Odosielanie #192 – Časť 9 – Rozhodovanie pre spásu – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Náš tretí krok do Spásy je urobiť definitívne rozhodnutie dať Pánovi náš starý život, aby nás mohol zmeniť na Svoju Podobu, čo je Vôľa Nášho Otca v Nebi.
Dať náš starý život Pánovi začína tým, že Mu OTVORÍME NAŠE SRDCE! Lebo dvere do nášho srdca sú tiež dverami do našej duše a náš starý život existuje v našej duši. Keď teda Pán nemá prístup do nášho srdca, nemá prístup do našej duše a s našim starým životom nemôže robiť absolútne NIČ! Môžeme sa modliť koľko chceme, čítať Písmo koľko chceme, čítať knihy alebo svedectvá iných služobníkov Pánových, môžeme mať tie najúprimnejšie túžby a ciele, keď v našom srdci chýba jeho Stvoriteľ a Spasiteľ, potom sa v nej neudeje absolútne NIČ – žiadna duchovná zmena. Naša Spása-Zdokonalenie sa dá vyjadriť jedným slovom, je to – ZMENA. Je to ZMENA našej bytosti zo starej-pozemskej na novú-nebeskú. Bez tejto zmeny našej bytosti, Boh nás neprijme k Sebe, lebo nebude môcť mať s nami nijaké spoločenstvo, ani teraz, a to už vôbec nie na celú večnosť. Preto ktorýkoľvek veriaci, ktorý nie je ochotný sa zmeniť podľa Vôle Božej, nemôže byť spasený! Toto si Cirkev Kristova absolútne neuvedomuje! Preto sa ani táto podstatná a životne dôležitá Pravda nikdy nekázala a ani sa nebude kázať. To je úspech Satana.
Naša Spása je zadarmo – ak ju prijmeme do našej duše! Je to niečo nové, nebeské, čo má vôjsť do našej duše a vymeniť v nej niečo staré, pozemské. Je to čoby „nebeský nábytok“, ktorý sa sťahuje do duše tak, ako sa starý pozemský nábytok vyhadzuje z duše von. Za ten nový nábytok platíme tým starým. Keď je teda pre ktoréhokoľvek človeka jeho starý nábytok cennejší, než ten nový, potom nemôže byť nikdy spasený! Písmo na mnohých miestach prízvukuje a nás povzbudzuje prehláseniami, ako napríklad: Buďte silní! Buďte vytrvalí!, Buďte neochvejní!, Buďte efektívny! Pokračujte, nezastavujte sa!,a podobne. Čo to znamená, čo to naznačuje? Prečo Písmo považuje za potrebné nám takéto veci prízvukovať takmer od svojho začiatku do konca? Lebo tendencia, náchylnosť, prirodzený trend všetkých vecí, aj všetkých ľudských tvorov v tomto starom stvorení a v tomto kráľovstve Satana, pôsobí presne v opačnom smere. Chce nás obrátiť nazad, ťahať nás nazad, držať nás tam, kde sme, držať nás od napredovania a dosiahnutia nášho cieľa a to akýmikoľvek prostriedkami, aj takými o ktorých sa nám ani nesnívalo, alebo si ich ani neuvedomujeme.
Je nespočetne veľa vecí, ktoré sa vždy snažia mať na nás tento vplyv a my sme si takmer nikdy neni vedomí ich existencie a skazonosnej aktivity. Vždy sa niečo vyskytne, čo nás bude upútavať a dožadovať sa našej pozornosti a to obyčajne presne v čase, keď máme vykonať duchovný krok, keď máme duchovne napredovať, keď máme dosiahnuť duchovný úspech, kedykoľvek sa chystáme prísť k Pánovi, atď. A ak sa my pozastavíme a necháme sa vecou upútať a dovoliť, aby sme tou vecou boli zaneprázdnení, potom prestaneme pokračovať a zostaneme nehybne stáť, alebo sa aj vrátime! To je tak jednoduché a tak prirodzené, že si to takmer nikdy nevšimneme. Každá sila v tomto vesmíre vám bude stáť v ceste, lebo sily zla a temna pôsobia v celom vesmíre (viď Časť 5). Satan má nespočetné prostriedky na vaše vyrušovanie. Príklady?
Satanova taktika proti Božím Cieľom a Zámerom je priviesť ľud Boží do nerozhodnosti, neistoty, neurčitosti, potom ich zbaviť odvahy a spontánnej iniciatívy a držať ich v tej pozícii čo najdlhšie a to akýmikoľvek prostriedkami. Takto Satan paralyzuje aj tých, ktorí majú úprimnú túžbu ísť s Pánom a ktorý si v srdci želajú to najlepšie pre Pána, ale doteraz neurobili to najhlavnejšie rozhodnutie – odovzdať sa Pánovi a začať sa hýbať v Jeho smere. „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci; rád by som bol, keby si bol studený alebo horúci. Pretože si ale vlažný (nerozhodný), ani studený ani horúci, vypľujem ťa z Mojich úst“ (Zj. 3:15-17). Ak Boh vypľuje akýchkoľvek veriacich z Jeho úst, môžete si byť istý, že oni sa minuli Božieho Cieľa a len Boh vie, kde a ako oni skončia. Byť vlažný znamená byť nerozhodný, ani sem, ani tam, ani naľavo, ani napravo, ani dozadu, ani dopredu. Žiadne definitívne rozhodnutia sme neurobili, ani tie nie o ktorých my sami v sebe vieme, že by sme ich mali urobiť a že naša budúcnosť závisí od týchto našich rozhodnutí. Sme v pozícii paralýzy a Satan nás tam bude držať tak dlho, ako mu to len dovolíme pretože to nie je jednoduché dostať sa z takej pozície von. Musíte sa doslovne „napáliť“ sám na seba a povedať „do pekla s týmito vecami – ja idem k Pánovi aj keby bolo zemetrasenie! Bodka. A neodídem, dokiaľ mi ON nepreukáže Svoju Milosť, tým, že On príde ku mne. Lebo to nie je Jeho povinnosť ku mne chodiť a počúvať ma, aj mi odpovedať – to je Jeho Milosť. Celá moja Spása je otázkou Jeho Milosti a nie Jeho povinnosti“ (Ef. 2:8). Boh nám NIČ nedlhuje, On nám iba dal cenné sľuby, napríklad, keď sa k Nemu priblížime, On sa priblíži k nám (Jak. 4:8), čo tiež znamená, že iniciatíva má byť na našej strane a nie na Jeho! On spásu nepotrebuje, my ju potrebujeme.
Stručný, ale dôležitý uzáver k tejto časti nájdeme v Izraeli Starého Zákona po ich vyslobodení z Egypta. Kvôli ich nevere, nerozhodnosti, nestálosti, vlažnosti, všetci z Izraela starší než 20 rokov blúdili po pustatine 40 rokov až kým tam nepadli mřtvi na zem. Po úniku z Egypta (z moci Satana), oni mohli vojsť do Zasľúbenej zeme asi tak za 9-11 dní, ale nikdy tam nevošli. My sme tiež unikli z moci Satana a tiež kráčame po duchovnej pustatine tohoto sveta, niektorí pár rokov, niektorí 20-30-40 rokov. Či my dôjdeme do našej Zasľúbenej zeme – čo je Kráľovstvo Nebeské – alebo tiež padneme mŕtvi na pustatine a nikdy do neho nevôjdeme? To nezáleží od Pána, to výslovne záleží od nás! Ak neveríme Svetlu, ktoré nám Pán dáva, alebo ak aj veríme, ale potom sme nerozhodní, čo s tým Svetlom robiť, ak žiadne definitívne rozhodnutia v srdci neurobíme, potom budeme ako Izrael, ktorý bol tiež vlažný. História ich 40 ročného putovania po pustatine bola životom nevery, nerozhodnosti, neurčitosti, nestálosti, večného sťažovania sa, šomrania, nespokojnosti a večnej premenlivosti. Kresťan, ktorý nedokáže rozoznať svojho ducha od duše a teda svoju situáciu na tomto poli, je podobný Izraelu v pustatine.
Táto nerozhodnosť sa dá prirovnať ku človeku, ktorý leží v nemocnici lebo zjedol nejaký jed. Doktor mu predpísal medicínu, protilátku a sestrička mu ju doniesla v sklenenej flaštičke, postavila na nočný stolík pri jeho posteli a dala mu inštrukcie, ako to použiť. Ten človek nemusí chytiť tú flaštičku a hodiť ju ho o zem, aby mohol zomrieť. On zomrie aj vtedy, keď tú flaštičku bude iba ignorovať!, a bude to otázka krátkeho času. Ak teda zostávame tam, kde sme a ignorujeme to jediné, čo nám môže pomôcť, skončíme na cintoríne, a bude to tiež len otázka krátkeho času.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >