TRAGÉDIA A SLÁVA VERIACICH – Kapitola 7 – Časť 5 – Odosielanie #164 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Nasmerujme teraz našu pozornosť na duchovný fakt SLÁVY VERIACICH, KTORÍ SÚ SLÁVOU BOHA.
Čokoľvek Boh koná, alebo tvorí, všetky Jeho skutky, alebo stvorenia obsahujú JEHO SLÁVU, ktorá v určitých časoch môže byť človeku aspoň čiastočne viditeľná a v iných časoch môže byť úplne skrytá. Jednako len, všetky Jeho skutky, alebo stvorenia obyčajne preukazujú aspoň nejakú JEHO SLÁVU zvlášť pri ich začiatkoch a celkom určite pri ich zakončeniach. JEHO SLÁVA je večná a PÁN sa bude vždy radovať vo Svojích dielach. (Žm. 104: 31(46))
Keď sa v srdci Boha zrodil Plán Spásy človeka, už vtedy obsahoval v sebe nevysloviteľnú hĺbku SLÁVY BOŽEJ. Malá časť tej SLÁVY bola jasne ukázaná človeku pri narodení Spasiteľa, potom pri Jeho krste, potom čiastočne počas Jeho Misie v konaní zázrakov, kráčania po vode, kriesenia mŕtvych, rozmnoženia potravy pre zástupy, uzdravovania nemocných, potom na Hore Premenenia, atď.
Ale TÚ NAJVÄČŠIU SLÁVU, ktorú Syn priniesol Otcovi bola preukázaná NA JEHO KRÍŽI, kde podrobil Svoj život Vôli Božej, aby tým dokončil Jeho Majestátny Plán Spásy človeka. Táto SLÁVA bola ale človeku kompletne skrytá, no bola jasne viditeľná Otcovi a všetkým Jeho Anjelom v Nebi, ktorí sa preveľmi radovali zatiaľčo, ľudia nevideli nič. Všetci, ktorí nasledovali Pána a Jemu dôverovali skončili v zúfalstve, beznádejnosti a strachu. (Lk. 24:20,21) Žiadnu SLÁVU nebolo možné vidieť, ani pozorovať počas tých troch dní, čo Spasiteľ bol v pekle.
Potom prišla SLÁVA Jeho Zmŕtvychvstania a Vystúpenia na Nebo, ktorá bola viditeľná Jeho Učeníkom, ktorí boli svedkami týchto udalostí. Potom prišiel deň Letníc so svojou SLÁVOU, ktorá tiež bola viditeľná ľuďom. Potom utrpenia Prvotnej Cirkvi, ktoré práve tak priniesli veľkú SLÁVU Bohu, ktorú ľudia opäť nemohli vidieť a pochopiť v tom čase. Únos Mladuchy Kristovej a neskôr tiež hlavnej časti Cirkvi budú ďalšie slávne udalosti. Svadobná Večera Baránka, nasledujúce Kráľovstvo Nebeské na zemi a napokon zostúpenie Nového Jeruzalema nebudú o nič ukrátené PLNEJ SLÁVY BOHA.
Pán hovorí, že horeuvedené princípy platia aj na nás. Určitá SLÁVA BOHA sa objavuje, keď sme narodení Jeho Duchom a je viditeľná aspoň pre niektorých, ale nemusí byť viditeľná pre mnohých. Potom príde pre nás tiež deň „Letníc“, kedy prijímame dary z Neba včítane „viditeľných“ darov, ako sú uzdravovanie, činenie zázrakov, jazyky a ich interpretácia, atď. (1Kor. 12: 8-10) Táto časť SLÁVY môže byť celkom skrytá a to nielen pre druhých, ale aj pre nás, ktorí sme obdarovaní, ak nezačneme praktizovať tieto dary v našom živote, alebo ich posluhovať iným.
Ale TÁ NAJVÄČŠIA SLÁVA, ktorú môžeme priniesť Bohu je v podrobení nášho života Jeho Vôli NA NAŠOM KRÍŽI! A opäť, táto SLÁVA nemusí byť viditeľná nikomu, ba ani nám! Ale je ona veľmi jasne viditeľná, ocenená a milovaná Naším Spasiteľom a Pánom Ježišom Kristom a Naším Otcom, ktorí sú v Nebesiach!
V Slove Božom je napísané, že „…on (muž) je Obrazom a SLÁVOU BOHA; ale žena je SLÁVOU muža.“ (1Kor. 11:7)
SLÁVU BOHA nemožno opísať ľudskými slovami. Predsa však, môže byť ona zviditeľnená a zakúsená v určitej limitovanej forme v pozemskom živote ľudí, ktorým si Pán želá ju ukázať. Mojžiš jedného dňa požiadal Boha, aby mu ukázal Svoju Slávu, a On mu ju ukázal… vo veľmi limitovanej forme. (2M. 33:18-23)
SLÁVU CIRKVI tiež nemožno opísať ľudskými slovami, ba ani si ju predstaviť. VŠETCI by sme mali byť v JEDNOTE VIERY, mať tú istú duchovnú znalosť SYNA BOŽIEHO; byť DOKONALÝM ČLOVEKOM majúcim Mieru Osobnej PLNOSTI KRISTA! (Ef. 4:13)
Pán si želá, aby sme všetci videli a chápali pravdu týkajúcu sa Jeho Slávy a Slávy Cirkvi a rozoznať ich aj v našom praktickom živote. My môžeme o ních hovoriť, kázať, spievať, pokúšať sa ich predstaviť, ale nemusíme ich vidieť, pochopiť, zachovať si ich v srdci. V jednom zbore (ako sa pamätám) sa pozdravovali potrasením ruky a hovorením: „Sláva“, potom tí druhí odpovedali: „Sláva“. Bolo to skôr detinské, keďže nemali ani potuchy, čo robili a prečo, bolo to prázdne slovo.
Za prvé, viďme a chápme, že SLÁVA BOHA JE JEHO OSLŇUJÚCE SVETLO, KU KTORÉMU SA NEDÁ PRIBLÍŽIŤ, JEHO ABSOLÚTNA SVÄTOSŤ A JEHO PLNÁ SPOKOJNOSŤ A POTEŠENIE. (2M. 33:20-22// Mk. 1:11// Zj. 4:8,11, atď.)
To Svetlo, Svätosť, Spokojnosť a Potešenie sú tiež Slávou Cirkvi, ako Mladuchy a Manželky Syna Božieho. (Zj. 21:9-11) Preto, keď náš život „slávi Boha“, to znamená, že Mu to prináša pravú spokojnosť a potešenie a tiež náš rešpekt, obdiv a úctu voči Jeho absolútnej Svätosti, Spravodlivosti a Dobrote. Jeho Sláva tiež prebýva v Jeho Mene a v čomkoľvek, na čo On položil Svoje Meno, včítane Svojho Chrámu. (4M. 6:27// 5M. 12:5// 1Kr. 9:1-3// 2Tes. 1:12, atď.)
Teraz by sme tiež mali vidieť a chápať, že čokoľvek Bohu neprináša pravú spokojnosť a potešenie, čokoľvek prináša hanbu Jeho Svätosti, Jeho Cti, Jeho Menu a kradne Jeho Slávu, to bude zničené. Toto tiež platí na každého veriaceho, ktorý je Chrámom Božím v dôsledku svojho znovu-zrodenia Duchom Božím a na ktorý Chrám Boh položil Svoje Meno. Je jasne napísané v Slove Božom, že ak ktorýkoľvek taký veriaci…
„znečistí Chrám Boží, jeho Boh zničí; lebo Chrám Boží je svätý, a VY STE tým Chrámom.“ (1Kor. 3:17, slov. slovo „zkazí“ má tu byť „znečistí“ a „zničí“; viď tiež 3M. 24:16)
TOTO SLOVO NIKDY NIE JE KÁZANÉ, VYUČOVANÉ, ANI VYSVETĽOVANÉ tak, ako je inšpirované Jeho Duchom. Prečo? Ono je neprijateľné naturálnemu veriacemu, jeho zmyslu spravodlivosti, jeho humanistickým dokrínam, alebo jeho predstavy Boha, ktorý je Láska, ale ktorého Svätosť, Spravodlivosť a Česť neprebývajú vo vedomí toho naturálneho veriaceho, on ich nemá vo vedomí! Veľmi málo veriacich vôbec hľadá, čo toto znečistenie môže znamenať, alebo ako my môžeme znečistiť Chrám Boží a tým priviesť hanbu Jeho Cti a Sláve.
Veľká väčšina veriacich berie Slovo Božie a Jeho Súdy na veľmi ľahkú váhu, pretože, Sláva Božia je pre nich iba biblický výraz, ktorý môžu často používať, alebo aj ospevovať, ale žiadnu slávu nevidia vo svojom srdci a duchu. Preto im môže byť jedno, či prinášajú Bohu hanbu, alebo Slávu, keďže, NEVIDIA, čo Bohu robia a Jemu prinášajú! Pre nich, nevedomosť je blaženosť… až príde deň, kedy to budú vidieť.
Za druhé, viďme a chápme, že my môžeme prinášať Bohu a Jeho Menu hanbu a denne Ho okrádať o Jeho Slávu bez toho, aby sme si toho boli vedomí. Každý krát, keď ignorujeme, alebo prekračujeme Jeho Slovo, ignorujeme Jeho Vôľu a tým Jeho Slávu, spokojnosť a potešenie.
Na to, aby sme dosiahli SLÁVU CIRKVI, budeme potrebovať omnoho, omnoho, omnoho viac, než len navštevovať bohoslužby, čítať, alebo kázať Slovo, zúčastňovať sa seminárov a konferencií, alebo byť zapojení do najrôznejších náboženských aktivít. Ani Premožitelia nie sú ešte dokonalí a Slovo Nášho Pána v Mt. 5:48 stále zostáva náš cieľ a my stále, v našej humanite, nevidíme, ani nemáme nádej, ako ho vôbec dosiahnuť.
Jednoduchá pravda stále zostáva tá istá, že na konci všetkých udalostí a po Pánovom Súde našej osoby, nášho kresťanského života a tiež našej služby v Dome Pánovom, zakúsime buď NAŠU SLÁVU alebo NAŠU TRAGÉDIU.
Nech Náš Milostivý, Milosrdný, Múdry, Milujúci a Mocný Spasiteľ a Pán má Milosrdenstvo voči nám všetkým v Deň Jeho Súdu a Posudku naších duší, ako členov Jeho Tela. Nech nás tiež uschopní spravodlivo a v pravde rozoznať Jeho Živé Telo, aby sme s Ním mohli zaobchádzať s láskou, milosťou a rešpektom a tým prinášať Večnú Slávu Jemu aj Nášmu Otcovi v Nebi.
Amen.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…