ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 17 – Odosielanie #157 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
u) POKÁNIE NIE JE EŠTE VYSLOBODENÍM. Pokánie je našou skrúšenosťou, našou ochotou a rozhodnutím odvrátiť sa od našej starej cesty a nasledovať svetlo, ktoré nám Pán ukazuje. Je to dobrota Pánova, ktorá nás vedie k pokániu (Rim. 2:4b) a je to počiatok nášho vyslobodenia a nie vyslobodenie samotné. Potom, ako sme vlastne vyslobodení?
Po našom pokáni Pán dovoľuje tým istým mocnostiam v našom charaktere, aby sa opäť pokúsili vykonať v nás, či cez nás svoje hlúpe, hriešne skutky. Ale keď sme sa pravdivo odvrátili od našej hlúpej a hriešnej cesty a rozhodli sa nasledovať Pána, obdržali sme od Neho moc premôcť a podrobiť si tieto sily. (Lk. 10:19,20) Pán v tomto Slove zahrňuje moc a autoritu vyháňania diablov a vyslobodzovanie ľudí z moci zlých duchov, ktoré sú „externé“ voči charakteru duše človeka (čo je exorcizmus).
Ale princíp v tomto Slove tiež platí na transformáciu nášho charakteru na nové stvorenie. My teraz máme uplatňovať túto moc danú nám Pánom a učiť sa „kráčať v našom vyslobodení“. Vtedy sme „vyslobodení“ z ich moci a sme slobodní, a to kompletne, alebo čiastočne. Pri čiastočnom oslobodení budeme musieť prejsť cez viacnásobné vyslobodzovanie, ktoré je obyčajne potrebné, keď sa jedná o veľké sily (mocné zvyky), ktoré sú v našej krvi od nášho narodenia, alebo sme ich mohli zdediť od štyroch generácií pred nami. (2M. 20:5 + 34:7// 4M. 14:18// 5M. 5:9// 2Kr. 10:30) Taký proces si tiež vyžaduje viacnásobné pokánia. Kedykoľvek opakujeme tie isté „skutky“ mocností temna a zla v našom živote, to jednoducho znamená, že naše vyslobodenie nebolo ešte ukončené.
Počas tohto procesu sa zle cítime, sme niekedy pod veľkými tlakmi a blízko sĺz, ale toto je veľmi dobré znamenie. Naše vyslobodenie a nádherná sloboda je „za rohom“. Všetky naše zlé, ba aj bolestné pocity a tlaky zmiznú a my sa vynoríme do radosti Pána, ak sa nevzdáme Svetla, ktoré nám Pán dal. To Jeho Svetlo súčasne ničí naše seba-klamstvo a temnoty v ktorých sme žili a seba nevideli.
v) ŽENA EVA jedla ovocie zo zakázaného stromu poznania dobra a zla, pretože bola podvedená. A keď ho podala aj Adamovi, aj on jedol, pretože miloval Evu viac, než Boha a nie preto, že bol podvedený. (1Tim. 2:14) Potom po zjedení toho ovocia on zomrel – bol separovaný od Boha. TO ZMENILO HISTÓRIU A OSUD ĽUDSTVA.
Keď Otec podal ovocie Ženy (Izraela-Cirkvi) Svojmu Synovi, On ho tiež jedol (pil kalich), pretože Ju miloval a nie preto, že bol podvedený. Ale On Ju nemiloval viac, než Svojho Otca! Potom po zjedení toho ovocia (vypití kalicha) On tiež zomrel – bol separovaný od Boha. (Mt. 27:46) To tiež ZMENILO HISTÓRIU A OSUD ĽUDSTVA, a to drasticky. Takto bolo „víťazstvo“ Satana v Rajskej Záhrade kompletne a totálne anulované.
Je tu ešte jeden dôležitý fakt, ktorý by sme mali VIDIEŤ a chápať v našej mysli, srdci a duchu. Je to otázka poznania dobra a zla a pádu ľudstva. Adam a Eva si vybrali ZLÝ STROM, aby z neho jedli, a po 2.000 rokoch my v Cirkvi pokračujeme a chceme jesť z TOHO ISTÉHO ZLÉHO STROMU! Napchávame svoje hlavy kopou ZNALOSTÍ DOBRA A ZLA, ktoré nám nikdy nedajú ŽIVOT! Prečo nie?
Pretože okrem znalostí dobra a zla, tento strom tiež REPREZENTUJE SEPARÁCIU OD BOHA! On nás uschopňuje byť NEZÁVISLÝMI NA BOHU, žiť náš vlastný život a konať vlastnú vôľu. My teraz máme naše oči „otvorené zlu“ a sme, ako bohovia poznajúc, čo Boh pozná – dobro a zlo (1M. 3:5) a Boha nepotrebujeme, aby sme žili svoj život podľa vlastného uváženia. V tomto prípade, ale nemôžeme jesť zo STROMU ŽIVOTA, pretože Náš Otec nám nedovolí JESŤ SÚČASNE Z OBOCH STROMOV! (1M. 3:22-24) Prečo?
Pretože my nemôžeme byť zjednotený s Bohom získavajúc Jeho Život a SÚČASNE byť separovaný od Boha obohacujúc a vzdelávajúc náš vlastný zemský život. Napokon, ŽIVOT prichádza od Krista cez náš kríž, nie cez naše vedomosti! My najprv musíme ZOMRIEŤ naším (intelektuálnym) znalostiam dobra a zla, byť od ních separovaní a prestať žiť našu nezávislosť od Boha – potom môžeme jesť zo Stromu Života. Viďme a chápme, že…
POZNANIE Z TOHTO STROMU POZNANIA NIE JE DUCHOVNÉ POZNANIE KRISTA JEŽIŠA, AKO NÁM PETER PRÍZVUKUJE, ABY SME „RÁSTLI V MILOSTI A V POZNANÍ NÁŠHO PÁNA“ (2Pet. 3:18), ALE JE TO MENTÁLNA ZNALOSŤ DOBRA A ZLA. TO VÔBEC NIE JE TO ISTÉ POZNANIE!
A ďalej, mentálna znalosť dobra a zla nafukuje (1Kor. 8:1) a robí náš prirodzený a hriešny život pyšnejším. Duchovná znalosť Nášho Pána nám dáva Jeho Život a robí náš život krotkejším a milosrdnejším. Pozrime sa tiež a začnime chápať, že…
MY NEMÔŽEME MIEŠAŤ NESTVORENÝ, VEČNÝ A BEZHRIEŠNY ŽIVOT BOHA SO STVORENÝM, SMRTEĽNÝM A HRIEŠNYM ŽIVOTOM ČLOVEKA A POKÚŠAŤ SA ŽIŤ SÚČASNE OBIDVA, A TO PODĽA NAŠÍCH ŽIVOTNÝCH OKOLNOSTÍ.
Preto je Cirkev dnešného času taká MŔTVA – separovaná od Života Boha! Ona si žije svoj život a nie život Boha. Je v nej hora vedomostí o Jeho Živote, ale mizivá úroveň živého prejavu Jeho Života. Ó, môžeme byť svedkami celých kôp zanieteného kázania, potenia sa, vykrikovania, skákania, smiechu, žartovania, spievania, mávania rukami, uctievania, pohovorov a konferencií, seminárov a iných aktivít ukazujúcich „život“… ale toto NIE JE ŽIVOT KRISTA! Je to život našej emocionálnej a intelektuálnej duše, ktorý má máličko čo povedať o úzkej ceste, o premáhaní, alebo o našej transformácií z naturálneho na duchovné, čo je naša zmena na Podobu Krista Ježiša, Syna Božieho… naozaj veľmi máličko.
Pán hovorí: „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánovo?“(Iz. 53:1) Môžeme sa pozrieť do Jeho plamenných očí (Zj. 1:14b) a dať Mu poctivú a pravdivú odpoveď? Či to naozaj môžeme v pravde urobiť? Tento rozhodujúci moment nášho života, keď On, ten Živý Syn Boží, sa pozrie do naších očí je takmer „za rohom“.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…