AKO BOLO ZA DNÍ NOEHO – Kapitola 8 – Časť 3 – Odosielanie #167 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Pán nikdy nezlyhal starať sa o Svoju Cirkev včasným poskytovaním všetkého potrebného Svetla, Vedenia, Svojej Milosti a Trpezlivosti a Lásky a Napomínania a Karhania a Disciplíny a včasnými Varovaniami. Čítajte prorokov Starého Zákona a uvidíte, koľkokrát a ako vytrvalo Pán vždy varoval Izrael pred ich rozmanitými katastrofami a tragédiami. A tiež uvidíte, koľkokrát (ak vôbec) ľud Izraela počúval na Neho, t.j., na Jeho Prorokov. Môžete spočítať, koľkokrát? A hlavná príčina pre ich nepočúvanie môže byť uvedená, ako NEVERA A MODLÁRSTVO!
Prečo máme potom veriť, že Cirkev je lepšia, než Izrael? Na akom základe Písma máme tomuto veriť? Naozaj veríte, že Cirkev je vyslobodená z nevery a modlárstva? Protestanti vždy ukazovali prstom na katolíkov a ich svätyne naplnené sochami a obrazmi a inou „svätou“ výzdobou. Ale Pán poukazuje Svoj prst tiež na protestantov a na ich modly, ktoré nie sú ani tak visiace v ich svätyňách, ako sú „visiace“ v ich dušiach. Oni neuctievajú sochy, alebo podobu Baala (2Kr. 10:19-28), ale ONI UCTIEVAJÚ ICH VLASTNÉ PODOBIZNE, ICH SLUŽOBNÍCTVO, PRÁCU PRE PÁNA, ICH ÚSPECHY A INÉ MODLY!
Niet žiadnej časti Cirkvi, ktorá by bola čistá od modlárstva tak, ako niet žiadneho veriaceho, ktorý by bol čistý od pýchy! A JE TO VŽDY VODCOVSTVO, KTORÉ JE NAJPYŠNEJŠOU ČASŤOU CIRKVI. Prečo? Nuž, stav ktorejkoľvek organizácie, inštitúcie, kongregácie, korporácie alebo iného spoločenstva v tomto svete vždy závisí na jej vodcovstve! Satan to tiež vie; takže, môžete hádať, na čo on mieri? Keď podvedie vodcovstvo, podvedie ich organizácie, inštitúcie, kongregácie a každého, kto na ních závisí. Nie je to najdômyselnejšia a najefektívnejšia cesta?
ČI TO NIE JE ŠOKUJÚCE, ŽE NAJPYŠNEJŠIE OSOBY V CELEJ HISTÓRIÍ ĽUDU IZRAELA BOLI JEHO NÁBOŽENSKÍ VODCOVIA? ONI NEZPOZNALI ANI VLASTNÉHO MESIÁŠA! ICH PÝCHA, ROZUMOVANIE A NESPRAVODLIVOSŤ ZABILI ICH MESIÁŠA! ICH ROZSIAHLE ZNALOSTI STARÉHO ZÁKONA IM NEPOMOHLI ANI V NAJMENŠOM, JEDINE ICH UROBILI SYNMI PEKLA A PREKLIALI ICH DO ZATRATENIA! (Mt. 23:15,33) TO NEBOLA NAHNEVANÁ TLUPA POHANOV, ALEBO RÍMSKYCH VOJAKOV, ČO UKRIŽOVALI JEŽIŠA. NIE! NÁBOŽENSKÍ VODCOVIA IZRAELA HO ZABILI!
Vodcovia nahuckali svoj ľud kričať „ukrižuj Ho“. Či je toto niečo, čo môžeme poľahko vysvetliť? Je to iba príbeh zo Starého Zákona, ktorý nemá dnes pre nás žiadny duchovný význam? Či my naozaj dokážeme registrovať v našom vedomí a v našej duši túto hroznú DUCHOVNÚ TRAGÉDIU? NIE! VODCOVIA MAJÚ BYŤ NAJPOKORNEJŠÍ A KROTKÍ, MAJÚ BYŤ PASTIERMI A NIE JEDOVATÝMI HADMI, MAJÚ BYŤ DÔVERYHODNÍ A NIE POKRYTCI, MAJÚ REPREZENTOVAŤ PÁNA A NIE ICH NÁBOŽENSKÉ ORGANIZÁCIE A ICH VLASTNÉ ZÁUJMY. NAPOKON, MALI BY ONI POZNAŤ PÁNA OSOBNE A NIE LEN MAŤ O ŇOM HŔBU INFORMÁCIÍ.
PÁN JEŽIŠ KRISTUS HOVORÍ, ŽE AJ DNES MNOHÍ NÁBOŽENSKÍ VODCOVIA HO NEPOZNAJÚ – SVOJHO MESIÁŠA, ani keď k ním On hovorí, alebo im píše cez Svojích (niekoľkých málo) prorokov a iných služobníkov. Ich pýcha, rozumovanie a nespravodlivosť aj dnes „zabíja“ Syna Božieho, čo znamená, „separuje Ho, Pravdu“ od Jeho ľudu v Cirkvi! Aj dnes huckajú svoj ľud proti Nemu zakazujúc im čítať, alebo počúvať JEHO PRAVDU. Do Kráľovstva Božieho nevchádzajú, no bránia tým, ktorí by tam radi vojsť. A mnohí z ních aj dnes vyzerajú navonok krásnymi, svätými a hodnými nasledovania, ale vovnútri sú práve tak plní umrlčích kostí a nečistoty. (Mt. 23:13,27) Koľkí z ních sú takíto? Tí vodcovia, ktorí VIDIA horeuvedenú pravdu, nepatria do počtu. Všetci ostatní tam patria… lebo nevidia samých seba, ich duše, ich srdcia (Jer. 17:9,10) a čo je v ních , aká je schopnosť a kapacita ich duše hrešiť, vzdialiť sa od svojho Mesiáša, Spasiteľa a konať vlastnú vôľu skôr, než Jeho Vôľu. Ani dnes oni vlastne nevedia, čo činia. (Lk. 23:33,34)
Pán si želá nám ukázať ďalší neobyčajný príklad, ktorý by sme mali starostlivo uvážiť v našej duši a duchu. On nám ukáže, že horeuvedené fakty nie sú „za vlasy pritiahnuté“, alebo neuveriteľné. Skôr majú byť oni očakávané v prirodzenom živote ktoréhokoľvek človeka, bez ohľadu na osobnosti.
Mnoho veriacich pozná príbeh o Kráľovi Šalamúnovi, ako bol z Izraela vyvolený stať sa Kráľom Izraelským, ako od Pána obdržal veľkú múdrosť a chápanie a bohatstvo a slávu, ako miloval Pána a tiež, ako Pán miloval Šalamúna. (1Kr. 3:3// 2Sam. 12:24) On tiež pozdvihol ruky k Nebu súc na kolenách uctievajúc Pána, sľubujúc dodržiavanie všetkých Jeho Prikázaní a Štatútov a deklarujúc, že PÁN JE BOHOM a že niet žiadneho iného. (1Kr. 8:54-60) Pán, jeho Boh, bol s ním a zveličil ho veľmi vysoko. (2Para. 1:1) Ale ako on rástol vo veku, odišiel od všetkých svojích sľubov a v očiach Pánových začal konať ZLO. A Pán sa veľmi rozhneval na Šalamúna, lebo JEHO SRDCE SA ODVRÁTILO od Pána Boha Izraela, ktorý sa mu zjavil dvakrát! (1Kr. 11:4-9)
Aj tí veriaci a teológovia, ktorí môžu mať detailné vedomosti o živote a skutkoch Šalamúna, nemuseli z tých vedomostí čerpať ich duchovný význam a dôsledky, ani pre ich vlastný kresťanský život a službu. Sú tu dva fakty na uváženie, a síce:
1) My môžeme začať náš kresťanský život a tiež našu službu tou najpožehnanejšou cestou. Môžeme milovať Pána a On môže milovať nás a byť s nami. On nás môže rôznymi cestami a nadmieru požehnávať. Ale TO NIE JE ZÁRUKA, že my budeme pokračovať po tej ceste a že Pán bude s nami celou cestou! My sa môžeme z tej cesty Jeho Prítomnosti a požehnaní začať vzďaľovať bez toho, aby sme si to uvedomovali a náš sebaklam sa bude zväčšovať so zväčšovaním našej duchovnej pýchy. Naša služba začne ztrácať svoj predošlý život a pravdivosť a stane sa mechanickou, náboženskou a mŕtvou. Čím väčšie služobníctvo staviame, čím viac ľudí a slávy ono priťahuje, tým väčšie je nebezpečie rastu našej duchovnej pýchy a odvrátenia sa od Pána. Naše „úspechy“ nám zalepia oči a zahmlia víziu, ktorú sme mohli mať na počiatku. Môžeme poľahko začať konať zlo v očiach Pánových (nie v naších vlastných očiach – Pr. 16:2) a On sa môže na nás naozaj rozhnevať… a my to vôbec neuvážime! My žijeme v našej „slávnej“ minulosti neuvedomujúc si, že v našej prítomnosti by sme neobstáli zkúšanie Pánom a padli by sme. Všetká znalosť a múdrosť Šalamúna mu nepomohla ani jednou kvapôčkou pre zachovanie pôvodných požehnaní a Prítomnosti Pána. Naša zvyšujúca sa znalosť a múdrosť môžu zlyhať presne tak isto! Či toto nie je naozajstná TRAGÉDIA?
2) To, čo môže vzďaľovať naše srdce od Pána a stať sa náboženským nie sú len „cudzie ženy“, ale mnohé iné nespočetné žiadostivosti, túžby a ciele nášho srdca. Keď milujeme našu denomináciu, náboženskú organizáciu, zbor, sektu, skupinu, milujeme „cudziu ženu“. Ženy vždy reprezentovali rôzne náboženstvá; Izrael–Cirkev je reprezentovaný Ženou (Zj. 12:1), práve tak je aj Babylon, (Zj. 17:3-6,9,18) aj sedem zborov Knihy Zjavenia. (Iz. 4:1) Keď milujeme našu službu, naše kázanie, učenie, uzdravovanie, písanie kníh, či vydávanie náboženskej literatúry, aj keď všetky tieto veci konáme „pre Pána“, oni sa môžu poľahko stať našími modlami; mohli sme stratiť Pána z dohľadu, aj z našej lásky. Stali sme sa schopnými zbierať pre seba oveľa viac slávy z naších náboženských činností „pre Pána“, než Pán môže z týchto činností nazbierať slávy pre Seba. Náš život a služba sú ovocím nášho srdca a ono nás vždy „odhalí“ a ukáže náš opravdivý vzťah s Pánom a Jeho Prítomnosť, alebo neprítomnosť v našej službe. Ak máme oči na videnie, mali by sme to sami vidieť. Fakt, že my môžeme byť verní a starostliví služobníci „žijúci a pracujúci pre Pána“ neznamená, že sme „napospol prijateľní“ v Jeho očiach. Verní a starostliví služobníci môžu tiež byť duchovne hlúpi, pyšní, nerozvážni, nezávislí, uzavretí akýmkoľvek radám, hluchí hlasu Pánovmu alebo odporujúci Jeho snahám ich zdokonaliť a učiniť ich duchovne plodnými. Dokážete VIDIEŤ tento fakt? Nie je až také ľahké ho vidieť, ale je on pravdivý. Pán vie.
Náboženstvo nie je nástrojom Pána, ale nástrojom Satana… na podvádzanie a ničenie súc neobjaveným, ale schovaným za „rúchom náboženstva“. Lebo náboženstvo je ľudská ídea o Bohu a ona je vždy FALOŠNÁ! Pyšní veriaci nie sú si nikdy vedomí, že sú pyšní a že Pán nie je s nimi, ale naopak, že im odporuje. (Jak. 4:6) Pýcha je slepá a sprostá, z nej sa rodí nevera, modlárstvo a ďalšie „ovocie“ telesnosti. Napokon, pýcha je veľmi mocná sila v našej duši a pýcha z duše neodíde naším želaním, modlitbou, ba ani jednorázovým pokánim a vyslobodením.
PÝCHA, NEVERA A MODLÁRSTVO VLÁDNU V CIRKVI JEŽIŠA KRISTA. ICH OVOCÍM JE DUCHOVNÁ SLEPOTA A DUCHOVNÁ BIEDA.
Ani tieto riadky nebudú čítané mnohými cirkevnými vodcami, hoci im budú poslané. A keď aj niektorí zájdu takto ďaleko a budú čítať tieto riadky, nebudú veriť svojím očiam, čo čítajú. Ich imidž im nedovolí vidieť a veriť, že tieto riadky môžu naozaj pochádzať od ich vlastného Mesiáša, ktorý ich týmto varuje, hoci im súčasne môže odporovať. (Jak. 4:6// 1Pet. 5:5)
TO NIE JE ŽIADNY ČLOVEK, JE TO PÁN JEŽIŠ KRISTUS, KTORÝ IM PÍŠE AJ TIETO RIADKY A VARUJE ICH! ČLOVEK JE LEN INŠTRUMENTOM POVOLANÝM PÁNOM NA TENTO ÚČEL! A DNES JE LEN NIEKOĽKO MÁLO TAKÝCHTO INŠTRUMENTOV, CEZ KTORÉ PÁN HOVORÍ KU SVOJEJ CIRKVI!
PREČO ONI NEMÔŽU VERIŤ? JEDINÁ PRÍČINA JE TÁ, ŽE KRÍŽ JEŽIŠA KRISTA MÔŽE BYŤ V ICH POZNÁMKACH A KÁZŇACH, ALE NIE JE NÁJDENÝ V ICH DUŠIACH! ONI SA MÔŽU ZDAŤ KRÁČAJÚCIMI S PÁNOM, ALE SÚ NEPRIATELIA KRISTOVHO KRÍŽA… USTAVIČNE MYSLIAC NA ZEMSKÉ VECI (Fil. 3:18,19) A NA ĽUDSKÉ VECI (Mt. 16:23). NAPOKON, ICH VLASTNÝ KRÍŽ (Mt. 16:24) NEMUSEL VÔBEC NIKDY BYŤ V ICH POZNÁMKACH, NEHOVORIAC O ICH ŽIVOTE! ONI MŇA POVAŽUJÚ ZA PYŠNÉHO, PRETOŽE PÁN MA VEDIE PÍSAŤ O NÍCH TÚTO HORKÚ PRAVDU.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…