Odosielanie #178 – Časť 2b – Satan a človek – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Boh nestvoril Satana, Boh stvoril krásnu, múdru, bezhriešnu a dokonalú anjelskú bytosť, ktorú nazval Lucifer. V Slove Božom je on opísaný ako „Kráľ Týru… plný múdrosti a dokonalý vo svojej kráse“ (Ez. 28:12). V ďaľších veršoch sa píše, ako bol v Edene, v záhrade Boha, lebol Boh dal Luciferovi takú vysokú pozíciu vo Svojom Kráľovstve a v celom Svojom Stvorení, akú nemal nikto iný z anjelských bytostí. On bol pomazaný Cherub, ktorý pokrýva… bol ustanovený na Svätom Vrchu Božom, kde sa prechádzal medzi ohnivými kameňmi. ON BOL DOKONALÝ vo svojich cestách odo dňa, kedy bol Bohom stvorený… AŽ DOKIAĽ SA V ŇOM NENAŠLA NEPRÁVOSŤ! (Ez. 28:13-15) Až dokiaľ prvý krát nezhrešil, keď sa jeho srdce povýšilo kvôli jeho kráse a skorumpoval svoju múdrosť kvôli svojej skvelosti. Potom sa píše o nedozerných množstvách jeho neprávostí, nespravodllivosti a napokon o jeho neslávnom konci (Ez. 28:16-19). O tom istom píše aj prorok Izaiáš, kde menuje toho anjela Luciferom a opisuje jeho pád z vysokej nebeskej pozície až do hĺbok pekla a bezodnej priepasti. (Iz. 14:12-15, slov. text vynecháva meno „Lucifer“!)
Prečo vlastne píšem túto časť, ktorá na prvý pohľad nemá nič spoločného s našou spásou? Nuž, táto časť je taká dôležitá a má s našim pádom a spásou toľko spoločného, že si to asi nevieme ani predstaviť a na seba aplikovať. Ona nám vysvetlí nielen to, že Boh nestvoril Satana, ale že Lucifer, ten nadovšetko múdry a krásny a dokonalý anjel poctený vysokou pozíciou vo Stvorení Božom SÁM SA STAL SATANOM VLASTNOU VÔĽOU! Bola to prvá bezhriešna bytosť v celom Stvorení, ktorá sa otvorila ZLU a pomaly do neho klesala. Do tej doby hriech neexistoval a nikto ani nevedel, čo to je.
Čo si teda Pán želá, aby sme tu videli, chápali a brali do úvahy na seba samých a na našu spásu? Prípad Lucifera nám dáva úžasné svetlo na pochopenie Boha a Jeho pohľadu na nás a na našu Spásu. Podáva nám základné vysvetlenia prečo Boh ustanovil CESTU našej Spásy takú, akú ju ustanovil, a nie inú, pre nás prijateľnejšiu, príjemnejšiu, menej boľavú, a aké na to On mal dôvody. Ukazuje nám nepredstaviteľne príťažlivú silu a nebezpečenstvo, ktoré ZLO samo v sebe obsahuje a tieto črty zla vplývajú na každého človeka každý deň od Adama a Evy. Akonáhle sa človek dotkne zla a „otvorí mu dvere do svojej duše“, je on stratený! Zlo ho uchopí a viac ho nepustí a taký čovek sa fakticky stáva voči zlu bezbranný. To je prípad Lucifera – a to je aj prípad Adama. Lucifer bol fakticky porovnateľný s prvým Adamom až na to, že nemal fyzické telo z „prachu zeme“, ale mal duchovné telo, ako všetci ostatní anjeli.
Lucifer bol porovnateľný aj so Samotným Kristom-Synom Božím vo svojej kráse, múdrosti a dokonalosti. A vo svojej pozícii a autorite pred Bohom bol iba o jeden stupeň nižšie. To bol práve zárodok jeho závisti voči Synovi Božiemu a začiatok jeho konca. Jeho pád do zla bol možný tým, že hoci pri svojom stvorení mal bezhriešneho ducha, no tento jeho bezhriešny duch nemal s Duchom Krista nič spoločného. A tá druhá a podstatná príčina jeho pádu bola tá, že Lucifer bol stvorenýBohom, ale Syn Boží nebol nikdy stvorený! Aký má toto význam?
Význam tohoto duchovného faktu je podstatný a rozhodujúci a URČUJE CESTU NAŠEJ SPÁSY! Určuje tieť PRÍČINY prečo tá cesta Spásy je presne taká aká je a nie iná. Všetko, čo je stvorené Bohom podlieha pokušeniam zla a temna a teda má v sebe schopnosti hrešiť! Preto aj dokonalý Lucifer mohol hrešiť a tiež zhrešil. Aj prvý Adam, aj Ježiš boli schopný hrešiť a stať sa otrokmi zla a Satana, predstaviteľa zla, ktorý sa sám stal otrokom zla po svojom stvorení ako Lucifer, ktorý zhrešil a padol a stal sa Satanom. Boh stvoril ZLO aj TEMNOTU pre Svoje účely (Iz. 45:7 – viď Tajomstvo Skutočnosti, str. 199), aby nimi zkúšal Svoje stvorené tvory, lebo žiadny stvorený tvor nie je imúnny voči zlu a teda mimo nebezpečenstva hrešenia a smrti. Jedine Boh Sám, Stvoriteľ zla, nemôže byť zlom pokúšaný (Jak. 1:13). Práve tak, zlom pokúšaný nemôže byť, a teda nemôže ani hrešiť ten, čo je zrodený z Boha (1Jn. 3:9). Tu teda máme ten podstatný a rozhodujúci fakt, ktorý URČUJE CESTU NAŠEJ SPÁSY a ten fakt je nasledovný:
1) My, stvorené ľudské bytosti, keď sme raz padli do hriechu v prvom Adamovi, nemôžeme prestať hrešiť a teda byť spasení v našom pozemskom stvorení! Preto sme sa museli NARODIŤ ZNOVA a tento náš „Nový Človek“ v ktorom sme boli „znovuzrodení“ hrešiť nemôže, pretože je NARODENÝ Z BOHA! (Jn. 1:13)
2) Preto, ak si toho „starého hriešneho človeka“ odmietame „vyzliecť“ (Ef. 4:22) a toho „Nového bezhriešneho Človeka“ si odmietame „obliecť“ (Ef. 4:24), potom NEMÔŽEME BYŤ SPASENÍ, AJ KEĎ SME UVERILI V PÁNA JEŽIŠA! Naša Spása existuje jedine v našom Novom Človeku, ktorý sa narodil do nášho ducha a odtiaľ má vládnuť a riadiť našu dušu, ktorá potom bude vládnuť a riadiť naše nové duchovné telo. To je naše zdokonalenie ako ovocie nášho víťazstva-premoženia a jedine takto sa stávame opravdivými synmi Boha (Zj. 21:7). Existujú niektoré pasáže Slova, kde sa zdá, že človekovi stačí len zavolať na Pánovo Meno a bude spasený (Lk. 23:42,43/ Sk. 2:21/ Rim. 10:13), ale nikde sa v týchto pasážach nepíše, kedy a ako budú takíto ľudia spasení, lebo „spasený“ tu znamená „vykúpený“, nie „zdokonalený“! Kto iba v zúfalstve zavolá na Meno Pána môže byť iba vykúpený a zapísaný do Knihy Života, ale nie zdokonalený. Preto, význam slova „spasený“ je „vykúpený“ a platí aj v iných častiach Biblie (napr. Rim. 10:9,10/ Mk. 16:16, atď.)
Táto Časť 12b je teda veľmi dôležitá, lebo nám jasne ukazuje, že opravdivá Spása, čo je Zdokonalenie hriešneho človeka nie je len v odpustení jeho hriechov, ale vo ZMENE jeho bytosti zo stvorenej Bohom na zrodenú z Boha. Z tej, ktorá kedykoľvek vo večnosti by ešte stále mohla zhrešiť ako Lucifer, na takú, ktorá hrešiť už nikdy nemôže a teda Boh nebude mať s takou bytosťou nikdy žiadne problémy na veky vekov!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >