Odosielanie #193 – Časť 9 – Rozhodovanie pre spásu – sekcia 2 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Prečo Pán necháva Svoj ľud na fyzickej či duchovnej pustatine potom, čo ho vyvedie z moci Satana? Pretože pustatina je perfektné miesto pre preosievanie Svojho ľudu a tiež pre rast a zosilňovanie ducha tých veriacich, ktorí Boha a Jeho Slovo berú vážne. Tiež pre učenie sa rozoznávať ducha od duše a kráčať duchom a nielen dušou. Tam naša duša trpí, sužuje sa, nie je uspokojovaná, pretože v pustatine nemá čo robiť, necíti sa, že by bola považovaná za užitočnú, oceňovanú aj inými. Na pustatine niet čo robiť, nedá sa tam ani orať, ani siať, ani stavať domy, tam sedíme pod kusom plátna, čo sa nazýva stan a zisťujeme, že všetko dookola je neisté, neurčité, beznádejné, nevľúdne a nedá sa tam ani nič plánovať alebo mať nádej na lepší zajtrajšok a kde smrť je vždy veľmi blízko. Je to teda ríša, kde objavujeme, či my žijeme v našej duši, alebo v Duchu Božom. Jediná možnosť, ktorú na pustatine máme ako alternatívu na predčasnú smrť, je vstať a ísť, a ísť, a ísť a ísť a pokračovať v kráčaní – vierou a nádejou až dokiaľ nedôjdeme k rieke Jordánu. Izrael zahynul v pustatine, lebo odmietol kráčať vo viere a nádeji. Izrael nielen, že bol v pustatine, ale pustatina bola v Izraeli! Či aj my, veriaci, máme pustatinu sami v sebe? Dokiaľ ju tam budeme mať alebo ju tam držať, dovtedy sa budeme približovať ku svojmu hrobu a nie ku Kráľovstvu Nebeskému. Vidíme to? Naozaj? Zdá sa, že na týchto stránkach našim najväčším nepriateľom je naša lenivosť! Nedbáme ani, či dožijeme zatrajšieho rána, alebo nie. Napokon leňoch je niekto, komu sa lenivie aj jesť, radšej drží ruku vo vrecku, lebo mu je ťažko zobrať jedlo a priniesť ho do jeho úst (Pr. 19:24).
Naše sny, túžby, predstavy, ba ani modlitby samotné, nás do Kráľovstva nedostanú. Na to musíme mať duchovnú silu, vytrvalosť, neochvejnosť, neotrasiteľnosť, stabilitu, nebojácnosť, vieru v Pána, ktorá je duchovná, nie mentálna, teda má silu a pevnosť, na ktorej môžeme stáť za každých okolností. Pán nikde nehovorí, že ten, čo bude konať mnoho náboženských aktivít bude spasený. Ale hovorí: „A každý vás bude nenávidieť kvôli Mne; ale ten, kto vytrvá do konca bude spasený“ (Mt. 10:22) Pán dáva úžasnú dôležitosť na otázky vytrvalosti, neochvejnosti, neotrasiteľnosti a pevnosti ducha; a takéhoto ducha získavame na „pustatine“. Samozrejme, že tu ide o duchovnú pustatinu, ktorú môžeme mať aj doma, aj v úrade, aj na pracovisku, aj v sebe samom, aj kdekoľvek inde.
Ak v kresťanoch niet po rokoch ich kráčania žiadnej ZMENY v charaktere, ani v nich nerastie miera Života Kristovho, Jeho Charakteru a Osobnosti, potom takíto kráčajú po svojej pustatine v kruhoch a do Zasľúbenej zeme sa nikdy nedostanú. Prácu Ducha Božieho v nich nevidieť a ak sa aj raz za uhorský rok nejaká známka života v nich objaví, to je ako keď kanárik priletí do ich pustatiny, raz začviriká a odletí. Ak sa nezmeníme v našej pustatine, nikdy sa nezmeníme. Čo je najdôležitejšie je, že v tej pustatine nebudeme na veky vekov, ale len do času, kedy nás Pán povolá z nej von (P.Šal. 3:6/ 8:5) pretože my sme Ho našli (P.Šal. 3:1-4) a On dosiahol v nás Svoj Zámer. A táto dĺžka času je pre každého z nás rozdielna. Lebo tá pustatina v nás bude len dokiaľ nie je vymenená za Kráľovstvo Nebeské, ktoré hľadáme, aj ho nachádzame (Mat. 6:33).
Tak ako Izrael mal kráčať cez pustatinu cestou, ktorú im vytýčil Boh a ktorá viedla do Zasľúbenej zeme, tak aj my máme kráčať cez našu pustatinu cestou, ktorú nám tiež vytýčil Boh a ktorá vedie do Kráľovstva Nebeského. Apoštol Pavol prirovnáva túto cestu ku bežeckej trati. Pri behu sa žiadny bežec nepozerá na tribúnu, ako sú ľudia oblečení, či sa dívajú na neho, či mu kývajú alebo sa usmievajú. Každý skutočný bežec sa díva na tú cestu pred sebou a na cieľovú pásku – čo v našom prípade je Kristus, lebo ON JE náš cieľ – v Ňom máme skončiť náš beh, lebo v Kristovi sme nové stvorenia (Žid. 12:1,2/ 2Kor. 5:17). Pre Izrael, inej cesty do Zasľúbenej Zeme nebolo a ten posledný krok bol prechod Jordánom, čo predstavuje smrť nášho prirodzeného človeka. Lebo Archa Úmluvy spočívala na dne Jordánu aj s tými kňazmi, čo ju držali na pleciach (Joz. 3:17). Pre Cirkev tiež niet inej cesty do Kráľovstva a ten posledný krok je prechod duchovným Jordánom, čo tiež predstavuje smrť nášho prirodzeného, starého, hriešneho človeka. On fakticky už zomrel s Kristom, keď „Archa Úmluvy“ – Kristus – bola na dne pekla a smrti po Jeho ukrižovaní.
Pred našim vstupom do Kráľovstva my všetci, ktorí ho dedíme, budeme zmenení a čo je zkaziteľné a smrteľné, bude učinené nezkaziteľným a nesmrteľným (1Kor. 15:50-54). Tu sa jedná o TELO, nie o dušu alebo ducha, ktorí sú nesmrteľní. Verše 51-54 platia v prvom rade na Nevestu lebo Ona vstupuje do Kráľovstva Božieho ako prvá pri príchode Ženícha-Krista na svadobnú večeru Baránka, čo bude kedykoľvek PRED sedem ročným Obdobím Utrpenia. Pri Jeho Príchode. Jeho Nevesta dostane NOVÉ NESMRTEĽNÉ TELO, ako dostal aj Ženích po Svojom Zmŕtvychvstaní.
Potom do toho istého Kráľovstva vstúpia všetci tí, čo budú unesení pri poslednej, siedmej trúbe, t,j, pred koncom Veľkého Utrpenia a pred začiatkom vyliatia čiaš Hnevu Božieho na svet (Zj. 16:1-21). Napokon tam budú tí, ktorí prežijú sedem rokov Veľkého Utrpenia, alebo budú v Kráľovstve narodení. Toto Kráľovstvo nebude nebom na zemi, ale vládou spravodlivosti a pravdy a železného prútu na všetkých obyvateľov Kráľovstva. Po 1.000-ich rokoch, ľudia žijúci v prítomnosti Krista Kráľa Osobne, budú znova podvedení a budú nasledovať Satana, a nie Krista!, aby bojovali proti svätým v Jeruzaleme (Zj. 20:7-10). Toto je úžasný a takmer nepredstaviteľný fakt a ukazuje zvrátenosť a totálnu ohavnosť prirodzeného ľudského charakteru a absolútnu nemožnosť ho napraviť a očistiť od zla.
Túto časť sme zahájili titulom: Náš tretí krok do Spásy je urobiť definitívne rozhodnutie dať Pánovi náš starý život, aby nás mohol zmeniť na Svoju Podobu, čo je Vôľa Nášho Otca v Nebi. Tento titulok je veľmi pekný a stručný a tento krok sa zdá byť veľmi jednoduchý. Ja som si ale istý, že ani po prečítaní celej Časti 9 až po tento riadok, stále nemusíme vedieť, ako dať svoj život Kristovi, a stále sa „nemusíme mať k činu“! Naša prirodzená tendencia je otvoriť Mu trošičku naše srdce, keď nás chce požehnať, ale nedovoliť Mu, aby v ňom niečo robil! Toto je pravda, či tomu veríte, alebo nie. Príčiny sú dve a sú veľmi jednoduché. Za prvé, aj v našom najúprimnejšom zámere dať Pánovi náš život stojí nám v ceste naša hlava s pýchou, hlúpymi myšlienkami, predstavami, obavami, tvrdohlavosťou, strachom, sebeckosťou, atď. Za druhé, my aj v našej pozemskej existencii oddávame svoj život a celú budúcnosť len tomu, koho naozaj milujeme. Ľudove sa tomu hovorí „manželstvo“ a uzatvára sa jedine na základe čohosi, čomu sa hovorí „láska“, ktorej aj tak nikto nerozumie. Ak teda naša láska voči Pánovi je menšia než horčičné zrnko, potom Mu náš život nikdy v pravde nedáme pretože je to nemožné! Bodka. To je ako keď by žena mala dať svoj celý život mužovi, ktorého nikdy nevidela, nikdy sa ho nedotkla, pozná ho len z čítania jeho knihy a ktorého vlastne nemiluje až tak, ako by mala, alebo chcela. Ona by mala asi podobné pocity pred svojou svadbou, ako tu teraz môžu mať niektorí z vás.
My ani nevidíme manželstvo, ako ho vidí Náš Stvoriteľ. Prvý fakt je, že bez lásky manželstvo neexistuje! Druhý fakt je, že účelom nášho pozemského manželstva je reprezentovať naše Nebeské Manželstvo s Pánom! Tretí fakt je, že my sa možno už vôbec nepamätáme, čo sme si posľubovali pred oltárom alebo na Radnici. Štvrtý fakt je, že láska je sen, a manželstvo je budíček. Piaty fakt je, že manželstvo je síce zväzok dvoch bytostí, ktoré sa „oddávajú“ jedna druhej dokiaľ budú žiť, ale nikto z tých dvoch si to absolútne neuvedomoval. Neuvedomovali sme si ani to, že po podpísaní listín v kostole, či na Radnici, sme vykročili do úplne neznámej budúcnosti – dve totálne nezlučiteľné, nekompatibilné bytosti! Čo zlúčilo tie nezlučiteľné bytosti a čo ich držalo dokopy? Sila ich prvej lásky… a keď tá začala ochabovať, sila Ducha Svätého, lebo Boh ustanovil manželstvo a nie človek. Boh nás teda sprevádzal a posilňoval, kde naša ľudská slabosť aj láska zlyhávali.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >