TRAGÉDIA A SLÁVA VERIACICH – Kapitola 7 – Časť 2 – Odosielanie #161 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Privedený som Duchom Pána, aby som v tomto bode predniesol do popredia služobníkov Pána, ktorí kážu „iné evanjelium“, než to zachytené a kázané Apoštolom Pavlom v Novom Zákone. Títo služobníci môžu kázať úprimne, ignorantsky, nevedome, ale ak oni kážu iné evanjelium, hoci aj nevedome, sú pod „nepriamou kliatbou“. (Gal. 1:8,9) Ako je to možné? Ich naturálna, neukrižovaná duša nemôže obdržať Slovo inšpirované Duchom. (1Kor. 2:14) Oni si teda vyberú body a pasáže Slova, ktoré vyhovujú ich doktrínam, pochopu a presvedčeniam ponechajúc premnohé duchovne dôležité záležitosti a pravdy nepovšimnuté, nekázané, neučené, nevysvetlené. Opierajú sa o svoje vlastné vedomosti, pocity a múdrosť a mnoho krát zaobchádzajú so Slovom Božím so svojím intelektom a emóciami pre svoje účely a zámery!
Týmto spôsobom je celkom možné, ba aj ľahké kázať Evanjelium, originálne vdýchnuté Duchom, s rozdielnym významom, s pravdou, ako je chápaná človekom a týmto ju prevrátiť na „iné Evanjelium“. Ak sa potom takýmto služobníkom ukáže svetlo od Pána a oni ho stále budú ignorovať, alebo budú úmyseľne používať Slovo Božie pre vlastné zámery, potom ich kliatba bude zaručená a Pán s nimi viac nebude.
Pre túto istú príčinu brat Watchman Nee napísal vo svojej knihe „Posol Kríža“ (strana 135) túto nevšednú vetu:
„Ak sa pokúšame vyučovať svätých v sile naších vedomostí z Biblie a našej znamenitej výrečnosti namiesto toho, aby sme pociťovali našu absolútnu slabosť a opierali sa jedine na silu Pána, v očiach Božích budeme HREŠIŤ, ZATIAĽČO BUDEME KÁZAŤ!“
Veľmi zvláštnu kliatbu môžeme nájsť na konci Pavlovho prvého listu Cirkvi v Korinte. Je ona v úzkom vzťahu s NAJDÔLEŽITEJŠOU ZÁLEŽITOSŤOU diskutovanou v tejto knihe. Slovo Božie hovorí:
„AK KTOKOľVEK NEMILUJE Pána Ježiša Krista, nech je ANATEMA MARANATA“, (1Kor. 16:22), čo znamená: „NECH JE PREKLIATY PRI PRÍCHODE PÁNOVOM“.
VIĎME a chápme na tomto mieste dva základné fakty:
1) KDOKOĽVEK znamená KDOKOĽVEK a môže zahŕňať akéhokoľvek veriaceho, evanjelistu, kazateľa, pastora, staršieho, učiteľa, organistu, hudobníka, pomocníka, kohokoľvek sediaceho v lavici, na stoličke, kohokoľvek v celej Cirkvi Ježiša Krista, kto v pravde nemiluje Pána Ježiša Krista! Pavol píše Cirkvi, nie pohanom. hoci aj pohani sú definitívne všetci do toho slova zahrnutí.
Z tohto môžeme jasne VIDIEŤ, že veriaci, ktorí v pravde nemilujú Pána Ježiša Krista sú v určitom zmysle ZOSKUPENÍ SPOLU S POHANMI… HOCI NIE SÚ POHANI. Príčina je tá, že ich duše sú v princípe tie isté – nie sú ovládané a nežijú Duchom Božím! Sú to tie isté naturálne hriešne duše s ktorými sa oni všetci narodili a žiadna merateľná duchovná zmena v ních nenastala. A toto je základný dôvod, prečo takí veriaci NEMÔŽU V PRAVDE MILOVAŤ Pána Ježiša Krista; oni najprv milujú sami seba svojou sebeckou láskou. A potom možno milujú členov svojej rodiny, a to možno aj omnoho viac, než Pána. (Mt. 10:37) Oni si môžu myslieť, alebo veriť, aj prehlasovať, že Pána milujú, ale to je ich duševné presvedčenie a nie duchovný fakt a Pán to vie (toto bolo diskutované už predtým).
2) Prečo je taký človek prekliaty? Či je to naozaj hriech nemilovať Pána Ježiša Krista? Či nepostačuje iba veriť v Neho, byť znovu-zrodený a pokrstený a požehnaný, a nie prekliaty? To môže postačovať pri našom duchovnom detstve a pri základnom vývoji nášho vedomia. Ale keď príde náš čas, aby sme začali rásť a dospievať a plniť Prikázania Nášho Boha, čo sa týka deštrukcie hriešnej povahy, nátury, prirodzenosti v našej duši a milovania Nášho Spasiteľa a Pána celým naším srdcom, celou mysľou a celou dušou a všetkou našou silou a my odmietame, oponujeme, vzdorujeme, alebo ignorujeme Jeho Vôľu-Túžbu, ignorujeme tie Prikázania Božie, privolávame na seba KLIATBU Božiu a nie Jeho požehnania! Robíme sa neschopnými vyplniť prvé a druhé Veľké Prikázanie Božie v Mt. 22:37-39. Žiadna naturálna, karnálna duša nemôže ani len dúfať, že by mohla vyplniť tieto dve Najväčšie Prikázania Boha človeku, ani žiadne iné Prikázania Nového Zákona, keďže tieto môžu byť vyplnené jedine naším duchovným Novým Človekom. Ale keď vzdorujeme Vôli Nášho Otca a odmietame konať Jeho Prikázania, sejeme našej telesnosti a budeme žať záhubu, lebo Slovo Božie nemožno upravovať kvôli nám a našej výhode! (Gal. 6:8a) A nebude nám dovolené vstúpiť do Kráľovstva Nebeského, ale budeme nazvaní „činitelia neprávosti“ a budeme musieť odísť z Prítomnosti Pánovej! (Mt. 7:21-23 // Lk. 13:25-30)
Ak seriózne uvážime horeuvedené dva fakty, musíme vidieť, že okolnosti a podmienky vedúce ku kliatbe sú veľmi reálne, vážne a nesmú sa brať na ľahkú váhu nikým, kto sám seba nazýva znovu-zrodeným veriacim. Ten najkratší a najjasnejší fakt je, že KAŽDÝ NATURÁLNY ČLOVEK JE HRIEŠNY A PRETO PREKLIATY.
Na ukončenie môžeme pred Pánom prehlásiť, že Jeho Slovo v 1Kor. 16:22 je úzko spojené s Jeho Slovom v 1Kor. 13:1-8, ktoré je úzko spojené s Ef. 4:22-24, ktoré je opäť úzko spojené s mnohými ďalšími pasážami Slova Božieho. Tieto pasáže už boli spomenuté a diskutované v tejto knihe a sú oni v úzkom vzťahu s horeuvedenými pohľadmi na LÁSKU, alebo KLIATBU. Pravá láska prichádza jedine z nášho „Nového Človeka“. Náš starý, naturálny človek NEMÔŽE V PRAVDE MILOVAŤ Pána Ježiša Krista, lebo je vo svojej náture sebecký a intenzívne miluje sám seba. Preto, každý človek žijúci v jeho „starom človeku“ je prekliaty a Bohu ohavný a odporný, či už je pohanom, alebo veriacim.
TOTO JE TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich, ktorí si ani nemusia byť vedomí, že môžu žiť pod kliatbou; že môžu činiť neprávosti a bezbožnosti a čohokoľvek sa ich ruka dotkne, môže byť prekliate a nie požehnané. POZEMSKÁ PROSPERITA VERIACICH, ALEBO ICH SLUŽOBNOSTÍ NEMUSÍ ZNAMENAŤ NEPRÍTOMNOSŤ DUCHOVNEJ KLIATBY! JE MNOHO POHANOV S ICH MNOHÝMI INŠTITÚCIAMI, KTORÉ SÚ BOHATÉ A ONI ŽIJÚ V PROSPERITE A SÚ UŽ TERAZ PREKLIATI A ZATRATENÍ!
Ak sú veriaci naozaj nevedomí tohto faktu vo svojom živote, ak pokračujú v hrešení a činení neprávostí, ak zostávajú bezbožní v očiach Božích a nie sú si toho vedomí, potom Pán bude požadovať ich krv z ruky tých, ktorí boli povolaní dozerať nad nimi, starať sa o ních a varovať ich, ale ktorí sa o ních nestarali, ani ich nevarovali. (Ez. 3:17-21) Tento princíp zo Starého Zákona je práve tak isto aplikovateľný aj v Novom Zákone. Pán suverénne vybral rôznych „dozorcov“ nad Svojím ľudom. Všetci sú povolaní na ních dozerať, starať sa o ních, učiť ich a duchovne ich kŕmiť. Ak zlyhajú vo svojom povolaní a zodpovednosti pred Pánom, horeuvedené Slovo v Ezechielovi sa ních práve tak vzťahuje.
Mnohokrát sa táto TRAGÉDIA vzťahuje nielen na „obyčajných“ veriacich, ale tiež na ich „dozorcov“, pastorov, kazateľov, učiteľov, starších, ktorí tiež zlyhávajú na tomto poli. Môžu byť veľmi snaživí v štúdiu Biblie, plní vedomostí, horliví, úprimní a pracovití produkujúci „tony“ kázní, letákov, brožúr, kníh, nahrávok, CD a DVD disket, atď. No nemusia mať žiadne duchovné rozoznávanie a teda nemusia „vidieť“ pravdivý duchovný stav vlastnej osoby, ani ich „ovečiek“. Mnohí z ních môžu byť aj duchovne bezbožní, alebo vzďalujúci sa od svojej spravodlivosti, alebo činiaci neprávosti; môžu byť pyšní, milujúci seba a svoje cesty, konajúci svoju vôľu, zámery a túžby a žijúci svoj „kresťanský život“ pod kliatbou Božou.
Toto je veľká TRAGÉDIA príliš mnohých veriacich, ktorí odmietajú vziať svoj kríž a byť separovaní od hriechu a zla, čím sa ochudobňujú o nesmierne Božie požehnania teraz, aj v ich budúcnosti.
Uvážme v tomto bode niekoľko ďalších duchovných faktov, a síce, o KRÍŽI, SLOBODNEJ VÔLI a o PREDURČENÍ.
Nemožno povedať, žeby Satan nenávidel kríž, ako taký; on vám dá mnoho „krížov“, ak si to želáte. On nenávidí, čo sa deje na pravdivom kríži. Toto je miesto, kde on ztráca svoje pole pôsobnosti v nás, jeho príležitosti a jeho šance v nás, a tiež jeho „posledné nádeje“. Dokiaľ Kristus nebol ukrižovaný, Satan mal veľké nádeje na uskutočnenie svojích starých snov a túžob zmocniť sa Jeho Slávy a panstva. On ich všetky v sebe stratil až potom, keď Kristus bol ukrižovaný a zmŕtvychvstaný. Satan vedel, že prehral jeho vojnu a všetkú svoju moc, keď Kristus zničil smrť. Lebo všetká moc bola daná zmŕtvychvstanému Kristovi. (Mt. 28: 18)
S nami je to to isté! Satan si podržuje svoje nádeje dostať nás späť, až dokiaľ nie sme ukrižovaní na svojom kríži a zmŕtvychvstaní. Jeho nádeje nie sú nereálnymi ilúziami; sú založené na duchovných realitách opísaných v Slove Božom. Satan pozná Písma omnoho lepšie, než všetci teológovia tohto sveta dokopy. On osobne pozná Autora Písma – Samotného Boha. Pozná tiež fakty a princípy na ktorých bol stvorený človek. Nemá predznalosť, ako ju má Boh, ale má svoje úspechy so zástupmi ľudí, čo sú jeho následovníci podľa ich slobodnej vôle, či už sú si vedomí dôsledkov ich rozhodnutí, alebo nie.
Všetky tie milióny pohanov z celého sveta, ktorí kráčajú do večného zatratenia a utrpenia v jazere ohňa (Zj. 20:14,15) predstavujú pre Satana veľké „víťazstvo“. Ak by sme my neboli bývali použili našu vieru a našími ústami vyznali Syna Božieho, všetci by sme boli patrili medzi ních bez toho, aby sme si boli plne vedomí nášho večného zatratenia. Satanovi sa tiež podarilo podviesť, oklamať celý Izrael a celú Cirkev Ježiša Krista! ŽIADNY VERIACI NEMÔŽE PREHLÁSIŤ: JA NIE SOM V NIČOM PODVEDENÝ. A ak niektorí veriaci toto prehlási a tomu aj verí, už teraz je on BLÁZNOM, ktorý o Satanovi, jeho cestách a podvodoch nič nevie, a o Bohu, Jeho Cestách a Pravde vie ešte menej!
Uvedomme si, a nielen vo svojej mysli, ale i vo svojom srdci a svedomí, charakter a prefíkanosť PODVODU, ktorý vo svojom základnom charaktere je zámerné vedenie od pravdy ku lži a chybe. Tá chyba môže byť buď bezvýznamná spôsobujúca malú škodu, alebo kolosálna spôsobujúca tragédie. Aj v našom fyzickom živote robíme mnohé chyby a musíme trpieť ich následky, či už sú minimálne, alebo veľmi bolestné a drahé; v krajnom prípade nás môžu stáť aj náš fyzický život. Duchovné chyby nie sú výnimkou. Vrcholnú cenu, ktorú môžeme zaplatiť za naše chyby je náš večný život! Len Pán vie, koľko cenovo náročných a tiež bolestných následkov musíme niesť v dôsledku naších mnohorakých duchovných chýb, ktoré sú robené hlavne „vďaka“ našej pýche, sebeckosti, tvrdohlavosti, hlúposti a temnote a tiež vďaka tomu, že sme sa z naších chýb nikdy nič nepoučili.
ČLOVEK NEMÁ NIJAKEJ MOŽNOSTI OBJAVIŤ A VYSLOBODIŤ SA Z AKÉHOKOĽVEK PODVODU, KTORÝM JE ON PODVEDENÝ! IBA BOH MU TO MÔŽE UKÁZAŤ (PRIAMO, ALEBO CEZ INÝCH) A VYSLOBODIŤ HO Z TOHO. CELÉ VYKÚPENIE A SPÁSA ČLOVEKA JE VLASTNE PROCESOM VYSLOBODZOVANIA ČLOVEKA Z PODVODOV A LŽÍ DIABLA DO PRAVDY BOHA.
Pád Adama a Evy začal cez lož; takže, naša Spása musí začať (a pokračovať) cez Pravdu.
Nikdy v celej histórií Cirkvi neboli podvody tak subtílne, rafinované, hlboké, nepoľavujúce, v takej hojnosti a siahajúce aj do všetkých úrovní vodcovstva Cirkvi, ako sú oni dnes. A nikdy predtým nemal Boh také „problémy“ s veriacimi, ako teraz, vidiac, že ich srdcia nie sú v pravde úprimné, poctivé, kajúcne, ani otvorené voči Nemu, aby prijímali, verili a boli vyslobodzované. Sú to práve duševní, karnálni, náboženskí veriaci, čo sú obeťami najhlbších a najnebezpečnejších podvodov. PÝCHA PRIŤAHUJE PODVODY.
Veriaci sú najprv podvedení ich vlastným náboženským životom, horlivosťou, záujmom a ochotou ponoriť sa do náboženských aktivít a projektov každého druhu a tvaru „pracujúc pre Pána“. Zdá sa, že niet žiadnej rozumnej cesty ukázať takýmto veriacim tieto podvody a dostať ich von z ních nejakým racionálnym, rozumným spôsobom podieľajúc sa s nimi o svetlo, ktoré Pán pre ních poslal. Oni pokračujú v kráčaní vo svojích sebaklamoch, nie sú si ničoho vedomí a odmietajú akékoľvek korekcie, akékoľvek rady, všetko, čo prichádza priamo od Pána a z Jeho Slova. Ak toto nie je opravdivá TRAGÉDIA V CIRKVI, potom ja naozaj neviem, čo je.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…