané Našim Pánom! (Mt. 6:33) My hľadáme seba-uspokojenie! My práve tak ODMIETAME VSTÚPIŤ DO KRÁĽOVSTVA a dávame Bohu hlúpe výhovorky! (Mt. 22:2-8) Ja osobne verím, že každý veriaci je pozvaný na Svadbu Jeho Syna, čo je príprava pre Kráľovstvo; a aká je ich odpoveď? Slovo Božie hovorí, že ONI NECHCELI PRÍSŤ! (Mt. 22:3)
Nuž a prečo by sa nám, kresťanom, malo dariť lepšie, než Izraelu? Či máme pre to dobrý dôvod? Áno, máme. My máme Ducha Božieho prebývajúceho v našom duchu činiac nás Jeho Chrámom, zatiaľčo Izrael Starého Zákona nemal Ducha prebývajúceho v ních. Predsa však, nie sme lepší, než bol Izrael v pustatine! Preto nás Pán varuje cez Svoje Slovo v 1Kor. 10:5-15.
Tiež je napísané: „veriaci, ktorý poznal Vôľu svojho Pána a nepripravil sa… bude bitý mnohými údermi.“
A ďalej: „komukoľvek je veľa dané, od toho sa bude veľa očakávať.“ (Lk. 12:47,48)
Prečo teda nie sme moc rozdielny od Izraela? Poďme hlbšie do nášho ducha a duše a VIĎME pravdivé dôvody.
NAŠA HUMÁNNA NÁTURA NIE JE ROZDIELNA OD HUMÁNNEJ NÁTURY ĽUDU IZRAELA! MY SME PRÁVE TAK SEBECKÍ, SVOJVOĽNÍ, KOMFORT HĽADAJÚCI, PÔŽITKY A SPOKOJNOSŤ HĽADAJÚCI, AKO BOL AJ IZRAEL! AJ V NAŠEJ SLUŽBE HĽADÁME NAŠE VLASTNÉ CIELE A NIE BOŽIE CIELE! V NAŠEJ SPÁSE NEHĽADÁME PÁNOVO POTEŠENIE, JEHO SPOKOJNOSŤ A ZAĽÚBENIE; NEHĽADÁME ANI VÔĽU NÁŠHO OTCA, MY VŽDY HĽADÁME NAŠU VLASTNÚ VÔĽU, ZÁMERY, PLÁNY, CIELE A POTEŠENIE.
Ak by Pán bol býval mal zaľúbenie v ľude Izraela, bol by ich býval priviedol do Zasľúbenej Zeme. (4M. 14:8) Náš Pán aj nás privedie do Kráľovstva Nebeského, AK bude mať v nás zaľúbenie. Má On v nás zaľúbenie? Je On v pravde s nami spokojný? Či môžeme zodpovedať tieto dôležité otázky? Asi nie.
Príliš mnoho veriacich dokonca odmieta byť pokrstení podľa Písma ponorením do vody, lebo sú pomýlení svojími vodcami. Výsledkom je, že ICH STARÁ DUŠA ZOSTÁVA STAROU, NEOBNOVENOU A NEVSTÚPI NA SVADOBNÚ HOSTINU BARÁNKA. Pán im povie: „Nikdy som vás nepoznal, odíďte odomňa, páchatelia neprávosti“. (Mt. 7:23// Lk. 13:27) Alebo im povie: „Nepoznám vás“ a zavrie dvere. (Mt. 25:10-12) Čo sa potom stane s týmito dušami? Či to vieme? (pozri Dodatok)
Strávia svoj pridelený čas v temnote, plačúc a škrípajúc zubami. Budú Pánom súdení a vyhodení z Kráľovstva Nebeského do vonkajšej temnoty, tam bude plač a škrípanie zubov. (Mt. 8:12 + 22:13 + 25:30) Všetko bude závisieť na Pánovom súde. Je to opäť horká pravda, ale budeme pokračovať v jej ignorovaní a radšej sa neskôr staneme jej nešťastnými obeťami? Prečo nie sme ochotní súdiť samých seba teraz, aby sme neboli súdení neskôr a možno aj odsúdení so svetom? (1Kor. 11:31,32) Toto Slovo sa špecificky týka jedenia Pánovej Večere, ale je tiež aplikovateľné aj vo všeobecnosti na náš kresťanský život.
„Plač a škrípanie zubov“ by na tomto mieste malo tiež naznačovať „hlboké a pravdivé výčitky svedomia, hlboké a pravdivé vyznania a činenie pokánia.“
l) KONEČNE môžeme povedať, že je pre nás absolútne žiadúce VIDIEŤ a pochopiť, že všetky hore deklarované pravdy a fakty nás vedú ku SAMOTNÉMU JADRU NADÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI V NAŠOM KRESŤANSKOM ŽIVOTE PO NAŠOM VYKÚPENÍ. To jest, ak vedome zanedbáme Vôľu a Zámer Nášho Otca, ktoré nás vedú k zapieraniu seba samého, ku pozdvihnutiu nášho kríža a k nasledovaniu Nášho Pána (Mt. 16:24), ak vedome odmietneme zomrieť nášmu starému, naturálnemu životu, to tiež znamená, že vedome odmietneme „prekročiť Jordán a vstúpiť do našej Zasľúbenej Zeme“, čo je Kráľovstvo Nebeské. (Mt. 22:2,3,5,8) Zapieranie nášho starého, naturálneho seba môže byť porovnané k premoženiu „ľudu Kannánejskej zeme a obrov, synov Enáka“ v našej duši, ktorí reprezentujú sily temna a zla! Oni sa nám zdali byť takí silní a my sme pri ních vyzerali, ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli! (4M. 13:34)
To najdôležitejšie a KĽÚČOVÉ SLOVO v tomto historickom príbehu ľudu Izraela, ako odmietal vstúpiť do Zasľúbenej Zeme je slovo – PREMÔCŤ! Iba Káleb vyhlásil ľudu Izraela povediac: „Poďme ihneď hore a zaujmeme ju, lebo sme viac, než schopní ju PREMÔCŤ“! (4M. 13:31b
Iba človek s takouto vierou je schopný deklarovať takúto vec aj dnešnej Cirkvi a povedať: „Sme viac, než schopní PREMOCŤ mocnosti temna a zla vovnútri, aj zvonkajšku našej duše a ustanoviť v nej Kráľovstvo Nebeské.“ Toto je presne dôvod, prečo Pán, hovoriac k Cirkvi, dáva sľuby jedine „TOMU, KTO PREMOŽE.” (Zj. 2:7,11,17,26; 3:5,12,21) A to je zase presne dôvod, prečo nám Náš Otec hovorí nasledovnú pravdu, ktorú veľmi málo veriacich registruje vo svojom vedomí:
„TEN, ČO VERÍ JE VERIACI, ALE VERIACI, KTORÝ PREMÔŽE–VÍŤAZÍ ZDEDÍ VŠETKO; A JA BUDEM JEHO BOHOM, A ON BUDE MOJÍM SYNOM (DCÉROU)“. (viď Zj. 21:7)
Niektorí veriaci môžu byť dostatočne oboznámení s týmto Slovom Božím, no mnohí iní nemajú ani základný prehľad, ani pochop tohto Slova a jeho vplyv na ich budúci život a osud. Či naozaj existuje veriaci, ktorý sa kedy opýtal sám seba: “Čo sa mi stane, ak nepremôžem, ak nič neurobím?“ A mal by on dostatočnú úprimnosť povedať si: „Stratím všetko moje Bohom prisľúbené dedičstvo, Boh nebude mojim Bohom a ja nebudem Jeho synom (dcérou)… hoci som uveril a som vykúpený“. Či je táto záležitosť dostatočne dôležitá, aby bola uvážená s viac, než len povrchným záujmom a aby bola tiež kázaná a veriaci varovaní?
Nebudeme nič robiť len preto, že veríme, že všetko bolo dokonané v Kristovi? Ak toto veríme, veríme pravdu. Ale nevidíme a nechápeme AKO dosiahneme to „všetko dokonané v Kristovi“ do našej vlastnej bytosti a KEDY. Či áno? Ó, my máme predstavy a rozumovanie a pocity a vlastné presvedčenia, ktoré nemusia mať nič spoločného so Slovom Božím. Ale máme o tom pravdu? Áno, máme. Pán hovorí: AKO je premáhaním, zapieraním samého seba, a KEDY je medzi našim krstom vodou a našou fyzickou smrťou, alebo únosom! Či veríme tejto pravde? Veriť akejkoľvek pravde Božej, ktorá sama o sebe je nekompletná a neveriť iným pravdám Božím, na ktorých tá prvá pravda závisí, nás nikam nedovedie a nevykoná v nás absolútne nič!
Nuž, budeme premáhať, čo Boh vyžaduje, aby sme premáhali? Uveríme tomu a budeme to robiť, alebo to budeme ignorovať? Výber je náš, nie Boží. Ja hovorím: KONAJME TO, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli Bohu, ktorý túži, aby sme boli Jeho synmi a dcérami a ktorý si veľmi zasluhuje mať nás za synov a dcéry, lebo platil za nás Svojim Vlastným Životom!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…