Odosielanie #190 – Časť 8 – Pokračovanie Spásy – srdce – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Náš druhý krok do Spásy je začať otvárať naše srdce Pánovi.
Naše srdce je najdôležitejším orgánom v našej DUŠI, kde začína naše vykúpenie a kde končí naša spása. Najdôležitejším orgánom v našom TELE je ale náš jazyk! Lebo to, čo náš jazyk vyslovuje nám prináša spásu alebo zatratenie, ospravedlnenie alebo odsúdenie, život alebo smrť! (Rim. 10:10/ Mt. 12:37/ Pr. 18:21) Zatiaľčo človek sa díva na vonkajší vzhľad a posudzuje podľa neho, Pán sa díva na srdce a súdi podľa neho (1Sam. 16:7). Pán nám tiež radí, aby sme si naše srdce starostlivo chránili a udržiavali, pretože z neho pochádzajú podstaty (axiómy) nášho života (Pr. 4:23). Pán súčasne opisuje naše srdce hovoriac: „Srdce je nadovšetko lstivé, podvodnícke, a desperátne bezbožné, kto ho môže poznať?“ (Jer. 17:9).Táto diagnóza nášho srdca je platná aj pri našom Vykúpení. Napriek tomuto tragickému posudku, ďalší dôležitý fakt ohľadne srdca je ten, že jedine srdce prijíma vieru od Pána a to z vedomia, čo je orgán nášho DUCHA (viď Pravda o Spáse, diagramy). Jedine srdce tej viere rozumie, dokáže ju udržiavať v našej duši a primäť našu vôľu, aby robila rozhodnutia tú vieru konať. Na základe horeuvedených faktov je možno ľahké si predstaviť, že najväčšie duchovné boje sa odohrávajú práve v srdci. Napokon, aj obnovovanie ducha našej mysle (Ef. 4:23) aj práca Ducha Božieho v našej vôli (Fil. 2:13) by sa bez srdca nedali úspešne vykonať. Čiže, viera v srdci je potrebná pre vypracovávanie spásy v celej našej duši… v bázni a trasení (Fil. 2:12b).
Môžeme teda povedať, že srdce stojí v popredí Spásy človeka a bez neho, a bez jazyka, človek by nemohol byť spasený a to napriek nepriaznivej diagnóze v Jeremiášovi 17:9. Hoci toto Slovo Božie je pravdivé a platí na srdce človeka, tento fakt nie je najdôležitejší. Ten najdôležitejší fakt je, či to srdce je otvorené Pánovi, alebo je zatvorené. Zatvorené srdce je odsúdené k zániku, lebo Pán nemá do neho prístup (Zj. 3:20), teda nemôže v ňom pracovať, ani dávať do neho novú vieru, ktorú pre našu spásu nevyhnutne potrebujeme. Po našom vykúpení, a to hlavne po našom krste, Satan používa každý prostriedok, ako zavrieť srdce pre príjem ďalšej viery a práce Ducha Božieho v ňom a ako ho držať zatvorené, lebo on vie veľmi dobre, že spása našej celej bytosti závisí na našom srdci. Na dôvažok, on zapojí do nášho kresťanského života našu hlavu ktorá neustále zhromažďuje mentálne vedomosti a my si myslíme, že čím viac vieme, tým sme viac spasení a Pánovi prijateľnejší. To je ovšem lož, to je veľký podvod diabla a takmer celá Cirkev mu padla za obeť v tejto sfére. Vďaka tomto podvodu, takmer celá Cirkev žije svoje kresťanstvo v hlave a nie v srdci.
Aby sme ozaj videli dôležitosť otvoreného srdca, uvážme teraz otázku obriezky. Obriezka mala pre Židov nesmierny význam. Bol to znak ich národnej jednoty, národnej existencie a faktu, že patria do ľudu Božieho a to podľa zmluvy, ktorú dal Boh Abrahámovi (Sk. 7:8). Ak niekto z nich nemal tento znak na tele, bol kompletne mimo Prísľubov a Zmluvy Boha a nebolo mu dovolené zúčastniť sa ani na sviatku Pesach (Veľká Noc). Čiže, bez obriezky, Židovstvo by neexistovalo. To bol Starý Zákon, kde všetko existovalo fyzicky, ale súčasne malo duchovný význam v Novom Zákone. Fyzická obriezka Žida reprezentovala fyzický krst kresťana vo vode, oba boli akty, ktoré trvali chvíľku. No fyzická obriezka Žida súčasne reprezentuje duchovnú obriezku srdca kresťana, hoci tá duchovná obriezka nie je akt, ktorý trvá chvíľku, ale je to proces, ktorý trvá celý náš pozemský život. Duchovná obriezka kresťana reprezentuje ukrižovanie jeho telesnosti. Ak teda Žid, ktorý nebol obrezaný fyzicky nemal podiel na Prísľuboch a Zmluve Božej, teda, nepatril Bohu, práve tak kresťan, ktorý nebol obrezaný duchovne, ukrižovaný v jeho telesnosti, nepatrí Kristovi (Gal. 5:24).
My musíme byť „obrezaní“ v našom srdci, v našich pocitoch, emóciách, nekontrolovaných túžbach, v obavách, v našom strachu, nerozhodnosti, atď. Je príliš mnoho kresťanov, ktorí sú v ich kresťanskom živote totálne kontrolovaní ich duševnými pocitmi, emocionálnymi náklonnosťami, strachom, obavami, neistotou, atď. Je to pre nich určité vazalstvo z ktorého sa nemôžu dostať, preto trpia pod vplyvom týchto duševných síl a sú ich obeťami.
My musíme byť „obrezaní“ v našej mysli, v intelekte, zdôvodňovaní, usudzovaní, vysvetľovaní, argumentovaní, diskutovaní. Ťažkosti a problémy s mnohými kresťanmi sú práve v tom, že celé kresťanstvo majú vo svojej hlave, kde sídli tiež ich tvrdohlavosť, mentálna šikovnosť, intelektuálna prevaha, argumentatívny temperament, atď. Ich hlava stojí v ceste ich srdcu, aby sa otvorilo a prijalo Pánove Svetlo a Pravdu. Ich sebectvo má rôzne formy: seba-vyjadrovanie, seba-istota svojich znalostí, seba-záľuba, seba-zaujatie, seba-ľútosť, seba-vedomie, seba-láska, seba-spokojnosť, seba-vyzdvihovanie, atď. Bez otvoreného srdca sa ani myseľ nemôže obnovovať, lebo aj na túto prácu je potrebná viera a myseľ viere nerozumie, ani ju neprijíma.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >