Keď sme hore spomenuli Nikodéma, treba poznamenať, že on vlastne reprezentoval akúsi „plnosť“ v postavení človeka náboženskej kategórie. Mal plnosť vedomostí, mal vysoké vládnuce postavenie nad Židmi, mal autoritu, bol veľmi vplyvnou osobnosťou a mal rešpekt aj medzi Farizejmi. Teda nepotreboval takmer nič viac, okrem Kráľovstva, ktoré podľa Mesiáša malo prísť. Napokon, to bol podľa mňa ten najväčší dôvod, prečo Nikodémus za Pánom prišiel. A tento Mesiáš mu povie: „Všetko toto musíš zanechať a začať znova, ako novonarodené babätko! Ak si teda ustarostený ohľadne Kráľovstva, vedz, že nič z toho, čo máš a čím si, nemôžeš priniesť do Kráľovstva“. To pre Nikodéma musel byť totálny šok. A určite je aj pre nás, ak sme o tom doposiaľ nevedeli. Lebo aj my, každý jeden z nás, sme museli, alebo dnes stále musíme začať od NULY! Aj v tomto pozemskom stvorení sme pri nášom narodení začali od nuly. Kráľovstvo nie je otázkou jedla a pitia, ale spravodlivosti, pokoja, a radosti v Duchu Svätom (Rim. 14:17), čiže, je ono otázkou miery, či plnosti našej duchovnosti… a my, pri našom narodení z Ducha, začíname veľmi maličkou mierou duchovnosti. Naše postavenie v Kráľovstve teda závisí absolútne od nášho POZNANIA PÁNA, ktoré je pri našom vykúpení NULOVÉ. A keď sa naše poznanie Pána nezvyšuje CEZ NAŠE SRDCE, potom zostávame na tej NULE až do konca nášho pozemského života. Musíme preto znova opakovať, že zatvorené srdce je odsúdené k zániku.
Napokon musíme byť „obrezaní“ v našej vôli, ktorá stojí v ceste mnohým kresťanom. Sú zovretí akoby do škripca a nedokážu sa uvoľniť. Sú vždy pripravení podporiť svoje pozície časťami z Písma, ktoré sa im hodia a obraňovať sa Slovom Božím (čo je hriech proti Kristovi, lebo On je SLOVO a teda používajú Krista, aby zakrývali a obraňovali svoju hriešnosť a stupídnosť). Toto robia, aby si zachovali svoj „imidž“ a aby prevládla ich seba-vôľa. Vo všetkých svojich rozhodnutiach sa sústreďujú na seba-obranu a seba-záchovu a ciele Pánove ich vôbec nezaujímajú. Ich služba je službou smrti a nie Života Kristovho.
Naša vôľa má aj inú dôležitú funkciu a síce, ona sa dá porovnať ku ozbrojenej stráži pri vchode do zámku, ktorá rozhoduje, čo do zámku vojde a čo nie. Práve tak, čo zo zámku môže vyjsť a čo nie. Naša vôľa dostala od Boha takú dôležitú pozíciu a autoritu a moc, že ani Boh nebude rozhodnutiam našej vôle protirečiť, ale ich bude akceptovať. Preto v knihe „Život zo Smrti“ píšem, že náš osud, aj našu cestu k nemu, neurčuje Boh, ale my sami našou vôľou, našimi rozhodnutiami, skutkami viery, ktorú dostávame od jej Pôvodcu a Dokonávateľa – Ježiša (Žid. 12:2) a nie tej „viery“, ktorú si sami „fabrikujeme“ v našej hlave. Pán vyžaduje, aby sme boli slobodní ľudia a vždy pripravení prijať a správne reagovať na nové Svetlo. Ak si Jeho Svetlo vyžaduje nové úpravy, kroky, niekedy revolučné kroky, musíme byť v Pánovi tak slobodní, aby sme ich mohli prijať, alebo vykonať. Náš duchovný pokrok môže byť znenáhla prerušený i zastavený, môžeme dôjsť ku koncu za ktorým niet pokračovanie, ak medzi nami a Duchom Svätým existuje nejaký spor, kde On má proti nám niečo nevyriešeného alebo sme neochotní s Ním pokračovať.
Z horeuvedených faktov nám musí byť jasné, že naša Spása je niečo omnoho viac, než len odpustenie našich hriechov a uniknutie peklu. Že Spása je základom čohosi omnoho väčšieho, monumentálneho, majestátneho, nesmierne vzácneho, človeku fakticky nepredstaviteľného. Preto aj dosiahnutie tejto Spásy nie je len otázka našich túžob a modlitieb, ale čohosi omnoho dôležitejšieho – ochoty dať za našu Spásu všetko staré, čo si držíme a čo v našom budúcom živote aj tak nebude mať žiadnu cenu. To, čo píšem v hornom odstavci je síce pravda a je to tiež veľmi pekné, ale hlavne na počiatku duchovnej cesty, je to takmer nemožné praktizovať. Hlavne, čo sa týka tej podčiarknutej vety, naša životná prax a skúsenosti môžu byť totálne opačné. Kedykoľvek nám niekto povie „pravdu do očí“ a tým nás, podľa nášho dojmu, z čohosi „obviní“, môžeme byť z toho šokovaní a začneme sa vehementne brániť! Praktizujeme náš starý, mentálny, karnálny a v očiach Pánových neprijateľný prístup k rastu našej spásy a zdokonaľovania sa, a kráčame presne PROTI slovu Božiemu (Mt. 16:24). Namiesto, aby sme sa pozastavili a začali vidieť a vnímať z akého prameňa celá vec prúdi, je z Boha alebo nie, a aký má účel, začneme sa ihneď obraňovať a nášho kríža si ani nevšímame, že vedľa nás stojí a sa na nás „usmieva“.
Nie každý kresťan je ten istý, mnohí sa uchyľujú ku akceptovaniu vecí, k súhlasu, ku prisviedčaniu, k pasívnemu postoju aj tam, kde s tým vo vnútri nesúhlasia, alebo kde je potrebné sa vyjadriť, obhájiť pravdu, stáť na vlastných nohách, atď. Vyhýbajú sa konfliktom problémom, ťažkostiam, aby si zachovali pokoj, aby vyzerali dobrí a v priazni každého veriaceho. Iní sa zase s vervou zapoja do nekonečných debát, pochybovania, argumentovania a diskutovania chodiac dookola vecí vo večnom kruhu introvízie a analyzovania iných ľudských tvorov a ich diela. Sú schopní hovoriť bez prestávky, skákať do reči iným a neregistrovať, čo im iní hovoria. Tiež sa často stáva, že začnú odpovedať predtým, než iní skončia hovoriť. Pre takých sú platné Slová Božie v Prísloviach 29:20 alebo 26:12, atď. Akonáhle diabol zistí, že nás môže držať v tomto kruhu, bude nás v tom podporovať a hnať nás dookola, ako tie kone v cirkuse, aby sme stále bežali a nikdy nedospeli ďalej, než za čiaru z ktorej sme začali. V tomto prípade nám Pán ústa nezalepí páskou, ale nás nechá, či a kedy si všimneme, že naše „rádio stále hrá“?
Ak tieto dve horeuvedené cesty sú našim „kresťanstvom“, potom sa v tom môžeme vyžívať aj 50 rokov nášho kresťanského života a ani pre Pána, ani pre seba, ani pre nikoho iného nič hodnotného nedocieliť.
Princípy a porovnania fyzickej a duchovnej obriezky v Novom Zákone sú uvedené v nasledovných častiach Slova Božieho: Rim. 2:28,29/ Rim. 4:9-11/ 1Kor. 7:19/ Gal. 5:6/ Gal. 6:15/ Kol. 2:11,12.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >