KDE SI? – Kapitola 6 – Časť 1 – Odosielanie #158 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok

KAPITOLA  6

KDE SI?

„Ale Adam a jeho žena sa skryli pred Prítomnosťou Pána Boha medzi stromami záhrady. A Pán Boh volal na Adama a riekol mu: KDE SI?“ (1M. 3:8b,9)

Od toho času, Pán Boh stále hľadá človeka a volá na neho… a od toho času hriešny človek sa stále skrýva pred Bohom súc sám v sebe zahanbený. Hoci nás Apoštol Pavol nabáda hovoriac: „Preto pristúpme smelo ku Trónu Milosti, aby sme dostali milo­srdenstvo, a našli milosť na pomoc v časoch núdze“ (Žid. 4:16), predsa, naša naturálna duša nikdy k Pánovi pre pomoc neprichá­dza. Ona dáva prednosť „skrývať sa medzi stromami jej záhrady“ (medzi ľuďmi jej podoby), aby sa neukázala Pánovi „nahá“. Ale naturálna duša je nahá, keďže ona nemôže mať rúcho spravod­li­vos­ti, „biele rúcho“, alebo „svadobné rúcho“. (Zj. 3:17,18 + 19:7,8// Mt. 22:11-13)

Sotva Adam spáchal hriech neposlušnosti voči Bohu a ešte ani nemal šance páchať iné hriechy, no hneď on začal ukazovať svoju „novú náturu“ – náturu Satana. Keď sa ho Boh pýtal, či je­dol zo stromu, z ktorého mu Boh zakázal jesť, on neodpovedal „Áno, Pane“ (Mt. 5:37), ale začal sa okamžite obraňovať a haniť za to svoju ženu povediac:

„ŽENA, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, ONA MI DALA zo stromu a ja som jedol.“ (1M. 3:11,12) Chudák, nevinná dušič­ka! Či rozoznávate toho rozdielneho ducha? Naozaj?

Prečo je nutné, aby Pán „vedel“, kde sme? On predsa veľmi dobre vie, kde sme, ale my sami si nemusíme byť vedomí, KDE SME V DUCHU a význam tohto faktu. Pán nám hovorí: „Bdejte teda, lebo neviete v ktorú hodinu váš Pán prichádza.“ (Mt. 24:42)

Ak by všetci veriaci boli „múdre panny“ pripravené byť vza­té (Mt. 25:6-13), potom, na čo by sme mali pozorovať? A keďže my nepoznáme presný čas Jeho Príchodu, potom čo máme po­zo­ro­vať? Nuž, my máme pozorovať KDE SME! Ale, načo je to vlast­ne dôležité, kde sme? TO ROZHODNE NÁŠ OSUD A TIEŽ NAŠU CESTU K NEMU.

My, samozrejme, hovoríme o duchovnej pozícií, nie o fyzic­kom mieste. My teraz hovoríme o štádiu, pripravenosti a postači­teľnosti PRÁCE A OVOCIA DUCHA SVÄTÉHO V NAŠEJ DUŠI. Toto tiež znamená postačiteľnosti OLEJA V NAŠEJ NÁDOBE. Ženích prichádza pre tých zpomedzi znovu-zrodených veriacich, ktorí sú v Jeho posudku PRIPRAVENÍ. (Mt. 25:10) Zbytok veriacich bude musieť čakať pre Súd a Únos Cirkvi pri poslednej, siedmej trúbe. (1Kor. 15:51,52) Musím zopakovať, že OLEJ NIE JE DUCH BOŽÍ V NAŠOM DUCHU! OLEJ JE JEHO PRÁCA A OVOCIE V NAŠEJ DUŠI, KTORÁ JE NAŠOU NÁDOBOU. DUCH NIE JE NAŠOU NÁDOBOU.

*        *        *

Pán si želá, aby sme v tomto bode VIDELI Pravdu v Jeho Slove v Zj. 3:10, keďže je Ono terčom chybného vysvetľovania, chaosu a nesprávneho pochopenia medzi veriacimi. Dva body potrebujú Jeho Svetlo:

(1) Jeho Mladucha dodržiavala Slovo Jeho trpezlivosti. Čo je Slovo Jeho trpezlivosti? Existujú pasáže v Slove Božom, ktoré nás nabádajú byť trpezlivými, jednať trpezlivo, ukazovať trpezli­vosť a zahrňujú aj naše „trpezlivé čakanie na Krista“. (2Tes. 3:5) Ale tú najväčšiu trpezlivosť, ktorú nám Pán stále ukazuje a On Sám žije a o ktorej my, čo žijeme na zemi, nemáme žiadne vedo­mie, je nasledovná.

Keď Pán vystúpil na Nebesia, môžete uhádnuť, koho tam stre­tol? SATANA a jeho anjelov! Satan bol v Nebi a mal prístup ku Trónu Božiemu aj v časov Jóba (Jób 1:6-12). A ne­bude odtiaľ vyhodený spolu s jeho anjelmi, až dokiaľ neprí­de ku vojne v Nebi, ktorá začne tesne pred Veľkým Utr­pe­ním (Zj. 12:7-9), čo bude 3½ roka pred Únosom Cirkvi (viď Dodatok). Čiže, potom, čo on prehral vojnu s Ježišom Kristom, pokra­čuje vo vojne s Jeho veriacimi! Ako? On ich „obžalováva pred Našim Bohom dňom a nocou“ (Zj. 12:10b) a má hojnosť munície pre každého z nás, aby konal túto ohyzdnú prácu! Či sme si my vedomí tohto faktu? NIE! A omnoho dôležitejším faktom je, že za posledných 2.000 ROKOV Ježiš Kristus musel stáť zoči-voči tomuto „Bláznovi Vekov“, trpezlivo odpovedať na jeho obžaloby a byť naším Advokátom pred Našim Otcom a trpezlivo sa priho­várať za nás a ospravedlňovať nás! (Iz. 53:12b// Rim. 8:34// Žid. 7:25// 1Jn. 2:1) Či je pre nás vôbec možné predstaviť si TRPEZLIVOSŤ trvajúcu 2.000 rokov? Absolútne NIE!

Koho advokátmi sme my na zemi? Za koho sa mi prihovára­me? Či odporujeme Diablovi, alebo odporujeme našim bratom? Či sa aj my prihovárame pred Trónom Božím za duše, ktoré Satan obviňuje dňom a nocou za hriechy, ktoré ON SPÔSOBIL, aby oni konali? Ak to konáme, potom aj my dodržujeme Slovo Jeho trpezlivosti.

(2) On zachová Svoju Mladuchu OD hodiny pokušenia, čo je Veľké Utrpenie. Toto nemožno porovnávať s Jn. 17:15, ako to mnohí robia, keďže v tomto Slove je jasne povedané, aby „títo neboli vzatí zo sveta“, zatiaľčo v Zj. 3:10 nič podobného nie je naznačované. Slovo Božie, ktoré je tu aplikovateľné a potvrdzuje Únos Cirkvi je v Lk. 21:34-36. Tu sme varovaní, aby sme nežili, ako žili ľudia (aj v časoch Noeho), ale aby sme pozorovali a mod­lili sa a takto boli uznaní za hodných UNIKNÚŤ (Utrpeniu) A STÁŤ PRED SYNOM ČLOVEKA. Filadelfia je jediný zbor, ktorý korunu už má – teda, vstup na Svadobnú Hostinu Baránka, čo bude počas 3½-ročného Utrpenia na zemi, a tiež do Kráľov­stva Nebeského, čo príde po Utrpení. (Zj. 3:11; viď Dodatok)

Teraz som nasmerovaný Duchom Pána, aby som napísal o tých niekoľkých, ktorí sú vyvolení, aby boli vzatí zpomedzi tých mnohých, ktorí sú povolaní, ale vzatí nebudú. (Mt. 22:14) Tí nie­koľ­kí sú v Písme tiež poznaní ako (terajšia) Mladucha Kristova, (terajší) Premožitelia, múdre panny, Holubica-Panna zo Šulamitu (P.Šal. 6:9 + 8:5) a ako Chlapec-dieťa (Zj. 12:5, viď oveľa viac na stranách 289-291[8]) Títo sú vyvolení, pre ktorých Pán prichádza TERAZ, pred Utrpením, pred „hodinou pokušenia“, ktorá pri­chá­dza na celý svet. (Mt. 24:40-42 + 25:1-12// Zj. 3:10, viac neskôr)

Moja prvá otázka je dvojdielna: Patríte medzi tých niekoľ­kých, alebo nie? Ste vyvolení byť vzatí teraz, alebo nie? Môžete v pravde odpovedať na tieto otázky s akoukoľvek istotou vo va­šom vedomí? Tento výber nebol urobený Našim Pánom. NIE. On ne­roz­delil veriacich na „prvú triedu“ a „druhú triedu“. Tento výber bol urobený veriacimi samotnými, ich vlastným rozhodo­va­ním! JE ABSOLÚTNE NA VÁS, KDE BUDETE NÁJDENÍ A KEDY BUDETE VZATÍ! JE ABSOLÚTNE NA VÁS, ČI BUDETE V PRÍSTAVE, KEĎ LOĎ BUDE ODCHÁDZAŤ, ABY STE DOSLOVNE „NEZMEŠKALI PARNÍK“! Našťastie, príde aj druhá „loď“, ktorá odíde pri siedmej trúbe Utr­penia.

A ak ste vyvolení a budete vzatí, to neznamená, že ste boli „upred­nostnení pred inými“, ale, že ste boli „pripravení“ na čas, že ste boli „prvoplody“ žatvy. Prvoplody sú vždy vzaté pred žat­vou, ktorá žatva sa uskutoční pri poslednom odtrúbení a je opí­sa­ná v Zj. 14:14-16. Táto žatva je vykonaná Synom Človeka, čo je Náš Pán, a je vykonaná tesne pred vyliatím hnevu Božieho na zem. (Zj. Kap. 15 a 16)

Byť „pripravený“ tiež znamená mať slovo vlastného pravdi­vé­ho svedec­tva, čo Pán vykonal nielen PRE vás, ale, čo je ešte dô­ležitejšie, VO vásVO VAŠEJ DUŠI, VO VAŠOM CHARAKTERE, VO VAŠEJ NÁDOBE A POTOM CEZ VÁS INÝM. Toto slovo svojho svedectva a Krv Krista budete potrebovať na premoženie samot­ného Satana, keď budete vzatí (s Chlapcom-synom) presne na čas vojny v Nebi! (Zj. 12:7-11) Praví veriaci nemajú vidieť svoj Únos, ako útek od Satana a od všetkých ich problémov, skôr ho majú považovať za príležitosť stretnúť Satana a premôcť ho v ňom sa­mot­nom! Toto je pravdivé svedectvo Života a Moci Krista prebý­vajúce vo veriacom.

Moja druhá otázka je: Aj keď patríme medzi vyvolených, ako vieme, že sme pripravení? Či aj túto otázku môžeme zodpo­ve­­dať? Je mnoho pastorov a kazateľov, ktorí dávajú túto istú otáz­ku svojím kongregáciám a zborom, aj keď oni sami nemusia chápať, čo tá „pripravenosť“ v pravde znamená. Keď teda povie­me, že je dôležité, aby sme vedeli, kde sme duchovne, potom pozrime sa bližšie na tento obraz.

V Písme nájdeme príležitosti, ktoré nám ukazujú duchovný princíp, keď hovoríme o pripravenosti pre náš Únos (viď výbor­ný článok „Kríž a Vyššie Územie[7]“ od Austina Sparksa). Jeho dôležitosť je pre nás tak veľká, hlavne teraz, keď Príchod Pána je tak extrémne blízko, že som požiadal Pána, aby nám opäť dal jeho pravý duchovný význam vo forme, ktorú si On v tomto čase želá.

Keď bol Náš Pán v prítomnosti Svojích Učeníkov vzatý do Neba, bol vzatý z vrcholu Hory Olivetskej. (Sk. 1:9-12) Keď sa On premenil pred Petrom, Jakubom a Jánom, bolo to na vrchole vysokej hory. (Mt. 17:1,2) Izák mal byť obetovaný na vrchole jed­ného z vrchov v zemi Morija. (1M. 22:2) Podobne môžeme vidieť aj Horu Sion, ktorá je „vyvolená časť Jeruzalema“ a je tiež na „vrcho­­le Jeruzalema“. Keď vstúpite do Jeruzalema z akejkoľvek strany, musíte vystupovať na Horu Sion. Vysoké vrchy vždy od nás vyžadujú určité úsilie, borenie sa, lezenie, niečo, čo sa nám nikdy neprihodí pokiaľ sedíme, oddychujeme, čítame, alebo sa niečím bavíme v údoliach. Pán nám tiež pripomína, že Náš Otec nás oživil spolu s Kristom a spolu nás VYZDVIHOL (VYSOKO) HORE a posadil nás spolu V NEBESKÝCH OBLASTIACH v Kristu Ježišovi. (Ef. 2:4-6) Toto je najvyššie duchovné miesto, kde sa vôbec môžeme dostať počas nášho pozemského života. Tieto vy­so­­ké nebeské miesta sú vlastne v našom duchu a majú byť tiež v našej duši.

Čo nám tieto horeuvedené fakty naznačujú? My musíme byť nájdení na DUCHOVNE VYSOKEJ HORE a pripravení pre náš Únos, aby sme mohli byť „premenení“ (aj fyzicky) a vzatí. To tiež zna­me­ná, že musíme mať DUCHA TOHO ÚNOSU A V ŇOM ŽIŤ – TOTO JE PRIPRAVENOSŤ, ktorá je potrebná a ku ktorej Pán vedie tých, ktorí boli vyvolení zpomedzi zástupov povolaných, ale nevyvole­ných. Deň Únosu Cirkvi bude v súlade s duchovným stavom do ktorého Cirkev v tom čase príde. Je to tiež čas Jej „dozretia“ (Zj. 14:15) a nie­len jej vzatia; je to tiež Jej Súd, kde Pán rozhodne, ktorý veriaci je hodný čoho a ktorý ide kam (viď tiež Dodatok, bod 10).

Keď hovoríme o duchovnej vysokej hore, alebo mies­­te, ho­vo­ríme o vysokej hore viery, vysokej hore spoločenstva, vysokej hore poslušnosti každému Slovu Božiemu, tiež o vysokej hore duchovnej vízievidenia a zjavenia. Musíme sa šplhať, liezť na vysokú horu, aby sme začali vidieť, čo sme nijako nemohli vi­dieť, keď sme boli dolu v naších dolinách. Tiež hovoríme o vyso­kej hore duchovnej zodpovednosti, autority morálnosti. Čo je najdôležitejšie, hovoríme o vysokej hore LÁSKY.

Nanešťastie, Cirkev až doteraz bola na nízkom stupni týchto horeuvedených cností a charakteristík. Napríklad, ako dôležité je pre Cirkev (a pre každého veriaceho), aby bola na „vysokej hore lásky“? Nuž, za prvé, Pán má „niečo proti tebe“. (Zj. 2:4a) A za druhé, Pán hovorí Svojej Cirkvi (zboru v Efeze):

„Rozpamätaj sa teda odkiaľ si spadol a ČIŇ POKÁNIE, a čiň prvé skutky (lásky); LEBO AK NIE, prídem rýchlo na teba a ODSTRÁNIM TVOJ SVIETNIK Z JEHO MIESTA, AK NE­UČINÍŠ POKÁNIE.” (Zj. 2:5)

Cirkev spadla z „vysokého miesta, z hory, z pozície lásky“ a zdá sa, že nikdy neučinila pokánie a nevyšplhala sa späť na tú „horu lásky“… okrem zboru vo Filadelfií a okrem Premožiteľov zo sied­mych zborov Knihy Zjavenia. Uvedomme si, že BEZ LÁSKY NIET ANI MLADUCHY! (Mt. 25:6)

Odstrániť váš svietnik z jeho miesta znamená ODSTRÁNIŤ VÁŠ ZBOR Z JEHO PRÍTOMNOSTI keďže Ježiš bol prítomný v prostriedku siedmych svietnikov! (Zj. 1:13,20) To tiež znamená odstrániť VÁS keďže ste časťou vášho zboru. Či to nie je vážne? A to všetko je len preto, že ste stratili LÁSKU! Nič viac. Naozaj teda veríte, že „Pán sa prechádza v prostriedku vašej kongregá­cie, vášho zboru, spoločenstva, vašej skupiny, orga­ni­zácie, deno­mi­nácie, cirkvi alebo v prostriedku vašej rodiny, keď tam niet lásky“? ON JE LÁSKA a je priťahovaný atmosférou lásky a od­pu­dzovaný atmosférou, kde lásky niet. On NIE JE zau­jatý našími vedomosťami Biblie, ani našou intelektuálnou mú­dros­ťou, alebo biblickými doktrínami, koľko ich máme správnych a koľko ne­správ­nych. Odpudzuje Ho, keď robíme intelektuálnu pitvu JEHO SVÄTÉHO SLOVA naším intelektuálnym skalpelom, píšeme sprá­vy o jej výsledkoch a potom učíme o tom iných. Jeho primár­ne zaujíma, či naše srdce má pravú lásku, alebo nemá nič.

Pán je tiež priťahovaný atmosférou viery, poslušnosti voči Jeho Slovu, duchovného videnia, zjavenia, zodpo­ved­nosti, auto­ri­ty, duchovnej inteligencie a morálky za predpokladu, že nado­všet­ko dô­ležitá láska je vždy prítomná. Veriaci môže byť vysoko nadaný s množstvom prirodzených cností včítane vedomostí, múdrosti, vernosti, zodpovednosti a tiež iných užitočných schop­­ností… a nemusí mať lásku vo svojom srdci!

<><><>  

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na knihu TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH >