Odosielanie #180 – Časť 3 – Vykúpenie a jeho následky – sekcia 2 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Čím viac „bratov a sestier“ prichádza do nášho kresťanského života, tým sa on nestáva jednoduchší a pochopiteľnejší, ale naopak, komplikovanejší, takže mnohokrát prestávame rozumieť aj sami seba a čo vlastne v tom kresťanskom živote chceme. Protirečivé elementy a všelijaké protichodné prúdy rozdielnych duševných presvedčení, ambícii a túžob narastajú namiesto, aby sa zmenšovali a my nevieme v čom sa vlastne nachádzame a ako sa z toho dostať von. Naša tendencia v tomto štádiu je osamostatniť sa, aby sme sa nejak dostali von z tej motanice a z tých ťažkostí a žili si pokojný, osobný, uzavretý, separovaný život, ktorý nám nikto nebude negatívne ovplyvňovať, dirigovať nás, ani ubíjať nás podľa svojich osobných presvedčení a ambícii. Zdá sa to byť duševný boj, ktorý sa časom zväčšuje a zosilňuje a tento kolotoč nikdy nezastáva a nerieši žiadne osobné problémy. Čo je tu tragické je, že keď sa niekto napokon rozhodne zoskočiť z takého kolotoča a nenájde svoj osobný, uzavretý a pokojný život, obyčajne naskočí na iný kolotoč, ktorý síce môže viac uspokojovať túžby jeho utrápenej dušičky, ale môže byť duchovne omnoho nebezpečnejší. Na tom novom kolotoči môže totiž človek byť viac podvedený, než na tom predošlom a môže aj stratiť svoju spásu! Diabol vždy čaká na takýchto „skokanov“, lebo sú pre neho vábne obete, ako ovce, čo opustia košiar a na vlastnú päsť sa vydajú hľadať svoje pasienky. Pána nikdy nepoznali a preto Ho nemôžu nasledovať. Diabol sa vždy snaží dávať do duše pocity, vnemy, myšlienky, predstavy, akékoľvek iné náznaky, že Boh je vlastne proti nám, že má s nami spory, že kvôli našim hriechom, prestúpeniam, slabostiam a nedostatkom On nás akosi nemôže milovať, nemôže ani odpovedať na naše modlitby alebo sa o nás starať. Takýmito a mnohými podobnými podvodmi a sprostosťami nás diabol chce okradnúť o náš pokoj a tým zväčšiť tlaky na nás, ktoré nás po čase odvedú od Boha a začneme hľadať „pokojnejšie“ miesta bez stresov, kdekoľvek nás „vietor zaveje“.
Na druhej strane, ak tieto podvody diabla u veriacich nezaberú, on má naporúdzi kopu iných podvodov. Najlepší je vždy protichodný podvod. Ak ti je ťažko uveriť, že Boh ťa nemiluje, že má proti tebe veci, že má s tebou spory, atď., potom ťa podvedie tak, že ti bude hovoriť bájky o Božej „neskonalej a bezpodmienečnej láske“ voči tebe, ako ťa vlastne Boh veľmi miluje takého, aký si! Že stačí zašepkať Nebeskému Oteckovi o tvojej veľkej láske a oddanosti voči Nemu a všetko je vyriešené… aj bez ohľadu na Slovo Božie, t.j., bez ohľadu ako žiješ, aké skutky konáš, ako ignoruješ alebo lámeš Slovo Božie zľava zprava, ako nedodržiavaš Jeho Prikázania (Jn. 14:21, atď). Podvedený človek NEVIE, že je podvedený a preto kráča svojim kresťanským životom ako námesačník a verí každému „hlupákovi“, ktorý mu lichotí, hovorí mu veci, ktoré sa mu osobne ľúbia.
Tieto horné odstavce sú realitou pre každého duchovne začínajúceho veriaceho, hlavne pre toho, ktorý to s Kristom myslí vážne. Ktorý nemá v záujme iba sa nejako „prešmyknúť do Neba“ alebo mať Krista iba ako „núdzový východ“, keď začne niečo horieť v baráku. My všetci vieme, že každé dieťa v určitom veku musí prejsť cez tzv. „detské choroby“, a keď dovŕši 13 rokov, čo sa tiež zovie „vek teenagera“, dotyčný „vojde do tunela“ a nevyjde z neho až keď má asi 19 rokov. Pravda? Každý z nás sa na to určite môžeme rozpamätať, lebo nikto nie je výnimkou. Nemali by sme preto byť veľmi prekvapení, keď zistíme, že podobné sa deje aj v našom duchovnom vývoji. Aj tu prechádzame cez naše „duchovné detské choroby“ a potom vojdeme do „duchovného tunela“, kde nevidíme nič, ani seba, ani Pána. Toto sa deje bez ohľadu na náš fyzický vek! Tu máme dosť času na snívanie o lepšom živote, o Nebi, o ideálnom kresťanstve aj o ideálnom pozemskom živote. Máme tu tiež dosť času na prekonávanie všakových sklamaní, menších aj väčších, nepredstaviteľných a nelogických situácii, srdcových záchvatov a intelektuálnych šokov. Nielen to, ale čudujeme sa aj takým faktom, že iní bratia a sestry sa k nám nechovajú tak, ako očakávame ako by sa mali, a že oni majú o nás vlastne tie isté názory a pocity, že ani my sa voči nim nechováme, ako by sme sa mali.
Ja osobne som z mojej asi 45-ročnej služby Cirkvi svedkom, že aj moji veľmi blízky bratia a sestry prechádzali „tunelom“ tak asi 20-30 i viac rokov a mne to dlho trvalo, kým som si to sám začal všímať a kedy sa mi oni začali javiť ako „beznádejné prípady“. Ten najjasnejší dôkaz tohoto faktu prišiel, keď som ich začal vidieť „vychádzať z tunela“ – a to nie mojim pričinením! Zrazu sa oni stávali „inými ľuďmi“ a so starými, ktorých som tak dobre poznal, strácali spoločenstvo! Zázrak! Odvtedy som sa neodvážil považovať ktoréhokoľvek veriaceho za „beznádejný prípad“. A to by som radil aj iným, ktorí majú podobné prípady, lebo Pán sa neriadi našimi logickými posudkami. A čo má pre nich Pán pripravené, aj pre ich posmrtný vývoj, o tom už naozaj nemáme ani potuchy. Duchovná lekcia je, že posudky a predstavy našej ľudskej mysle o ktorejkoľvek inej osobe sú napospol nespravodlivé, nepresné, neopodstatnené a totálne nevyhovujúce, ako základ pre ich budúcnosť. A toto sa týka aj nášho manžela, manželky, detí, súrodencov a spústy ďalších bratov a sestier aj priateľov. Jedine Pán vidí ich skutočnú budúcnosť. Lebo tie najväčšie problémy človeka sa neriešia slovami, ani diskusiami, ani kázaním, ale plačom (Mt. 8:12/ 22:13).
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >