Odosielanie #187 – Časť 6 – Rozsah Kristovho Vykúpenia – sekcia 3 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Tá prvá prestávka bude nanebevzatie Mladu­chy Kristovej a to pred začiatkom sedem­roč­ného Utrpenia. Táto prvá prestávka v prvom rade umožní všetkým tým, ktorí sú pomazaní a ovládaní Duchom Svätým (Premožitelia, Nevesta Krista), aby boli vyzdvihnutí z tejto zeme a z tohoto Vesmíru, teda, z tohoto fyzického Stvorenia poškvrneného zlom a temnotou, z to­ho­to teritória ovládaného Sata­nom a vyňatí z neho VON. Vykúpenie Vesmíru si tento proces vyžadu­je, aby v určitom bode ku koncu jeho existencie, vykúpený človek bol z neho vyňatý, aby to zlo a nespravodlivosť Vesmíru a pôvodcu toho zla Satana mohol súdiť spolu s Kristom a tým pri­viesť do Vesmíru „všetkú spravodlivosť“ (Mt. 3: 15),t.j.,spokojnosť Bohu Otcovi. Táto prvá prestáv­ka umožní Satanovi započať sedem­­ročné Obdobie Utrpenia pod vládou antikrista. Satan a jeho anjeli sú v tom čase stále v nebi a stále ovplyvňu­júc tieto nebeské oblasti svojim zlom a temnotou. Ale potom je aj Satan s jeho anjelmi zhodení na zem na zákla­de Krvi Baránka a slova svedectva Mladuchy (Zj. 12:7-12/ Mt. 18:16/ 2Kor. 13:1). Po svo­jom zhode­ní na zem Satan sa ujme plnej moci, ktorú mu Boh dá, aby pokra­čo­val 42 me­sia­cov (3½ roka Veľkého Utrpenia) ako Boží nástroj na zniče­nie sveta (Zj. 13:5-7).

Tá druhá prestávka bude pred koncom Veľkého Utrpenia  a bude to nanebevzatie tých ostatných z Cirkvi, ktorí neboli vzatí pri Príchode Ženícha, ale boli požehnaní a hodní prvého vzkriese­nia (Zj. 20:6). To umožní Bohu, aby potom vylial Svoj veľký hnev na svet a zničil ho ohňom (Zj. 16:1-21), čo reprezentuje „očistenie Vesmíru“ od zla a temnoty a vlády síl temna a zla. Tým očistením ohňom Boh pripraví odmienky pre 1.000 ročné Kráľovstvo Nebeské na zemi v ktorom bude vládnuť pravda a spravodlivosť. Po tomto Kráľovstve Boh stvorí Nové nebo, Novú zem a teda Nový Vesmír v ktorom bude tiež vládnuť pravda, spravod­li­­­vosť a Život na veky vekov (Zj. 21:1,2). Vykúpenie – obnovenie Vesmíru teda spo­číva nie­len v Kristovi a v Jeho práci Vykúpenia, ale aj vo vykúpenom človeku, ktorý sa vlastnou vôľou nechal sformovať na Obraz Krista (Rim. 8:29) a žije v Ňom ako člen Jeho Tela na veky vekov a má plnú autoritu nad peklom a nad všetkými silami temnoty a zla.

Náš Nový duchovný človek bol stvorený v slobode Ducha Božieho, lebo kdekoľvek je Duch Boží, tam je sloboda (2Kor. 3:17). Ak teda Duch Boží nie je v našej duši, nemá do nej prístup, nemá na ňu vplyv, nijako ju neovláda, potom naša duša nemôže byť slobod­ná, ale zostáva vo vazalstve mocnostiam temnoty a zla. Preto ak nepremôžeme tieto zá­brany v našej duši, ak neotvoríme jej „dvere“ do nášho ducha, kde sídli Kristus Svojim Duchom a odkiaľ klope na srdce našej duše (Zj. 3:20), potom nikdy nebudeme vyslobode­ní počas celého nášho pozemského života. A nikdy nebudeme môcť konať, čo vieme, že by sme mali konať. Pánovi zostaneme po celý život neužitoční, bez oleja, čo tiež znamená, bez lásky a viery, a náš vstup do Kráľovstva zostane otázny pretože tam nebudeme mať čo robiť a nebudeme ho hodní. A nijako neprispejeme ku vyslobodeniu a očisteniu Vesmíru – toho Veľkolepého a Vznešeného Stvorenia Božieho. Keď dávame prednosť duchovnému otroctvu a živoreniu na tejto biednej a prekliatej zemi a staraniu sa jedine o seba samého, potom nemôžeme poznať ani Krista, ani diabla a nemôžeme byť Kristovi nijako užitoční.

Na základe horeuvedeného Svetla Božieho, pozrime sa teraz hlbšie na krst vodou. Máloktorý kresťan má potuchu, čo jeho krst vlastne znamenal pred Bohom, pred Kristom Ježi­šom, Synom Božím a načo musel byť vlastne dotyčný veriaci pokrstený. Aj ja som mal o ňom len limito­va­nú znalosť a predstavu v čase môjho krstu, ktorá len postupne rástla a nadobúdala širší a hlbší význam. Aj o tomto dôležitom akte nášho kresťanstva by sa dalo písať veľmi veľa. Chcem sa obrátiť na jedno Slovo Božie, ktoré nám nikdy nebolo kázané, ani nijako vysvetľované pretože asi nikto nemal víziu siahajúcu ďaleko za význam litery toho Slova. Keď Pán prichádzal ku Svojmu krstu, Ján Krstiteľ protestoval (Mt. 3:13,14). Pán ho však veľmi dobre rozumel. Ján ale nerozumel o akú úžasnú udalosť išlo. Pán mu odpo­vedal: „Nechaj, nech je to teraz takto, lebo nám teraz prináleží, aby sme týmto vyplnili všetkú spra­vod­­l­ivosť(Mt. 3:15). Je jasné, že nikto nemôže tieto Slová Pánove in­ter­­pre­tovať tak, že keď On zostúpil do vody Jordánu, že tým vyplnil „všetkú spra­vod­li­vosť“. Pán tu hovoril o niečom omnoho dôležitejšom, omnoho väčšom a ďalekosiahlejšom.

Keď tento Vesmír, toto terajšie Stvorenie Božie, padlo pod hnev Boží, pod Jeho Súd v dôsledku zla, hriechu, nespravodlivosti a smrti, ktoré pošpinili, znetvorili toto Stvorenie, Boh ho zavrhol a požaduje absolútnu spravodlivosť. Boh nikdy neopustí ani nebude mo­di­fi­­kovať Svoju požiadavku absolútnej a univerzálnej spravodlivosti, svätosti a čistoty Svoj­ho Stvorenia. Človek nikdy nebol schopný také­hoto činu. Preto, ak by Boh nebol na­plá­no­val Vykúpenie, Obnovenie Svojho Stvorenia, potom človek aj s celým Vesmírom by museli nutne zahynúť, byť totálne zničení a vyhladení z existencie súc absolútne ne­schopní uspo­kojiť Božie požiadavky na absolútnu spravod­li­vosť a svätosť Jeho Stvorenia. (Poznámka: Toto je pravdepodobne reprezentované tým, čo sa odohralo medzi prvým a druhým ver­šom Genesis, kap.1) Čiže, spravod­li­vé Stvorenie, spravod­li­vý človek a spra­vod­livý, čistý Vesmír musia byť vyprodukované, aby uspokojili všetkú spra­vod­livosť po­ža­dovanú Bohom. Keď Ježiš Kristus vchádzal do vôd Jordánu, On TOTO mal vo Svojom pochope a pohľade a nielen zomrieť za hriešneho človeka. Toto staré stvorenie poškvr­nené a znetvorené zlom, hriechom a nespravodlivosťou musí byť vymenené za Nové Stvo­renie, Nové nebo, Novú zem, Nový Vesmír v ktorom bude vlád­nuť spravodlivosť. Lebo Ten, ktorý sedel na Tróne povedal: „Hľa, činím všetko nové…“ (Zj. 21:1,5) Krst Krista bol teda „Kozmický Krst“, ktorý poukazoval na „Kozmickú Smrť“ na Kríži, ktorá spôsobila zmenu Kozmu zo starého na Nový. A znovuzrodený človek má v tom svoju úlohu podľa vysokého povo­la­nia Božieho v Kristu Ježišovi. Preto sa aj Apoštol Pavol hnal a boril za túto vysokú cenu a zodpoved­nosť pred Bohom (Fil. 3:14).

Toto je aspoň tá najdôležitejšia časť SVETLA o Rozsahu Kristovho Vykúpenia, o Jeho Osobnom Majestáte a Moci, o Jeho Vôli a Zámere ktoré stále boli, sú a stále budú v súlade s Vôľou a Zámerom Boha Otca. A pritom všetkom je On skromný a poníženého srdca (Mt. 11:29a táto Majestátna Osobnosť Kráľa Vesmíru žije v našom duchu!… a my Ho takmer vôbec nepoznáme! Tento Majestátny Kráľ Vesmíru nám dal Svoj Život; a teraz, keď On chce, aby sme Mu my dali svoj život, my váhame, alebo aj odmietame! TO JE NAŠA TRAGÉDIA! A keďže my Ho takmer vôbec nepoznáme, my takmer vôbec nepoznáme ani seba samých! Pozná­me síce svoju dušu do tej miery do ktorej sme seba-vedomí, teda aj náš charakter je nám do značnej miery známy. Ale my nevieme PREČO sme takí, akí sme, prečo veríme to, čo veríme, prečo konáme tak ako konáme, aké sily našu dušu ovádajú a ju riadia, aké sily nám dali náš charakter, našu povahu, naše zvyky a to, čo máme „v krvi“. Pre­čo to nevieme? Lebo sme podvedení! Seba samých vlastne nikdy ani poznať v pravde nemô­že­me dokiaľ nám Pán nedá Svoje Svetlo, aby sme sa v Ňom mohli vidieť. Tu prichá­­dzame ku ďalšej časti Duchovných Faktov Pozemských aj Nebeských.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >