Odosielanie #185 – Časť 6 – Rozsah Kristovho Vykúpenia – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Keď hovoríme o rozsahu Kristovho vykúpenia, ideme veľmi, veľmi, veľmi ďaleko, široko a hlboko za záležitosť ľudského hriechu. Jeho vykúpenie sa vlastne dotýka celého Stvorenia „lebo skrze Neho sú všetky veci stvorené, čo sú na nebesiach i na zemi, veci vidi­teľné aj neviditeľné, či sú to tróny, či pan­stvá, či kniežatstvá, či mocnosti, to všet­­­­ko je stvorené skrze Neho a pre Neho. A On je pred všetkými vecami a všet­ko pozo­stá­va skrze Neho (Kol. 1:16,17). Pád človeka a zlo, ktoré Satan spôsobil zahr­ňuje teda celý Vesmír, nielen Adama, preto povznáša Kristovo Vykúpenie ďaleko nad úzky limit ľudskej rasy a ľud­ské­ho hriechu a prináša ho až do najvzdialenejších hraníc Vesmíru. Toto Vykú­penie sa dotýka celého Stvorenia a dotýka sa nielen všetkých vecí, ale aj celého systému a jeho usporiadania pretože celý Vesmír bol, a stále je, ovplyvnený a pre­siak­nutý sila­mi temna a zla. Takže práca Ježiša Krista a Jeho Osobnosť sa dotýka úžas­néhoh rozsahu vecí a záležitostí, ktoré si ani nedo­kážeme predstaviť (viď tiež Dodatok).

A) Vykúpenie Vesmíru začína vykúpením DUCHA ČLOVEKA. Toto sa dá prirovnať ku zmŕtvych­­vsta­niu, kde náš duch pri uverení a vyznaní našej viery (Rim. 10:9,10) akoby vstal z mŕtvych. Tam, kde vládla smrť, začal nový Život, nové stvorenie z Ducha Božieho. Táto obnova, tento zrod nového Života v našom duchu, sa udial jednorázovo, to nebol postupný proces, ale jednorázový akt Ducha. Tak, ako Adam nezačal žiť postupne, ale v tom momente, keď Boh vdýchol do jeho nozdier dych života (Gen. 2:7), tak aj náš Nový Človek začal žiť ako­náhle bol narodený z Ducha Božieho. My sa ani fyzicky nerodí­me postupne, ale je to akt, ktorý trvá krátky moment.

B) Vykúpenie Vesmíru končí spásou DUŠE ČLOVEKA, čiže, spásou-zdokonale­ním človeka. Prečo dávam Vesmír do súvisu s dušou človeka? Lebo človek nie je iba cen­t­rom-srdcom Stvorenia, ale Stvore­nie má svoje centrum-srdce v človeku! Keď Vesmír a všetko v ňom bolo stvorené Kristom a V KRISTOVI, a ak človek je časťou Jeho Tela, žije V Kristo­vi, potom ten Vesmír má svoje centrum aj v tom človeku, ktorý žije V Kristovi. Keby Pán Ježiš nebol vstal zmŕtvych, celý Vesmír by sa bol rozsypal na prach a stratil význam pre svoju exis­tenciu, ktorú má jedine v Kristo­vi (Ef. 1:10). Už pri Jeho smrti na kríži celá zem bola v ten deň ponorená do tmy, lebo slnko, ktoré reprezentu­je Krista, odmietlo svietiť (Lk. 23: 44,45). Práve tak celý Ves­mír, to Stvorenie Božie, je v stálom túžobnom očakávaní aj na naše „zmŕtvych­vstanie” – na zjavenie sa synov Božích – a bude touto udalosťou vyslo­bo­de­­né z otroctva a zka­­zenosti do slávnej slobody synov Božích. Lebo vieme, že celé Stvo­renie sa namáha a vzdy­­chá v bolestiach až doteraz (Rim. 8:19-22). 

V tomto bode pripomínam, že Spása našej duše nie je ani zmŕtvychvstanie duše, ani naro­de­nie sa v duši, ako je to v prípade ducha človeka, kde je to jednorázový akt. Tu je to priebežný proces dobý­vania územia duše. Je to konflikt, vojna, zmocne­nie sa, uko­­ris­te­nie územia kráľov­stva Satana, jeho zničenie a vyhodenie z našej duše a jeho nahra­denie Kráľovstvom Božím – našou vôľou a vierou cez Krista! Keby kráľovstvo Satana v ľu­ďoch neexistovalo, potom by neexistovalo ani na svete a vo Vesmíre, lebo Satan by ho nemal cez koho na svete nastoliť a cez koho v ňom vládnuť. On vládne svojim kráľovstvám na zemi cez ľudí. Pred Adamom a Evou on na svete žiadne kráľovstvá nemal! Je to podobný fakt, ako je opí­sa­­ný v Zjavení 12:9-12. Dôvody pre tento kon­flikt a túto vojnu sú nasle­dov­né:

Ľudská PRIRODZENÁ MYSEĽ, ako časť prirodzenej duše, pracuje PROTI Bohu, nie vždy vedome, ale v každom čase (Rim. 8:7), dokiaľ nie je obnovená vo svojom duchu Duchom Svätým (Ef. 4:23). Čiže, naša prirodzená myseľ slúži Satanovi… aj keď občas číta Bibliu.

Ľudské PRIRODZENÉ SRDCE, ako časť prirodzenej duše, pracuje PROTI Bohu (Jer. 17:9, 10), nie vždy vedome, ale kedykoľvek sú jeho túžby, záujmy, emócie a zámery postavené zoči–voči Božej Vôli, sú väčšinou odhalené ako nesúbežné, skôr protichodné a Božej Vôli nepria­teľské. Tohoto si je človek vedomý, ibe keď mu to Pán ukáže. Čiže, naše prirodzené srdce slúži Satanovi… aj keď občas ukazuje ľudský súcit, dobrotu, ochotu pomôcť, atď.

Ľudská PRIRODZENÁ VÔĽA, ako časť prirodzenej duše, pracuje PROTI Bohu, preto musí Boh pracovať v nás, aby bola naša vôľa ochotná konať Jeho Vôľu, Jeho záľubu (Fil. 2:13). Čím dlhšie kráčame s Bohom tým viac objavu­je­me, ako je naša vôľa v opozícii Vôli Boha a akú silu musíme vy­na­lo­žiť, aby sme prekonali sily v našej vôli, ktoré odporujú Bohu aj náš­mu akémukoľ­vek priblíže­niu sa k Nemu, alebo aj obdržaniu čohokoľvek od Neho. Čiže, naša prirodzená vôľa slúži Satanovi… aj keď sa občas rozhodujeme pre pravdu, pre spra­vodlivosť, pre dobrotu, atď.

Naša prirodzená duša teda reprezentuje ríšu antagonizmu a aktívnej opozície voči Bohu, či je ona v pohanovi alebo už vo vykúpenom veriacom. Tá ríša je kráľovstvom Satana. Sa­mo­zrejme, že stupeň toho anta­gonizmu a opozície Bohu sa zmenšuje tak, ako pokraču­je­me v nasledovaní Krista (Mt. 16: 24). Naša pri­ro­dzená duša je v spoje­nectve so silami zla a temna, preto jej vykúpenie je nepretržitý a progresív­ny proces…  a nám sa do neho vôbec nechce! Moje skúsenosti s niektorými kresťanmi sú veľmi nepriro­dzené. Ja občas musím kričať”, aby som dostal ich aktívnu pozornosť, aby sa zobu­dili z ich duševnej letargie, aby začali registrovať, vnímať a byť vôbec ochotní uvážiť svoje jed­na­nie voči pravde, ktorá bola vyrieknutá a o ktorej sa sily v ich duši nemienia baviť”! Prečo? Lebo prav­­da od Pána zvyčajne odhalí našu hlúposť, pýchu, strach a neochotu hľa­dať pravdu, hľadať Pána, hľadať Kráľovstvo a Jeho spravodli­vosť! Niektorí veriaci by o pravde možno boli ochotní deba­to­vať aj celé dni, ale aby tá prav­da a tá spravodlivosť začala obno­vo­vať ducha ich mysle, toho sa stránia ako čert Kríža! To by mohlo odhaliť ich nahotu a hanbu. Tento proces teda vyžaduje od nás nielen ochotu, ale aj vytrva­losť, aj trpez­livosť, lebo našou trpezlivosťou máme dobyť a pri­vlastniť si naše duše (Lk. 21:19).

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >