TRAGÉDIA A SLÁVA VERIACICH – Kapitola 7 – Časť 1 – Odosielanie #160 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
KAPITOLA 7
TRAGÉDIA A SLÁVA VERIACICH
Monumentálne veci sa čochvíľa začnú diať v tomto svete a tiež v Cirkvi Ježiša Krista. Či skutočne sme na ne pripravení v našom duchu? Je to závažná osobná otázka, pretože svet nie je absolútne pripravený na to, čo prichádza. Keď sa jedná o pravých veriacich, príliš málo je ich pripravených, alebo pripravovaných Duchom Nášho Pána pre Jeho Príchod pred Utrpením. Pán sa nerozhodol pripraviť len niekoľkých, ale príliš mnohí nedbajú, ba ani neveria, že by potrebovali nejaké prípravy, že potrebujú pozorovať a modliť sa i byť pripravení (Mt. 24:42-44), že musia dbať v akom duchu žijú a na akej viere stoja. (1Kor. 10:12) Nemali by predpokladať, že sú pripravení len preto, že sú znovu-zrodení a pokrstení veriaci a oni potrebujú jedine čakať. Toto by bol v ich živote absolútne kardinálny omyl!
Na dôvažok svetla a pochopenia, ktoré mi Pán milostivo dal a ktoré som sa pokúšal opísať v predchádzajúcich kapitolách, On ma tiež doviedol ku Svojmu Slovu v Izaiášovi, ktoré hovorí:
„Keby nám Pán zástupov nebol zanechal VEĽMI MALÝ POZOSTATOK (Zvyšok), boli by sme ako Sodoma a boli by sme podobní Gomore.“ (Iz. 1:9(44)// Rim. 9:29)
Toto Slovo je ponajprv nasmerované na Izrael, keďže je napísané, že „Izaiáš TIEŽ kričí ku Izraelu, hoci by bol počet synov Izraela, ako piesok mora, LEN ZOSTATOK BUDE SPASENÝ.“ (Rim. 9:27) Ale toto je TIEŽ nasmerované na „Jeho ľud v Cirkvi“. Vízia ukazuje, že Slovo v Iz. 1:9 je hneď nasledované pasážami v kapitolách 2,3 a 4 Izaiáša, ktoré hovoria o období Utrpenia a začiatku Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi. To je ale obdobie Cirkvi v Jej záverečnej etape a my TERAZ žijeme v tomto období. V Iz. 2:19-21 sa Slovo dotýka udalostí po otvorení šiestej pečate. (Zj. 6:15-17) V Iz. 2:4 a 4:1,2 Slovo hovorí o začiatku Tisícročného Kráľovstva Nebeského na zemi.
No a dnes, VEĽMI MALÝ ZOSTATOK-ZVYŠOK je podobne ponechaný v dnešnej vlažnej Cirkvi Laodicei, ktorej Pán jasne hovorí: „vypľujem ťa z Mojích úst“! (Zj. 3:16) Je len niekoľko tých, čo nachádzajú úzku cestu, ktorá vedie do Života večného (Mt. 7:14), je len malé stádočko, ktorému Otec s potešením dá Kráľovstvo (Lk. 12:32); je 60 kráľovien a 80 konkubín a panien bez počtu, ale je len jedna holubica, bezchybná, jediná narodená z jej Matky-Ženy (P.Šal. 6:8,9a// Zj. 12:1-6), ktorá je Izrael-Cirkev učinená jednou. (Ef. 2:11-16) Je len niekoľko tých, ktorí sú vyvolení zpomedzi mnohých, ktorí sú povolaní. (Mt. 22:14) Pretože ľudská nátura je tak úžasne zvrhlá, ohyzdná, pyšná a sebecká, len niekoľkí hľadajú pravdu a sú ochotní stáť pravde a realite zoči-voči a uvážiť fakty, ktoré sú im predostrené. Väčšina veriacich dáva prednosť ich komfortnému náboženstvu presiaknutému „sladkým klamom“.
Čo teda povieme o tých „niekoľkých“? Tento malý Zvyšok je povolaný postaviť sa vo vojne proti Diablovi V ZASTÚPENÍ A ZÁUJME TEJ ŽENY – Izraela-Cirkvi! Vďaka tomuto VEĽMI MALÉMU ZOSTATKU-ZVYŠKU, Otec nezničí celý zbytok Izraela-Cirkvi, ktorý dnes existuje, ako zničil Sodomu a Gomoru, t.j., OHŇOM! Predsa však, OHEŇ bude v nejakej forme prítomný a použitý, aby zkúšal všetkých veriacich z Izraela a Cirkvi, ktorý neposlúchali Pána, ignorovali Jeho Slovo, odmietali byť zmenení z ich prirodzenej, hriešnej nátury na Jeho Podobu. Prečo bude Boh používať OHEŇ? Pán nás varuje hovoriac:
„Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj Nebom… (Nebo zahrňuje Izrael-Cirkev) majme preto milosť, ktorou môžeme slúžiť Bohu USPOKOJIVO S ÚCTOU A BÁZŇOU. Lebo náš BOH JE SPAĽUJÚCIM OHŇOM.“ (Žid. 12:26,28b,29(26))
Toto Slovo tiež znamená, že tí, ktorí neslúžia Bohu ku JEHO SPOKOJNOSTI a s pravou ÚCTOU A BÁZŇOU budú musieť nejako stáť zoči-voči Jeho OHŇU.
ČO KÁZNE, DISCIPLÍNA, NAPOMÍNANIA, KARHANIA, ALEBO ZDVORILÉ PRESVEDČOVANIA NEZMÔŽU, TO ZMÔŽE OHEŇ,A TO BUĎ V TOMTO POZEMSKOM ŽIVOTE, ALEBO V ZÁHROBÍ! OHEŇ VEĽMI RÝCHLO POHNE LENIVÝCH VERIACICH, ABY ZAČALI HĽADAŤ PRAVDU A ABY ZAČALI ROBIŤ SPRÁVNE ROZHODNUTIA.
OHEŇ PRIVEDIE TAKÝCH VERIACICH KU PREKVAPUJÚCO RÝCHLEMU POKÁNIU A PREČISTÍ ICH OD VŠETKEJ ŠPINY TELESNOSTI A DUCHA BEZ ICH NEKONEČNÉHO PREŤAHOVANIA A ODPOROVANIA. VIDÍTE TO? VERÍTE TOMU?
PRETO, NÁŠ BOH SÚC LÁSKOU JE TIEŽ SPAĽUJÚCI OHEŇ. ON VIE, ČO ON MUSÍ BYŤ VOČI NÁM A KEDY.
* * *
Pán ma v tomto bode nasmerováva, aby som deklaroval Jeho Slovo týkajúce sa stavu Jeho Cirkvi a Jej služobníkov, ako sa Ona pripravuje porodiť Dieťa-chlapca v nasledujúcich niekoľkých rokoch. (Zj. 12:1,2,5)
Pán hovorí, že Jeho Cirkev nepotrebuje viac učenia, viac kázania, viac vysvetľovania, alebo viac vedomostí Jeho Slova. Jeho Cirkev potrebuje byť zatrasená do Jej základov, aby zrno a plevy boli oddelené jeden od druhého, aby to, čo tam vybudoval Pán bolo oddelené od toho, čo tam vybudoval človek. Potom Cirkev potrebuje OHEŇ, aby všetky plevy a všetko vybudované človekom bolo vypálené. A to je presne, čo prichádza na Cirkev a čo Pán už aj započal konať. Pozdný dážď skončil (Jak. 5:7-9) a Pán sa nebude viac prieť s telesnosťou, ani v Cirkvi, ani vo svete. (1M. 6:3) Dom Boží začal byť trasený spolu so svetom a bude čochvíľa dozretý pre žatvu – pre Jeho Súd. (Zj. 14:15) TEN, ČO NEDOKÁŽE VNÍMAŤ A ROZOZNAŤ ÚPADOK CIRKVI V TÝCHTO ČASOCH, JE SÁM PADNUTÝ!
Pán ďalej poukazuje na Svoje nasledovné Slovo:
„A toho dňa sa sedem žien chopí jedného muža a povedia: Budeme jesť svoj vlastný chlieb a budeme sa odievať svojím vlastným rúchom; len nech sa menujeme tvojím menom, aby bola odňatá naša hanba.“ (Iz. 4:1)
Pán hovorí, že v ten deň (čas medzi siedmou trúbou, kedy Cirkev bude unesená, 1Kor. 15:52// Zj. 11:15, a Príchodom Pána pre ustanovenie Kráľovstva Nebeského na zemi, Zj. 19:11-16), sedem zborov Knihy Zjavenia (Kap. 2 a 3) sa chopí jedného Muža – Ježiša Krista – povediac Mu, že oni sú spokojné s tým, čo majú, len aby mohli nosiť Jeho Meno, aby im bola odňatá ich hanba. Ich hanba je vo fakte, že boli duchovne neplodné, nesplodili žiadne duchovné deti, ani žiadne živé ovocie Ducha. (viď tiež Lk. 1:24, 25// 1M. 30:22,23) Ale Pán dáva Svoje Meno len tým, čo premáhajú (Zj. 3:12), preto, On neodpovedá na prosby tých siedmych žien-zborov priamo, ale pokračuje hovoriac…
„V ten deň bude Vetva PÁNA prekrásna a slávna, a plod zeme bude znamenitý a vzácny PRE TÝCH, ČO UNIKLI Z IZRAELA.“ (Iz. 4:2; 11:1)
Vetva PÁNA je Ježiš Kristus, a ovocie zeme v ten deň sú Jeho Premožitelia, Jeho Mladucha, Jeho Dieťa-chlapec. (Jak. 5:7-9) Premožitelia „unikli z Izraela“ a teraz aj tí „uniknutí z Cirkvi“ (zo Ženy) súc Dieťaťom-chlapcom, sú vychytení ku Trónu Boha. (Zj. 12:1,2,5,6, viď tiež str. 310-312[8]) Boli umytí a očistení zo špiny a z „krvi Jeruzalema“ (starého, duševného, karnálneho života tradičného náboženstva), a to DUCHOM SÚDU A DUCHOM PÁLENIA. (Iz. 4:4) Toto poukazuje na OHEŇ, cez ktorý všetci Premožitelia prešli počas ich pozemského života a tí, čo nepremáhali mu budú vystavení po ich smrti (pre premáhanie veriacich po ich fyzickej smrti: viď Písmo a ďalšie detaily na str. 206-208[8]).
Boží syn/dcéra, čiže, Premožiteľ, Mladucha a Manželka Jeho Syna Ježiša Krista VERÍ, PRIJÍMA A ŽIJE SLOVO BOŽIE, KTORÉ JE MOCNÉ A OSTREJŠIE, než na obe strany nabrúsený MEČ a je Ono PRENIKAJÚCE do jeho kĺbov a špiku (Žid. 4:12// Zj. 1:16) a ktoré je ako OHEŇ a ako KLADIVO rozbíjajúce jeho kamenné srdce na padrť. (Jer. 23:29) Iní veriaci toto Slovo neprijímajú a nežijú.
Tí veriaci, čo budovali na základ Ježiša Krista drevo, seno a slamu budú spasení, ale zkúšaní a prečisťovaní akoby OHŇOM. (1Kor. 3:15) A ďalej, veriaci, ktorí odmietali premáhať budú zranení druhou smrťou (Zj. 2:11), čo je jazero OHŇA a síry. (Zj. 20: 14) Nebude im dovolené jesť zo Stromu Života, ktorý reprezentuje Ježiša Krista Osobne, dokiaľ oni nepremôžu. (Zj. 2:7) Adam bol vyhodený z Rajskej Záhrady a nebolo mu dovolené jesť z toho istého Stromu Života pre tú istú príčinu. (1M. 3:22-24)
Ak sa ktokoľvek vedome previňuje proti Božím Prikázaniam, ak oponuje, odporuje alebo ignoruje Jeho Vôľu, privádza na seba kliatbu. Taký človek sa stáva prekliatym a pokiaľ nečiní pokánie a nemení sa a kliatba nie je odstránená, Boh viac s ním nebude. (Joz. 7:12) Toto tiež platilo na Judáša Iškariotského, ktorý vedome zapredal Pána a obesil sa súc Bohom prekliaty! (5M. 21:23// Gal. 3:13b) Tiež je to aplikovateľné na Ananiáša a Zafíru, ktorí vedome luhali Duchu Svätému a padli mŕtvi pri nohách Apoštola Petra súc prekliatymi. (Sk. 5:1-10)
Ale keď človek koná to isté nevedome, Boh s ním zostáva, aby mu otvoril oči a viedol ho; no aj v takomto prípade musí človek niesť určité dôsledky „nepriamej“ kliatby. Keď Adam zhrešil vykonal to v naivite a slepote nevidiac hĺbku a nepredstaviteľné následky hriechu. Boh jeho nepreklial, ale zem preklial kvôli nemu. Adam trpel na určité dôsledky svojho hriechu a následnej kliatby zeme, ktorá sa stala zdrojom jeho živobytia. Bol vyhodený z Rajskej Záhrady a musel začať pracovať v potu svojej tváre a v zármutku z nej jesť po všetky dni svojho života. (1M. 3:17-19)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…