AKO BOLO ZA DNÍ NOEHO – Kapitola 8 – Časť 2 – Odosielanie #166 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
NAJDÔLEŽITEJŠIA ZÁLEŽITOSŤ pre každého veriaceho opísaná v tejto knihe je osobná záležitosť medzi Bohom a dotyčným veriacim. Boh sa NAJPRV díva na našu DUŠU – KTO SME? SME NATURÁLNE DUŠE, ALEBO DUCHOVNÉ DUŠE? Sme hodní Jeho a Kráľovstva Božieho, alebo nie? (1Tes. 2:12// 2Tes. 1:5,11)
POTOM sa On díva na naše SKUTKY – ČO SME VYKONALI? BOLI ONI VYKONANÉ NAŠOU STAROU–NATURÁLNOU DUŠOU, ALEBO NAŠOU NOVOU–OBNOVENOU DUŠOU? Pán nás odmení podľa naších skutkov. Boh nedá žiadnu odmenu nášmu „starému človeku“, ale ho určite „odmení“ za jeho skutky zla. (Mt. 16:27// 2Tim. 4:14) Prosím, aby ste starostlivo uvážili tento fakt vo vašom srdci a vo vedomí rozlišujúc priority a tiež Súdy Božie nad veriacimi po ich fyzickej smrti, alebo po ich únose.
Prečo je tento fakt taký dôležitý hlavne v tomto čase konca? Cirkev je zamestnaná najrôznejšími aktivitami, hlavne evanjelizáciou, vyučovaním, kázaním, diskusiami, publikovaním biblickej teológie a proroctiev a konaním sociálnej práce. Cirkev sa tiež snaží vyriešiť problémy tohto sveta, napríklad, chudobu, HIV a iné životu nebezpečné nemoce, „globálne oteplovanie“, terorizmus, vojnu a mier, politické problémy, morálne problémy a mnohé ďalšie problémy sveta, dokonca sa pokúša „vylepšiť svet a priniesť do neho mier“. Toto ale NIE SÚ úlohy, ktoré Pán určil pre Svoju Cirkev a pre Jej vodcov. Oblasť problémov a zodpovedností Cirkve NIE JE V TOMTO SVETE, ale je v ponebeských oblastiach, kde prebývajú mocnosti zla a temna a odkiaľ oni ovládajú aféry tohto sveta a tiež padlej Cirkvi! (Ef. 6:12) Teda, PADLÁ CIRKEV KONÁ VÔĽU ĽUDÍ A NIE VÔĽU NÁŠHO OTCA!
Pozrime sa a viďme a uvedomme si v našej mysli a srdci a v našom vedomí, že niet ničoho zlého, ak sa postaráme o sirotu, alebo pomôžeme chudobným, prinesieme potravu hladným, prístrešie a iné potrebné veci tým, ktorí to potrebujú, ak konáme dobré skutky tohto druhu. Existuje mnoho kresťanov, ktorí sú zaneprázdnení práve týmito druhmi práce. Ale Pán si želá nám ukázať dva dôležité body týkajúce sa naších dobrých skutkov:
1) Veriaci majú v prvom rade nasmerovať svoju pomoc na svojích bratov a sestry a nie na pohanov. (Jak. 2:15,16// Gal. 6:10) Keď si želajú pomôcť pohanom, vždy sa musia zpytovať Pána. Prečo?
2) Jeho Duch nás nevedie k takým dobrým skutkom v každom mieste, v každom čase a u každého človeka, kde takúto potrebu môžeme vidieť! Tak, ako nám Duch môže zabrániť kázať Slovo Božie v niektorých miestach, alebo niektorým ľuďom (Sk. 16:6), práve tak nám môže zabraňovať pomôcť v niektorých miestach, alebo niektorým ľuďom. My potrebujeme duchovné rozoznávanie, aby sme nerobili kardinálne omyly v našej naturálnej, humanistickej duši. Pán vie, že Cirkev, vo všeobecnosti, nemá toto rozoznávanie. Príliš často peniaze veriacich poslané do zahraničia boli zneužité na nákup zbraní, alebo na transport ľudí do ešte väčšej biedy, ba aj do ich smrti, namiesto, aby im bola poskytnutá pomoc počas rôznych katastrof. Alebo „kresťanská pomoc“ bola poslaná do miest, ktoré Boh súdil poslaním hladomoru, alebo prírodných katastrof Jeho vlastnou rukou! Či vidíme tieto kardinálne omyly, ktoré môžeme často páchať? (napr. Ez. 14:13-22// Lk. 4:25-29, atď.) Nuž, asi nevidíme.
Pán dal Cirkvi „NIEKTORÝCH ZA APOŠTOLOV, A NIEKTORÝCH ZA PROROKOV, A NIEKTORÝCH ZA EVANJELISTOV, A NIEKTORÝCH ZA PASTOROV A UČITEĽOV NA (1) ZDOKONAĽOVANIE SVÄTÝCH, (2) NA PRÁCU SLUŽBY, (3) NA BUDOVANIE TELA KRISTOVHO.“ (Ef. 4:11,12)
Títo služobníci Pána neboli daní Cirkvi, aby pomáhali riešiť problémy „globálneho oteplovania“, svetovej chudoby, sociálne, politické, ekonomické, či akékoľvek iné problémy tohto sveta. To neznamená, že Pán nás nemôže niekedy viesť, aby sme pomohli niektorým ľuďom nejakým spôsobom. Ale Pán dal Cirkvi Svojich služobníkov, aby NAJPRV riešili duchovné problémy Cirkvi a aby Ju budovali! A Pán hovorí, že CIRKEV ABSOLÚTNE ZLYHALA V TEJTO ÚLOHE ZDOKONAĽOVANIA SVÄTÝCH, KTORÝCH PÁN DO CIRKVI PRIDÁVAL. (Sk. 2:47)
Ako sme my (1) zdokonaľovaní (naša telesnosť ukrižovávaná), tak môžeme započať (2) služobníctvo a (3) budovanie Tela Kristovho v duchu, nie mentálne. Ale veriaci v ich naturálnych dušiach uprednostňujú konať sociálne práce a aktivity a stránia sa pracovať na vlastnej Spáse v bázni a trasení sa pred Bohom. (Fil. 2:12b) Prečo? Práca na ich Spáse je omnoho ťažšia, znechucujúca a bolestná, než všetky ich ostatné práce a náboženské aktivity dokopy. Takže, my dávame prednosť zobrať z pokladu Domu Božieho a utratiť to na pohanský svet, ktorý je nepriateľom Boha, namiesto, aby sme pomohli deťom Božím!
Či my nerozumieme, že všetky problémy tohto sveta sú v ich koreňoch duchovné problémy? A že všetky problémy v Cirkvi Ježiša Krista sú tiež duchovné problémy? Ak tomu rozumieme, potom musíme rozumieť aj tomu, že…
PRE DUCHOVNÉ PROBLÉMY, NIET ĽUDSKÝCH RIEŠENÍ.
Predsa však, ako často sme pripravení projektovať a uplatňovať naše logické a humanistické riešenia problémov okolo nás a načrtávať naše vlastné cesty pre ich dosiahnutie a Pána sa nepýtať absolútne nič? Ale Pán neprijme skutky našej telesnosti, našej naturálnej duše a ich ovocie. Ja verím, že nemusíme stráviť ďalší čas na túto tému
V tomto bode si Pán želá, aby sme z veľmi praktického stanoviska zopakovali nasledovné duchovné fakty.
Naše vedomosti nič neznamenajú, naša múdrosť nič neznamená, naše doktríny nič neznamenajú, či súhlasíme s niektorými doktrínami, alebo nesúhlasíme, to nič neznamená! Aj správne doktríny sú dobré, len ako ukazovatele smeru, „dopravné značky“, ale ak ich nenasledujeme, ak ich nedodržujeme, potom ich nepotrebujeme… iba snáď pre argumentovanie a rozdeľovanie Cirkvi a tým pre výsmech „Jednej Viery a Jedného Pána“. (Ef. 4:5) Mnohé naše doktríny, mnoho naších vedomostí a tiež naša múdrosť sú formované a ovplyvňované naším vlastným charakterom, mentalitou, predstavami, pýchou a našími vlastnými záujmami, cieľmi a nádejami. Všetkým takým doktrínam, vedomostiam a múdrosti chýba duchovný život, duchovné hodnoty a tým aj ich užitočnosť pre Spásu našej duše.
Naše SRDCE a MYSEĽ sú dva orgány našej DUŠE, predsa ale, môžu byť oni celkom protikladné v ich charaktere, náture a cnostiach. Čo myseľ prijme, srdce môže odmietnuť a opačne. Čo srdce chápe, myseľ nemusí vôbec chápať a opačne. Čo srdce vidí, myseľ môže byť voči tomu úplne slepá a opačne. Oni sú podobné „manželovi a manželke“ v jednom dome, alebo dvom lobbistom na chodbách moci a vlády, ktoré „chodby“ sú v našej vôli. A tá naša vôľa rozhoduje podľa toho, kto z tých dvoch má väčší vplyv a hlasnejší hlas, silnejšie presvedčenia, alebo lepšie rozumovanie. Ale pokiaľ je naša vôľa tiež sebecká, pokiaľ je ona sebavôľou, vždy bude načúvať na „manžela, či manželku“ v dome, alebo na lobbistu, ktorý si vyžaduje seba-záujmy. Preto všetky tri orgány našej duše musia byť „očistené“ od ich sebeckosti a inej telesnosti, aby mohli byť schopné prijať Vôľu a Vládu Nášho Pána.
My sa najprv staráme o náš pozemský život a teda „upravujeme“ veci Ducha, aby vyhovovali naším pozemským cieľom, nádejám a seba-uspokojeniu v našom živote. Zriedka kedy nám príde myšlienka na našu budúcnosť a na život nám prisľúbený Naším Pánom a na Jeho podmienky pre dosiahnutie toho života. Aj naše predstavy musia byť veľmi hmlisté, podobné rozprávkam a chýba im akákoľvek realita. Preto Slovo Božie znie veľmi pravdivo a realisticky hovoriac: „…oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani nevstúpilo do srdca človeka, čo (aké veci) Boh pripravil pre TÝCH, KTORÍ HO MILUJÚ.“ (1Kor. 2:9)
V princípe toto Slovo platí na všetkých veriacich, ale pre duševných veriacich ono neplatí, lebo oni Ho pravdivo milovať nemôžu. Pre duchovných veriacich toto Slovo pokračuje hovoriac: „Ale Boh nám to (tie veci, ktoré pre nás pripravil) zjavil skrze Ducha; lebo Duch zkúma všetko, aj hlbiny Božie.“ (1Kor. 2:10)
My teraz opakujeme najdôležitejšie fakty o človeku a o jeho DUCHU a DUŠI, ktoré fakty nám tiež ukazujú náš budúci život v Bohu a tie veci, ktoré On pre nás pripravil a ktoré môžeme poznať TERAZ, ako sú nám oni zjavované. Opäť si uvedomme hĺbku Slova Božieho, ktoré hovorí: „Lebo kto z ľudí pozná, čo je v človeku okrem DUCHA ČLOVEKA, ktorý je v ňom? Práve tak, žiadny človek nepozná VECI BOHA, iba Duch Boží.“ (1Kor. 2:11 v spojení s veršom 14)
Preto, ak vlastnou vôľou nedovolíme Duchu Božiemu, aby pracoval v našej DUŠI a odstraňoval našu telesnosť, nemôže nám zjaviť nič, čo sa týka našej budúcnosti, alebo nám ukázať „tie veci“, ktoré Boh pre nás pripravil. Pokiaľ zostávame naturálnymi veriacimi, nemôžeme v nijakom prípade VIDIEŤ a chápať modlitbu Nášho Pána, kde sa modlil Svojmu Otcovi hovoriac „aby oni všetci boli JEDNÝM; ako si Ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe, aby aj oni boli V NÁS JEDNÝM…“ (Jn. 17:21) Toto tiež znamená, že v Novom Jeruzaleme…
MY NEBUDEME S BOHOM, MY BUDEME V BOHU!
Môžeme pochopiť hĺbku tejto pravdy? NIE! Ja verím, že my začneme vychádzať z nášho hlbokého duchovného bezvedomia a obmedzenosti iba v Kráľovstve Nebeskom, kde konečne budeme s Kristom osobne a kde Ho začneme skusovať a Jeho pravdy. Nepochybne zakúsime aj sladkosť a slávu tajomstva jednoty (pripodobnenej manželstvu) s Naším Stvoriteľom a Spasiteľom a Pánom. Iba Premožitelia sú uschopňovaní, aby toto začali vidieť už teraz, hoci len čiastočne, chápať to, vidieť počiatočnú hĺbku toho tajomstva, radovať sa z toho, užívať slávu toho a žiť to v čiastočnej miere v ich pozemskom živote! Naturálny veriaci nie sú toho schopní, pretože ľudská nátura nemôže byť nikdy zjednotená s Božou Náturou; tam nemôže nikdy byť žiadne „manželstvo“, žiadna jednota týchto dvoch nepriateľov!
MUSÍME SI VYBRAŤ MEDZI BOŽOU NÁTUROU A ĽUDSKOU NÁTUROU A TO VEDOME, PRAVDIVO A DEFINITÍVNE, aby náš výber, naše rozhodnutie bolo jasné Nášmu Pánovi, nám a všetkým okolo nás. Ak sa nerozhodneme teraz, budeme sa musieť rozhodnúť neskôr, ale za oveľa bolestnejších okolností. Odkladanie a pasivita je zaručená cesta ku TRAGÉDIÍ. (Lk. 13:24)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…