Odosielanie #182 – Časť 4 – Duchovné fakty vykúpenia – sekcia 2 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Ten nový zrod tiež vysvetľuje opozíciu menej duchovných veriacich proti tým, ktorí sú duchovne vyspelejší. Nie je nič príjemného písať o niektorých faktoch, ale musíme sa im pozrieť rovno do očí. Ak my v pravde kráčame s Duchom Božím, bude mnoho kresťanov, ktorí nám nielen, že nebudú vôbec rozumieť, ale nám budú ZLE rozumieť! Nielen, že takíto nemôžu kráčať spolu s nami, ale oni sú presvedčení, že MY sa mýlime! Potom my budeme stre­távať to, čo Apoštol Pavol všade stretával – zlú povesť (2Kor. 6:1-8-10). A tento konflikt medzi duchovne menej a viac vyspelými je v dôsledku toho, že Samotný Duch Boží od nás vyžaduje bezvýhradnú, nekompromisnú oddanosť Jeho Zámeru a Cieľu, našu vernosť a spo­­­lu­­prá­cu. Dokiaľ ich On od nás nedostáva, spory, boje a konflikty budú pokračovať. A kde­koľvek sa život kres­ťa­nov vyznaču­je takýmito spormi, bojmi a konfliktami, potom to po­­u­kazuje na závažné ZLO v ich vlastnom živote a neposlušnosť voči Slovu Božiemu. Podľa mňa, je priam nemožné, aby tí menej vyspelejší rozumeli, alebo aspoň uverili tým vyspelejším, a to hlavne kvôli ich pýche, tvrdohlavosti a zavretému srdcu.

Najlepším dôkazom toho horného odstavca sú moje osobné skúsenosti a ako mi moji bra­tia a sestry v Kristu preukazovali „dvojitú úctu“ za moju mnohoročnú službu a prácu v Slo­ve Božom a v učení (1Tim. 5:17). Naozaj sa nechcem zle vyjadrovať, ale musím kvôli prav­de a tomu Svetlu, ktorým Pán osvecuje aj celú Cirkev, aspoň naznačiť, že som zo začiatku nevedel, že tá „dvojitá úcta“ bude zahrňovať aj pľuvanie, kašlanie, cik… aj kak… na mňa, aj mená a nádav­ky najrôznejšieho druhu, že zahrňuje aj odplatu zla za moje do­bro, aj že ma od­kopnú ako psa, aj sa budú separovať odomňa aj ma ignorovať prasačím spôsobom bez aké­hokoľvek vysvetlenia alebo uvedenia nejakých dôvodov, že ma budú bezdôvodne nenávidieť (Jn. 15: 25) a podobné dobroty. Nuž keby som to bol dopredu vedel, bol by som býval spokojný aj len s „jednoduchú úctou“ a nie dvojitou.

Čo je pre mňa na celej veci to najvzácnejšie a tiež naj­ra­dost­nejšie je fakt, že „Moje Veli­čen­stvo“ nebolo nad týmito prejavmi lásky a úcty nijako urazené, ani dotknuté, ani ne­mám v srdci žiadnu horkosť, nenávisť alebo neochotu odpus­tiť a prijať týchto ľudí a znova ich objať (ako predtým) už pri prvom náznaku ich pokánia a ľútosti. TO JE MOJE VÍŤAZ­STVO! Na nešťastie, ten horný odstavec opisuje stav dnešného kresťan­stva. A ja sa dnes nečudu­jem, lebo mnohí pastori, kazatelia, biskupi, preláti, aj kardináli sú tiež takíto a tak­to vedú aj ich ovečky. Ten najčerstvejší prípad mám od letničného pastora Stanislawa Gawela zo Žiliny, predsedu organizácie „Priateľov Izra­ela“, ktorému som na konci apríla poslal Posu­dok Pána na hovor­cov ich Konferencie v Žiline v auguste 2013. Ten Posudok, ako aj opis priebehu tej konferencie, a „prasačiu od­po­veď“ pastora Gawela mám k dis­po­zícii. Práve tak mám k dispozícii môj list z 30. mája 2015 biskupovi Apoštolskej Cirkvi na Slovensku Jáno­vi Lachovi so všetkými priloženými dokladmi, ktoré osvetľujú tento Boho­rú­hačský prí­pad. Tiež môj druhý list J.Lachovi z 18.júla, jeho odpoveď z 25.júla a moju odpoveď na jeho odpoveď z 31.júla. Všetko je k dispozícii každému, kto by chcel čí­tať a vidieť, čo Pán dnes ukazuje o svetovej cirkvi konca sveta, lebo tá je zrelá na vypľutie z Jeho úst (Zj. 3:16,17). Ten obraz je všeobecný, zahrňuje kresťanov s ich vedúcimi v každej svetovej cirkev­nej organizácii, ktorí zostávajú karnálni a vlažní, nepremáhajú, nevíťazia.

Jeden z hlavných faktorov našich problémov a ťažkostí tkvie aj v tom, že my sa priebežne snažíme priviesť našu pozemskú mentalitu a život do Neba, a zniesť Nebo dolu do našej pozemskej mentality a života! TOTO JE ABSOLÚTNE NEMOŽNÉ! Nebo je vysoko nad nami nielen v prie­store a vzdialenosti, ale v náture, v charaktere, v morálke, v spôsobe mysle­nia a posudzo­va­nia vecí. Cesty Pánove ignorujeme, odmietame a chce­me, aby On krá­čal našimi ces­tami a požehnával naše cesty. Jeho Zámery a myšlienky tiež ignorujeme alebo odmietame, ale prosíme Ho, aby požeh­nal naše zámery a aby nasledoval myšlienky našej mysle. Mod­­lí­me sa o to, čo nám vyhovu­je a čo je nám logické, ale to sú všetko „sebec­­ké modlit­by“. Nemodlíme sa za to, čo vyhovuje Jemu, Jeho Cieľom a Zámerom, čo je duchov­ne logické pre Neho a preto duchovne prospešné aj pre nás.

Pán teda neprináša Nebo dolu na zem a do nášho života cestami, ktoré my prefe­rujeme a ktorým rozumieme. Naopak. On nás volá preč zo zeme do Nebies, kde nás Náš Otec už dávno posadil spolu s Kristom (Ef. 2:4-6)! Svojim Duchom hľa­dá, ako nás zrefor­movať, zre­­­organizovať, zmeniť, zdokonaliť podľa Svojho Vzoru v Nebi, aby sme boli súci a hodní tam vkročiť. Nuž ale to je práve ten proces devastácie, otriasa­nia, lámania, zkazy, pusto­še­nia, záhuby, oddeľovania, umŕtvovania, ukrižovávania a zme­ny našej prirodzenej hrieš­nej bytosti, ktorým to On dosa­hu­je. A my v našom naturálnom živote nie sme schop­ní po­chopiť, čo On vlastne robí, čo chce, ako to On vidí a myslí a koná. On žije morálne, men­tál­­ne a tiež duchov­ne v úplne inom svete, než my. A hoci my po čase trochu duchov­ne podrastieme a začneme vidieť, že sme vyššie, než len v materskej škôlke, predsa stále stojíme proti úžasným veciam, ktoré sú absolútne mimo nášho pochopu, porozumenia či akejkoľvek schopnosti ich zvládnuť alebo riešiť. Ako keď niekto z materskej škôlky príde na univerzitu a chce vidieť a rozumieť, čo sa tam učí a projektuje. Tento príklad vystihuje realitu asi najlepšie.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >