AKO BOLO ZA DNÍ NOEHO – Kapitola 8 – Časť 1 – Odosielanie #165 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
KAPITOLA 8
AKO BOLO ZA DNÍ NOEHO
Predtým, než zakončíme túto stručnú prácu na tému NAJDÔLEŽITEJŠEJ ZÁLEŽITOSTI v živote veriacich, pozastavme sa a uvedomme si, že my môžeme čítať knihy, brožúrky, rôzne články a tiež samotnú Bibliu od rána do večera a nemať z toho žiadny úžitok! Mnohé písomnosti môžu byť veľmi zaujímavé a my sa môžeme dobre cítiť po ich prečítaní; práve tak sa môžeme cítiť zle a rozrušení, zarmútení, vyvedení z rovnováhy, ba aj vyčerpaní. Ale pri čítaní takých písomností naše pocity nehrajú žiadnu rolu, práve tak, ako nezáleží ani na naších myšlienkach. Naša duša proste reaguje na obsah podľa svojho charakteru a štruktúry, ale žiadna jej reakcia nemení napísanú pravdu. Na čom absolútne záleží je, či naša duša (srdce) HĽADÁ PRAVDU, ALEBO NIE. Naša duša môže hľadať zábavu, „dobré čítanie“, seba-uspokojenie. Toto sa môže prihodiť, keď pisateľ vyjadruje naše vlastné presvedčenia a chápanie o veciach, potvrdzuje „naše názory a vieru“, pretože, to nám prináša „dobrý pocit“. Ale toto NIE JE hľadanie pravdy, hľadanie Pána, hľadanie Kráľovstva a jeho spravodlivosti. (Mt. 6:33)
Keď naša duša HĽADÁ PRAVDU, potom musíme registrovať a meditovať aj nad tými časťami písomností, ktoré NEMUSIA uspokojovať naše pocity, alebo chápanie našej mysle a srdca. Musíme vo svojej duši pripustiť, že čokoľvek napísané môže byť pravdou, ak je v súlade so Slovom Boha, nech v nás vzbudzuje akékoľvek pocity a reakcie duše. Keď naša duša NAOZAJ HĽADÁ PRAVDU, Pán o tom vie a začne otvárať naše duchovné oči a naše duchovné chápanie. On viac túži po tom, aby sme našli pravdu, videli ju, pochopili ju , prijali ju a žili ju, než po tom túžime my. On dobre vie, že naša prirodzená, neobnovená duša je neschopná nájsť, vidieť, pochopiť a prijať žiadnu duchovnú pravdu. Pán nám musí otvoriť naše chápanie, či už čítame Písmo, či písomnosti Jeho pravdivých služobníkov. (Lk. 24:45)
Preto, ideálne mali by sme žiadať Pána, aby otvoril naše chápanie predtým, než začneme čítať duchovné písomnosti, alebo tiež, keď počas čítania vidíme, že to, čo čítame nie celkom súhlasí s naším chápaním a presvedčením. Ale hoci by On aj začal otvárať naše oči, my budeme musieť pokračovať a opakovať čítanie aj dva-tri krát predtým, než budeme schopní vidieť pravdu dostatočne jasne. Pán nám môže ukázať tento fakt zo Svojho Slova. Dva príklady:
(1) Mk. 8:22-26 – Keď bol Ježiš požiadaný, aby uzdravil slepého, On ho najprv VYVIEDOL VON z mesta Betsaida. Prečo? Lebo obyvatelia mesta boli duchovne slepí, necenili si zázraky, ktoré tam Pán konal a Pán vyhlásil BEDA na to mesto. (Mt. 11:21,22) Potom On napľul na jeho oči, položil na neho Svoje ruky a pýtal sa ho, čo vidí? On videl ľudí, akoby stromy chodiť. Ježiš zopakoval ten proces a slepý začal vidieť jasne. Pán si želá, aby sme v tejto pasáži Jeho Slova VIDELI nasledovný fakt. Predtým, než Pán dal zrak tomu slepému, On ho vyviedol VON z mesta Betsaida. A potom, keď mu zrak dal, prikázal mu, aby sa SPÄŤ NEVRACAL A NIKOMU V TOM MESTE NIČ NEHOVORIL. Prečo? Pretože Pán vám nedá duchovný zrak v prostriedku ľudí, ktorí sú slepí aj voči Jeho zázrakom a ničomu nerozumia. Preto, ak ste v slepej kongregácií, skupine, spoločenstve, alebo v akomkoľvek inom slepom zhromaždení, Pán vás najprv musí vyviesť VON. Ak nie ste ochotní vyjsť von, svoj duchovný zrak nikdy nedostanete! A ak vyjdete von a dostanete svoj duchovný zrak, späť sa nevrátite a tým dotyčným o tom nič nepoviete. To je PRESNE, čo sa stalo aj mne a čo sa stane aj mnohým iným, ktorých srdce hľadá Pravdu, ktorí túžia VIDIEŤ v duchu a chápať v srdci.
(2) Jób 33:14 – Boh k nám hovorí raz, aj dvakrát, ale my ani tak nevnímame, čo nám On hovorí ústne cez kazateľov, alebo vo Svojom napísanom Slove, alebo v písomnostiach Svojích služobníkov. Musíme načúvať, alebo čítať viac, než len raz, alebo dvakrát, aby sme boli schopní začať registrovať pravdu. Prečítajte si teda túto knihu dva, či trikrát a uvidíte rozdiel.
Naša duša (myseľ, srdce, vôľa) musí byť dostatočne premenená, aby sme mohli začať registrovať–uvedomovať si PRAVDU, začať ju vidieť, chápať, prijímať a napokon ju žiť. Táto duchovná zmena v našej duši má započať po našom krste vodou. Ak sa táto zmena neuskutoční počas nášho pozemského kresťanského života, naša duša bude požadovaná tento proces prejsť po našej fyzickej smrti, tentokrát cez OHEŇ a cez oveľa väčšie utrpenia.
Jeden základný a dôležitý fakt, ktorý musíme deklarovať na tomto mieste je nasledovný.
FYZICKÁ SMRŤ, ALEBO ÚNOS VERIACICH NEMENÍ ICH DUŠU, NEVYSLOBODZUJE ICH DUŠU Z JEJ HRIEŠNEJ NÁTURY, NEZDOKONAĽUJE ICH DUŠU V MOMENTE („MIHNUTÍ OKA“), AKO SI MNOHÍ VERIACI MÔŽU PREDSTAVOVAŤ, ALEBO DÚFAŤ. JE TO IBA ICH TELO, KTORÉ BUDE V MOMENTE ZMENENÉ Z PORUŠITEĽNÉHO NA NEPORUŠITEĽNÉ, ZO SMRTEĽNÉHO NA NESMRTEĽNÉ. (1Kor. 15:51-53// Lk. 16:19-31)
Ak by ich duša mohla byť vyslobodená a zdokonalená ich fyzickou smrťou, alebo únosom, potom príliš mnoho častí Písma by bolo absolútne bezvýznamných (napríklad: Mt. 7:13,14,18-27// Mt. 8:12// Mt. 16:24,25// Mt. 22:2-15// Mt. 23:13-33// Mt. 25:1-14,30// Lk. 13:24-30// 1Kor. 16:22// 2Kor. 7:1// Ef. 4:22-24// Fil. 2:12// Fil. 3:14// Kol. 3:5,6// 1Pet. 3:19,20, atď., atď.) Ak by naša dokonalosť mala jedina čakať na našu fyzickú smrť, alebo únos, potom by sme nemuseli konať žiadne Slovo Božie z horeuvedených príkladov, alebo byť zapojení do vypracovávania našej Spásy, vyzliekať si nášho starého človeka a obliekať si nového. Nemuseli by sme sa starať o žiadne premáhanie, o kráčanie po úzkej ceste, alebo o dvíhaní nášho kríža a zapieraní seba samého. Náš Pán by nám nemohol povedať: „Nepoznám vás“ a nemohli by sme byť vhodení do vonkajšej temnoty, kde bude plač a škrípanie zubov. Všetky tieto časti Písma Svätého by sa stali bezvýznamnými a absurdnými! Nemalo by byť ťažké vidieť a chápať, že naša „telesnosť-hriešna nátura“ sídli v našej DUŠI a nie v našom tele. Preto, žiadna budúca zmena v našom tele neovplyvní našu dušu. Pýcha, žiadostivosť a sebeckosť boháča ostala v jeho duši aj po jeho fyzickej smrti, keď sa našiel v pekle. (Lk. 16:19-31)
Na prvý pohľad sa môže zdať, že existuje výnimka z horeuvedeného, kde Apoštol Ján píše: „ale my vieme, že keď sa On (Kristus) zjaví (pri našom únose) budeme Jemu podobní; lebo Ho uvidíme takého, aký vskutku On je.“ (1Jn. 3:2b)
Toto Slovo NEZNAMENÁ, že veriaci sa stanú takými, ako je On, pretože ho oni uvidia, aký On je! Ó nie. To Slovo znamená, že tí, ktorí už sú synovia Boží (1Jn. 3:2a), t.j., Premožitelia, ktorí už ukrižovali svoju telesnosť a očistili sa (Gal. 5:24// 1Jn. 3:3) a ktorí sú z Boha, lebo konajú spravodlivosť a milujú bratov a sestry (1Jn. 3:10), všetci títo si UVEDOMIA, že sú takí, aký je aj On, keď Ho uvidia. Všetci tí, ktorí budú vzatí pri Jeho Príchode pred Utrpením sú „Jemu podobní“ už teraz! (Mt. 24:40,41// Zj. 3:10// Zj. 12:5) Ale aj keď budeme „Jemu podobní“ to neznamená, že budeme dokonalí, ako On je dokonalý. „Jemu podobný“ neznamená byť „s Ním identický“. Naša plná dokonalosť môže na nás čakať v Novom Jeruzaleme… 1.000 rokov po našom únose a vládnutí s Kristom. Budú tam aj spasené národy kráčajúce vo svetle Nového Jeruzalema, Manželky Kristovej, a oni nebudú dokonalí ani v tom čase. Oni boli ranení (aj druhou smrťou) a potrebujú listy Stromu Života pre svoje uzdravenie. (Zj. 2:11 + 22:2) Ak potrebujete akékoľvek uzdravenie, nie ste dokonalí.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…