Odosielanie #189 – Časť 7 – Počiatok Spásy – duchovný zrak – sekcia 2 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Náš súd je vždy určovaný našim srdcom. Ak ono pokračuje v nechcení, po čase ono stratí kapa­citu pre chcenie. Ak ono nechce vidieť, po čase stratí kapacitu pre videnie. Ak ono ne­chce počuť, po čase stratí kapacitu pre počutie. Keď stále sejeme semeno neochoty, bu­deme žať žatvu neschopnosti (Lk. 13:24). Jeden z dôležitch efektov posluhovania zjavení Božích je odkrý­vať skutočné tendencie (ochotu/neochotu) ľudí voči ich vlastným úsud­kom. Mnohokrát sa môže ukázať, že takáto služba spôsobuje, že niektorí veriaci nemäknú, ale práve naopak, zatvrdzujú sa. Ten najjednoduchší spôsob videnia si je možné overiť na zá­klade faktu, že Charakter človeka sa ukáže jedine v problémoch. Keď teda chcete zpoznávať niekoho hlbšie, čo je v ňom, pripravte mu problémy a uvidíte, čo v normálnych si­tu­áciách nikdy neuvidíte. V tejto Časti 7 hovoríme ale o duchovnom zraku, ktorý nám dáva neporovnateľne širšie, vyššie a hlbšie polia videnia a vnímania, kde človek môže vní­mať ducha iného človeka aj bez toho, aby sa o niečom diskutovalo, alebo aby sme sa o niečom museli hádať, či riešiť problémy.

Cena za videnie, za zjavenia je veľmi veľká. Účel služby zjavení je ukázať, vyniesť na povrch to, čo Boh vidí v srdciach ľudí a to mnohokrát nie je prijímané v dobrom duchu, alebo nie je to vôbec prijímané. Niekedy celé davy kresťanov mi dávajú jasne najavo, že to, čo im dávam nechcú ani teraz, ani v budúcnosti a nemienia sa so mnou o tom ani baviť. Pre nich je jednoduché byť podvedenými a zve­de­ný­mi z cesty chápania a viery každou maličkosťou alebo hlúposťou. Boží služobník nemá vý­beru, lebo nemá moc meniť človeka, ani jeho charakter, ani jeho vieru, ani jeho presvedčenia a túžby, vlastne ani jeho osud. Mne osobne to nevadí, lebo Pán, ktorý ma na túto službu povo­lal, o tomto všetkom vie – a moju službu a kroky On zatiaľ nijako nemení.

Schopnosť vidieť je rodné právo každého dieťaťa Božieho. Nemyslime si, že musíme žiť kresťanský život dlhé roky, prijať horu učení a dosiahnuť určitý bod či pozíciu duchov­ného vývo­ja, aby sme mohli začať vidieť. Nie. Tento duchovný zrak je časťou narodenia nášho Nové­ho Člo­­­veka. Pán odpovedal Nikodémovi: „Pokiaľ sa človek nenarodí znova, nemô­že vidieť…“ (Jn. 3:3). On mu tým fakticky povedal: „Keď sa narodíš znova, budeš vidieť“ a to hneď. Apoštol Pavol bol poslaný pohanom, aby „otvoril ich duchovné oči“ (Sk. 26:16-18); ich fyzic­ké oči boli otvorené a videli, ale duchovné boli zatvorené. Duchovné oči im mal otvoriť hneď po ich vykúpení, nie za 20 rokov. My sme tento duchovný zrak mali všetci od svojho vykúpenia, len sme ho nepoužívali a nikto nás k tomu neviedol! Život v Duchu Svätom je život prie­bežného zväčšova­nia, zlepšovania, vyostrovania nášho duchov­ného zraku a vízie. Keď duchovne nevidíme, alebo vidíme ako mesačné novorodeniatko, potom sa musíme vrátiť tam, kde sme Ducha Svätého opustili a šli si po svojom!

Musíme začať VIDIEŤ a chápať, že Nový Zákon je tiež známy ako „Dišpenzácia Milosti“. Diš­penzácia znamená: (1) Udelenie omilostenia tým, čo uveria, prijmu Spasiteľa a prinesú ovocie, a (2) Udelenie oddialenia výko­nu trestu smrti a prekliatia pre všetkých ostatných, ktorí milosť neprijímajú a ani ju nemienia prijať v budúcnosti. Pán to samozrejme dopredu vie, preto sa s takýmito bytosťami nebude viac zapodievať.

Táto Dišpenzácia, tento Nový Zákon v Krvi Krista (1Kor. 11:25), začína SEKEROU (Mt. 3:10) Cirkev na Slovensku ma nazý­va „brat sekera“. V Písme sú ľudia prirovnávaní ku stromom. Teda, predtým, než Kristus zomrel a Nový Zákon započal, Ján Krstiteľ jasne prehlásil, že tá pri­chádzajúca Milosť bude platiť jedine na tých, ktorí ju prijmú a donesú ovocie. Ostatní bu­dú vyťatí-prekliati a hodení na oheň! Keďže strom reprezentuje človeka, potom aj tá sekera musí repre­zen­tovať človeka (alebo nebeskú bytosť) a teda fakt, že ma cirkev nazýva „brat seke­ra“ je pre mňa privilégiom, lebo cirkev si ani neuvedomuje prav­du, kto­rú hovorí o mne a povo­la­ní, ktorým ma Pán povolal pre Svoju Cirkev. Tou „prvou sekerou“ bol vlastne sám Ján Krstiteľ. To Slovo (Mt. 3:10) platí na každého človeka, hlavne na všet­kých po­ha­nov. Keďže Kristus je koniec záko­na (Rim. 10:4), ktokoľvek nepríjme Jeho Milosť, včítane kres­ťa­nov, zostá­va pod záko­nom a jeho kliatbou, lebo zákon milosť nepoz­ná.

Keď sa pozrieme na ďalšie Slovo Pána (Jn. 15:1,2) zistíme, že tou „sekerou“ je tu aj Otec Ne­bes­ký, ktorý je Vinárom vo vinici, kde viničom je Kristus. On vytína letorasty, ktoré neprinášajú ovocie! Tu sa nejedná o pohanov, lebo žiadny pohan nikdy ne­mo­hol byť leto­rastom v Kristovi. Vo verši 5 Pán jasne hovorí: „Ten, kto zostáva vo Mne a Ja v ňom, ten prináša mnoho ovocia, lebo bezo Mňa nemôžete nič robiť“. Vo verši 6, Pán do­dá­va: „Ak by niekto nezostal vo Mne, vyhodí sa von ako leto­rast a uschne a ľudia ich pozbierajú a ho­dia na oheň, a tam zhoria.“ Toto Slovo platí len na kresťanov, ktorí odmietali premá­hať svojho starého človeka, ktorí nie sú napojení na Krista a preto nedokážu produkovať žiad­ne ovocie Ducha Svätého. Z toho vyplýva fakt, že kto neprijme Milosť Pánovu a zostane buď poha­nom alebo kar­nálnym veriacim, nemôže plodiť a priná­šať žiadne ovocie Ducha. Kresťania, ktorých srd­ce nemá v sebe pokorného ducha tiež nemô­žu prijímať Milosť od niko­ho; milosť je pre také srdce po­nižujúca záležitosť. Pokorný duch je opak pýchy, čiže, pyšní kresťania tiež nemôžu plo­diť žiadne ovocie Ducha (Gal. 5:22,23). Avšak, naša spása, naša zásluha byť uznaný hodným vstupu do Kráľov­stva a do Nového Jeruzalema, náš osud a život večný závisia na našom OVOCÍ DUCHA Božieho, ktoré ovo­cie je tiež reprezentované olejom v nádobách (dušiach) panien (Mt. 25:3-10).

Keď v pravde chceme vykročiť do Spásy, je potrebné úprimne a v pravde žiadať Pána aby nám odpus­til našu hlúposť a sebelásku a pozemskosť a karnalitu od času nášho vykú­penia a uschopnil nás začať vidieť v duchu. Aby sme začali vidieť Jeho a v Jeho Svetle aj samých seba a to nielen, akí mizerní sme dnes, ale akí majestátni budeme po našej spáse, teda, po našom zdokonalení. Aby sme chceli vidieť, akú prácu Pán potrebuje v nás urobiť a ako máme s Ním spolu­pra­covať na svojej spáse (Fil. 2:12), aby sme sa stali prija­teľní aj Nášmu Otcovi v Nebesiach. Aby sme tiež chceli vidieť a aj UVIDELI a POCHO­PILI, že Ježiš Kristus nezaplatil za naše vykúpenie zlatom alebo striebrom, ale Svojim Životom (1Pet. 1:18,19). Teda Ježiš Kristus INVESTOVAL DO NÁS SVOJ ŽIVOT a my, ktorí sme Ho naozaj pri­ja­li, máme teraz investovať svoj život do Neho – do Jeho Tela.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >