Odosielanie #188 – Časť 7 – Počiatok Spásy – duchovný zrak – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Náš prvý krok do Spásy je byť ochotní vidieť, čo nám Boh chce ukázať

Človek môže byť pastorom, kazateľom, prorokom alebo iným slúžobníkom Božím a môže byť totálne duchovne slepý! Ako to vieme? Pán nám to jasne ukazuje vo Svojom Slove (Iz. 6:1-5), kde Pán jedná s človekom a nie s prorokom. Izaiáš bol jeden z hlav­ných proro­kov Starého Zákona a pritom nevidel seba-samého až dokiaľ neuvidel Pána. Pokiaľ my ne­uvidíme Pána našim duchovným zra­kom, neuvidíme ani seba-samých, neuvi­díme, že naše pery sú nečisté, že sú pokryté neprávosťou a hriechom a potrebujú byť očistené. Preto aj slová, ktoré z nich vychádzajú (ktoré neboli dané prorokovi Duchom Svätým) sú za­špi­ne­né neprávosťou, nespravodli­vosťou a hriechom. A ľudia, ktorí tie slová počúvajú sú práve tak slepí a hluchí, ničomu nerozu­mejú a sú nečistí – malomocní (Iz. 6:9).

Pán tu nehovorí len o Starozákonnom prorokovi a o Izraeli ale aj o Svojich Novozákonných služobníkoch a o Cirkvi. A za druhé, Pán tu pripomína Izaiášovi kráľa Uziáša, ktorý dobre začal, slúžil Bohu a prosperoval. Po čase, opustil túto cestu poslušnosti a nastúpil cestu pýchy a seba-uspokojovania a stal sa malomocným (2Para. 26:1-5,16-21). Pán tiež ukázal, že synovia Izraela, ktorí zavrhli Uziáša a súdili ho za jeho hriechy a pýchu a neposlušnosť, sami neboli lepší, ako ich kráľ. Z tohoto Svetla Pánovho je možné vidieť, že tie isté fakty a princípy platia tiež v duchovnom svete Nového Zákona. Nie je to teda len svet a vládco­via tohoto sveta, ale aj Cirkev a vlád­nuci činitelia a služobníci v Cirkvi ktorí sú pred Pánom „malomocní“ a to nevidia, hoci pred ľuďmi sú čistí, vážení a rešpektovaní. A toto fakticky platí aj na všetkých veriacich a definitívne na všetkých pohanov, čiže, na celé ľudstvo!

Bez duchovného zraku a schopnosti rozoznávať a chápať, človek nemôže ani nastúpiť ces­tu Spásy. Boh si neželá slepých synov a dcéry, ani hluchých, ani nechápajúcich, ani malo­mocných synov a dcéry. Boh si želá ľudí, ktorí prinesú spokojnosť Jeho srdcu. Všetci takíto sa nazývajú „Zvyšok – Premožitelia – Víťazi“ a je ich veľmi málo. Či to nie je hrozné zjave­nie? A to nie je ešte všetko, lebo mnohí veriaci ten duchovný zrak nechcú mať, lebo stále bažia za evidenciou faktov, ktoré sú hmatateľné. Oni aj Kráľovstvo Nebeské chcú posudzo­vať ich zmyslami zra­ku, slu­chu, hmatu, chuti, aj ňuchu. A keď to nejde, privádza ich to do krízy. Kdekoľvek sú hmatateľné veci a dôkazy tam vždy budú zástupy ľudí. Diabol je tiež schop­­ný zhromažďovať zástupy aj imitáciou práce Ducha Svätého v oblasti vidi­teľných „dôkazov“ (zázračné uzdra­vovanie, padanie ľudí pri pokladaní rúk, hovorenie v jazykoch, nekontrolo­vaný smiech, nepodložené svedectvá naivných ľudí, emocionálne výlevy, atď.)  Ľudia sú takí naivní, vní­maví a prístupní bájkam, naklonení veriť „mužom Božím“ (dnes aj „ženám Božím“), že za­pl­nia celé štadióny a podporia ich „veľkolepé plány“ kopou peňazí, hoci ne­­majú ani najmenšiu potuchu, ani dôkaz, kde tie financie skončia. Či toto nie je veľká tragédia veriacich?

A čo predstavovalo to malomocenstvo? Človek požehnaný Pánom, kráčajúci vo Svetle Páno­­vom, poznajúci Pánovu priazeň… a v jeho srdci tá hlboko zakorenená vec pripravená povstať a obrátiť tie Božie požehnania na svoj účet, urobiť si meno, získať pozíciu a šancu povýšiť sa, získať moc a slávu a vplyv a reputáciu a pozíciu. To je malomocenstvo! Čo je potom tá vec, ktorá je Bohu ohavnosťou? Je to tá sebeckosť, egoizmus a malomocenstvo ktoré sú v nás všet­kých. Pán požehná… a v tajnej komore nášho srdca my sa stávame osobnosťou, preto­že Pán niečo požehnal. Nevidíme, že Jeho požehnanie prišlo k nám cez Jeho Milosť a Milosrdenstvo, ale my si začneme potajomky myslieť i veriť, že niečo musí byť v nás, čo to vysvetľuje, čo si to zasluhuje. Musí to asi byť naša schopnosť, chyt­rosť, mú­drosť alebo šikov­nosť a my začneme hovoriť a svedčiť o našich úspechoch. Tam je ten zárodok, to embryo, ten vírus malomocenstva. To je ten sebecký život produ­ku­júci pýchu, dušev­nú i duchov­nú pýchu, a spôsobuje, aby sme my, ako Uziáš, riadili, spravovali a činili službu Bohu vo vlastnej ľudskej schopnosti a sile, v sebestačnosti, v presadzovaní samých seba. Malomocenstvo je koreň seba, nášho ega, sebectva a tvrdohlavosti ktoré zatvrdzujú našu dušu namiesto, aby ju obmäkčovali. Tu tiež spočíva nebezpe­čen­stvo požeh­nania a prosperity. Preto je potrebné, aby sme boli ukrižovaní v samom prostriedku našich požeh­naní a vyhli sa nebezpečiu duchovného malomocenstva. Aby sme toto niekedy docielili, mu­síme začať vidieť Pána a Jeho svätosť. Vo svetle Jeho svätosti uvidíme jasne aj malo­mocenstvo, kde by sme ho nikdy neočakávali – v nás samých aj v iných okolo nás, včítane zástupov kresťanov, samozrejme.

Čo bol hlavný dôvod pre také zjavenie a potrebu takej skúsenosti cez ktoré Izaiáš prešiel? Pán nebol prekvapený Izaiášovou odozvou a Svoje Slovo pre Izrael mal pripravené. Boh pozná srdce človeka a On veľmi dobre vedel, že Izrael, Jeho ľud nechcel vidieť realitu! Oni mali svoje vlastné vízie a ídei a neboli vôbec pripravení, ani ochotní vidieť, čo im Boh chcel ukázať. Mimochodom, Cirkev nie je o nič lepšia! Preto Boh vyslovil súd nad Svo­jim ľudom, a to hrozný súd, lebo im odobral schopnosti vidieť a počuť a rozumieť! Či to nie je hrozný súd? (Iz. 6:10) Keby ľud Izraela i veriaci dnešnej Cirkvi chceli vidieť realitu, inak by sa chovali, zaujali by úplne iné postoje. Boli by uvoľnení od síl všetkých predsud­kov, všetkého podozrie­vania, všetkej kritiky, všetkých logických uzáverov a za­ča­li by prav­­du na­ozaj hľadať. Mali by slobodu pýtať sa otázky, skúmať Písma, vyšetrovať, bádať, hľadať, dozvedať sa, informovať sa a nebyť ako mŕtvoly vytiahnuté z rakvy, prestali by sa hádať a tvrdohlavo obraňovať svoje predsudky a presvedč­e­nia, hlavne tie, ktoré nik­de nemajú žiadneho opodstatnenia. Čiže, začali by uka­zovať jasné známky hladu a túžob po prav­de a nemali by problémy ani strach starostlivo vyše­tro­vať aj detaily špecifických pro­­blé­mov. Boli by ochotní prijať pravdu  aj keby sa líšila od ich terajších osob­ných presved­čení, osob­­ných pochopov, hlavne keď tieto protirečia Slovu Božiemu.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >