ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 15 – Odosielanie #155 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

t) NAŠE KRÁČANIE po úzkej ceste, alebo tiež bežanie závodu, kto­­rý je pred nás postavený Otcom, môže byť značne brzdené, alebo aj úplne zamedzené, a to dvomi vecami: BREMENAMI, ktoré nesieme a HRIECHMI, ktoré pášeme. (Žid. 12:1) Ak sa počas tohto nášho kráčania, či bežania dívame na Ježiša, Pôvodcu a Do­ko­ná­va­teľa našej viery, dostávame od Neho potrebné svetlo-vieru ohľadne týchto naších bremien a hriechov (Žid. 12:2) o ktorých sme si ani nemuseli byť vedomí, a ako ich efektívne zložiť.

V minulosti sme mohli veriť, že sú to iba naše hriechy, ktoré stoja v ceste nášmu duchovnému dospievaniu a dokona­losti, na­šej pravej znalosti Syna Božieho a nášmu spoločenstvu s Ním. Preto sme sa obracali ku Slovu, ktoré nám hovorí: „keď vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám od­pustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ (1Jn. 1:9)

Toto Slovo je pravdivé, ale naše limitované chápanie, resp., nechápanie faktu, čo je hriech a čo je bremeno, môže stále stáť v našej ceste a efektívne nás držať od skutočného poznania Pána, ako Osobnosti, mať s Ním duchovné spoločenstvo a tiež posluho­vať Ho iným. Je preto pre nás dôležité, aby sme VIDELI a chápali, že nielen hore­­uvedené Slovo (1Jn. 1:9), ale aj všetky predchádza­jú­ce verše 1-8 sú pre nás práve tak dôležité!

Ak  by sme len uvážili jedno ďalšie Slovo Božie, ktoré hovo­rí: „lebo čokoľvek nie je z viery, je hriech“ (Rim. 14:23b), potom by sme si určite ocenili Slovo v 1Jn. 1:9 omnoho viac a omnoho lepšie by sme ho chápali. A keď uvážime ešte ďalšie Slovo, ktoré hovorí: „myšlienka hlúposti je hriech“ (Pr. 24:9a⁽²⁹⁾), potom by sme si asi uvedomili, že my môžeme hrešiť denne a nebyť si toho vôbec vedomí!

To isté platí na naše bremená. Môžeme ich niesť a byť kom­plet­ne nevedomými, čo so sebou nesieme a že oni stoja medzi Naším Pánom a nami. Nikdy v celom mojom živote som nevidel atléta, ktorý by bežal závod s ťažkými kuframi v rukách a mal by nádej, že dôjde do cieľovej čiary. No, to je presne, čo my, veriaci robíme a nie sme si toho vedomí. Nuž, čo sú to tie bremená, kto­ré so sebou vlečieme. Ako ich zpoznáme a zložíme?

Pre pomoc sa obrátime na Slovo Božie, menovite, Jak. 1:14, 15, kde je nám povedané: „Ale každý je pokúšaný, keď je pri­ťa­ho­vaný vlastnou žiadostivosťou a lákaný. Potom, keď žiadosti­vosť počne, plodí hriech, a hriech, keď je dokonaný, plodí smrť.“

Čo toto Slovo pre nás znamená? My všetci sme pokúšaní a všetci máme žiadostivosti v našej duši, ktoré sú schopné nás lákať a pri­­ťahovať do hriechu. Uvedomme si, že ani pokúšanie, ani existencia žiadostivostí v našej duši nie sú hriechom! Ba ani keď sme priťahovaní tými žiadostivosťami ešte nehrešíme, ale hriech leží pri dverách. Takže…

BREMENÁ KTORÉ SO SEBOU NESIEME A KTORÉ SA KAŽDÚ CHVÍĽU MÔŽU ZMENIŤ NA HRIECHY SÚ TIE RÔZNE ŽIADOSTIVOSTI V NAŠEJ DUŠI! AVŠAK NAŠE BREMENÁ–ŽIADOSTIVOSTI NIE SÚ HRIECHMI, ALE NÁS VEDÚ DO HRIECHOV.

Mali by sme sa spýtať túto otázku: Či sme si my vedomí na­ších bremien? A ďalej: Či sme si vedomí, kedy sa oni sta­nú hriech­mi? Ja verím, že môžeme poznať odpovede, ale iba čias­toč­ne a nedostačujúco. My asi poznáme a vieme rozoznať tie najprirodzenejšie a všeobecne známe bremená-žiadostivosti náš­ho tela a duše a nie je potrebné prinášať ich do väčšieho svetla. Ale pravdepodobne existuje spústa žiadostivostí, ktoré si neuve­domujeme, alebo ich nepovažujeme za bremená stojace v našej ceste stanovenej Pánom. Ak oni spomalia veriaceho v jeho pro­ce­se dospievania, to nie je dobré, ale nemusí to byť tragické. Ak oni zastavia veriaceho od napredovania, alebo ho aj obrátia späť na jeho ceste… TO JE TRAGICKÉ! Ak zastavia vodcov, ktorí kážu, vy­u­čujú a vplývajú na tisíce, či milióny veriacich okolo sveta, alebo ich aj obrátia do spiatočného smeru, to je vskutku úžasná tragé­dia v Cirkvi a veľká strata pre Pána. Zameriame sa preto na nie­kto­ré z tých bremien-žiadostivostí, ktoré ovplyvňujú našu službu. Oni, samozrejme, ovplyvňujú každého jednotlivca, či je on vod­com a posluhuje, alebo nie.

Za prvé, čo je to bremeno-žiadostivosť? Je to sila v nás, kto­rá má potenciu vtiahnuť nás do niečoho nespravodlivého, hlúpe­ho, nemorálneho, nebezpečného, alebo škodiaceho sebe aj iným, alebo aj do niečoho nepotrebného, kde ztrácame mnoho času a energie a čo samo o sebe môže, alebo vôbec nemusí byť zlom. Tiež nás to môže ťahať do extrémov čohosi, čo samo o sebe mô­že byť normálne a dobré, ba aj potrebné, ako jedenie potravy. No, my môžeme skončiť v anorexií, alebo v obžerstve, kde oba sú ex­trémy niečoho normálneho, ale teraz škodia nášmu zdraviu.

My nemôžeme kontrolovať naše bremená-žiadostivosti mo­cou našej vlastnej silnej vôle, a to ani permanentne, ani efektívne, ale musíme byť z ních vyslobodení Mocou Krista. Ale my si ne­mu­síme vždy želať také vyslobodenie, alebo si oň žiadať, pretože my buď milujeme našu špecifickú žiadostivosť, alebo si nemusí­me byť vedomí, že čo nás hýbe, či kontroluje je (hlboko za­ko­­re­ne­ná) žiadostivosť.

Môžeme vidieť a chápať žiadostivosť obžerstva, či alko­ho­­liz­mu, lenivosti, či smilstva, či akejkoľvek inej všeobec­nej žia­dos­tivosti, ale nemusíme vidieť, ani si byť vedomí, že na­prí­klad, naša tvrdohlavosť je žiadostivosť – bremeno! Keď sa zubami­­-nech­­ta­mi držíme svojích vedomostí, názorov, presvedčení, ako keď vlčiak drží kosť v zuboch, potom máme veľkú žiadostivosť a úžasné bremeno, ktoré vlečieme na našej ceste k Pánovi. Práve tak náš „imidž“ a chápanie sa môžu veľmi ľahko stať naším vlast­ným idolom, modlou, ktorá v nás môže ľahko rásť, ak sta­viame rozsiahle služobníctva, mega-cirkve, alebo začneme ká­zať v televízií a staneme sa „veľmi dôležitou osobou“. Dokonca aj „naša práca pre Pána“ sa môže stať naším idolom a bremenom, ktoré efektívne zastaví naše kráčanie, rast a dospievanie v duchu.

Pre „obyčajných“ veriacich, ich pastor, evanjelista, činiteľ zázrakov, alebo iná „slávna a úspešná“ náboženská osobnosť sa veľmi ľahko môže stať ich modlou a oni jeho (ju?) budú slepo na­sledo­vať a kráčať skôr spiatky, než dopredu. Či my predkladá­me takéto potencionálne „modly“ pred Pána a žiadame Ho o Jeho Súd? NIE! Prečo nie? Pretože my nepredkladáme pred Pána ani seba samých a nežiadame si Jeho posudok o nás samých! Potom sa stávame podobnými atlétovi, ktorý sa pokúša bežať maratón ťahajúc za sebou plne naloženú vlečku. Ste si naskutku vedomí, aké bremená so sebou nesiete?

<><><>  

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >