Odosielanie #201 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 5 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

h) Duchovná služba Kristovi v sebe zahrňuje nielen náš pozemský svet a život, ale aby mala vôbec nejaký úspech, musí zahrňovať aj náš duchovný svet a život. Opakujem vetu z bodu e) a síce: Každá okol­nosť, každá udalosť, každý problém, každý konflikt má svoje korene v duchovnom svete a nie v našom fyzickom svete! Keď teda ignorujeme duchovný svet a duchovný život vo veriacom, nikdy mu nebudeme schopní pomôcť v jeho problé­moch, lebo Duch Svätý nám neukáže cestu, ani nás na to neuschopní. Musím upozorniť aj na fakt, že veľkým a všeobecným problémom v cirkvi a medzi veriacimi je existencia tzv. „intelekt­ual­izmu“. Je to čosi, čo vyjadruje „múdrosť tohoto sveta“, prirodzený rozu­m, pri­rodzené chá­panie a vnímanie problémov, prirodzené myslenie, aj presvedčenie, že človek je schop­ný vyriešiť životné problémy veriacich intelektuálnymi cestami. Či toto nie je nao­zaj­­stné nebezpečenstvo v dnešnej Cirkvi? Toto dnes môžete nájsť všade a nábožen­ská tlač je plná úžasného úsilia vyriešiť problémy kresťanstva ľudským intelektom, výzku­mom, argu­men­ta­mi, diskusiami, debatami, ekuménou, tézami, konferenciami, kresťanskou filo­zo­fiou. Toto ľudské úsilie má teda vyriešiť duchovné problémy! A nielen to, ale má tiež pri­viesť ľudské duše k ich spáse. Nikdy neexistovala väčšia lož, väčší klam a ilúzia, než toto! Čo intelekt doká­že vy­budovať, to intelekt dokáže aj zbúrať.

Je príliš mnoho tých, čo učia alebo kážu svojimi prirodzenými schopnosťami a na základe svojho mentálneho chápania, ale živé dôkazy tej kázanej pravdy nie sú nijako vidi­teľné ani v ich vlastných životoch, ani v životoch tých, ktorí ich počúvajú. Naopak, je tam bada­teľ­ný rozdiel medzi tým, čo hovoria, učia alebo kážu a tým, čo sú oni v samých sebe, v ich charaktere. Teda, mnohí takýto učitelia a kazatelia sa chcú starať o „vinice“ iných, ale ich vlastné vinice sú džungle. Služba nie je to, čo hovoríme, ale to, čo SME! Inak je to rýdze pokrytectvo hoci oni si o tom nemusia byť vedomí. Pán Ježiš nenávidel pokry­tectvo a súdil pokrytcov s vážnymi dôsledkami (Mt. kap. 23). Príliš mnoho mentálnych zna­lostí a emócii zahmlieva ducha a drží srdce zatvorené. Mnohokrát ľudia v kongregáciách alebo na iných míting­och nedostávajú do ich ducha takmer nič pretože posudzujú podľa ich hla­vy, ich zá­sad, presvedčení, predsudkov, osobnej zauja­tosti, alebo preto, že sú otrokmi nábožen­ské­­ho systé­mu, ktorý ich vychoval a drží ich pevne vo svo­jom zovretí. Duchovné pora­den­stvo a riade­nie či vedenie podľa Písma veriacich s ich mnohorakými problémami takmer nee­xis­tu­je, kde v ústach (v duchu) dvoch-troch sved­koch, každé slovo má byť ustanovené (2Kor. 13:1). Lebo „našimi slovami bude­me osprave­dlnení, a našimi slovami budeme odsúdení“ (Mt. 12:37). Vo Svojom Tele Pán ustanovil tiež tzv. „kĺby“, ktoré sú určené na zabez­pe­čo­va­nie a pokrý­va­nie potrieb tela, aby ono rástlo a vzde­lávalo samo seba v láske (Ef. 4:16). To zahrňuje pastierov, ktorí majú dohliadať a starať sa o svoje stádečko, nie panovať nad ním, ani ho viesť podľa vlastných plánov, či túžob, ale byť im príkladom podľa Slova Božieho (1Pet. 5:2,3).

A nielen intelektualizmus, ale v službe Kristovi sa hojne používa aj „emocionalizmus“. Na koľkých tzv. „bohoslužbách“ sa používajú sily emócii, aby rozvírili ľudské pocity, aby v nich vzbudzovali buď veľkú radosť, alebo smútok a súcit „hrajúc im na husliach“, alebo potrebu pomôcť, niečo vykonať, finančne prispieť, pracujúc na nich až dokiaľ ľudia neurobia mno­ho­krát až hysterické prísľuby, záväzky, rozhod­nutia. Ak ste schopní toto robiť ši­kovne a presvedčivo, získate nielen svoju kongregáciu ale možno aj ďalšiu kopu kresťanov! Voči Kristovi, toto sú ale odporné a absolútne neprijateľné a neužitočné druhy „služby“. Keď v pravde chceme vedieť, čo je pravé a rýdze kresťan­stvo, potom odpoveď je jednoduchá: je to KRISTUS a všetko, čo je v Ňom, a NIČ, čo v Ňom nie je!

i) Život pravdivého kresťana začína zázrakom – novým zrodom z Neba – a on pokračuje na základe toho zázraku. Pod vládou Ducha Svätého nám nie je dovolené pokračovať v na­šom prirodzenom kurze. Naopak, my sme neustále „nasmerovávaní“ na kurz nadpri­ro­dzený! A je nám neustále ukazované, že tento nadprirodzený kurz nemôžeme nijakým spô­­sobom do­siahnuť tým, čo je v nás, našimi prostriedkami, ktoré sú všetky prirodzené. Lebo „To, čo sa narodilo z tela, je telo, a to čo sa narodilo z Ducha je duch“ (Jn. 3: 6). A naviac, my, čo sme boli takto narodení z Neba, neboli sme narodení ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle človeka, ale Z BOHA (Jn. 1:13). Dokedy budú mnohí cirkevní vodcovia slepí voči týmto jas­ným faktom Slova Božieho a dokedy sa budú pokúšať o nemožné cez svoje prirodzené schopnosti a prostried­ky a viesť aj iných veriacich k takémuto bláznovstvu?

Apoštol Pavol bol v zbore Korinťanov dva roky a vyučoval ich možno denne. Potom odišiel a jeho prvý list napísal po piatich rokoch. Čiže, po siedmych rokoch oni sa mali aspoň vy­noriť z ich „útleho duchovného detstva“. Či je to normálne, aby sedemročný chlapec stále vyzeral ako maličké dieťatko aj mal taký rozum? Mnohí, veľmi mnohí cirkevní vodcovia sú doteraz duchov­nými batoliat­kami, ale hrajú sa na duchovných a spôsobujú veľké duchov­né škody v celej Cirkvi. Ani toho nie sú si vedomí, že Pán Ježiš Kristus – Hlava Cirkve – ich bude za to súdiť aj odmeňovať, lebo škodia, zraňujú Jeho Telo (Mt. 16:26-27). Mnohí to robia z nevedomosti, ale mnohí sú ako Alexander, pred takými majú byť veriaci na pozore, lebo ta­kí­to konajú zlo s plným vedomím a arogantne odporujú slovám Pravdy (2Tim. 4:14-15). My sme v škole pod rukou Božou kde sa učíme nie O Kristovi, ale „…aby sme Jeho poznali (Osobne) a moc Jeho vzkrie­senia, a spoločenstvo s Jeho utrpeniami, súc pri­spôso­be­ní Jeho smrti“ (Fil. 3:10). Ešte som ne­stre­tol ani jedného kresťana, včítane seba, ktorý by bol promoval z tej školy. A tých, o ktorých viem, že ešte stále sedia v lavi­ciach tej školy, mô­žem spočítať na prstoch mojich dvoch rúk! Pán mi je Svedkom.

j) Prorocká služba vždy obsahovala ten najdôležitejší bod pre ľud Boží: „Poznajte Pána“, lebo tí, čo bývali v Jeruzaleme a ich vodcovia Pána nepoznali, ani nevnímali hlasy prorokov, ktoré sa čítali každú sobotu! (Sk. 13:27) Či sme schopní vnímať pravdivý obraz tohoto Slo­va Božieho? Izrael a jeho vodcovia nepoznali Pána, ani nevnímali hlasy proro­kov, ktoré sa čítali každú sobotu, to znamená, asi 1.600 krát od narodenia Pána až do Jeho ukrižovania! TO JE SITUÁCIA ĽUDU BOŽIEHO. Či veriaci, ktorí by sedel v zbore 33 rokov a počul jednu a tú istú kázeň 1.600 krát a stále by nemal potuchy, čo ona hovorí, či by nebol považo­vaný za totálneho námesačníka? Myslíte, že dnešná situácia je lepšia? Že Pán bude naozaj požeh­návať taký ľud a netrpezlivo čakať na jeho únos do Krá­ľov­stva? Koľkí veriaci a ich vedúci sa považujú za múdrych, mocných, či bohatých? Pán im hovorí toto: „Nech sa múdry nechváli svojou múdrosťou, ani mocný svojou mocou, ani bohatý svojim bohat­stvom, ale ak sa niekto chváli, nech sa chváli tým, že Mne rozumie a POZNÁ MŇA…“(Jer. 9:23,24a). Teda, nechváľme sa, že máme o Kristovi kopu informácií a vieme O Ňom hovoriť celé hodiny, ale Jeho Osobu nepoznáme.

Preto sa Pán neponáhľa nás uspokojiť, uchlácholiť, učičíkať, ukolísať alebo nám hneď vy­ho­vieť v našich situáciách a modlitbách a prosbách, ale povie „Vyčkaj…“, alebo nepovie nič a nedá nám ani žiadne ďalšie vysvetlenia! To môže byť veľmi tvrdá skúška na našu utrápenú dušičku. Toto nás často môže priviesť do bodu, kedy sme hotoví vzdať sa tejto cesty, opustiť všetko a dokonca začať zpytovať svoj vzťah k Pánovi a Jeho vzťah k nám! Začneme pochybovať aj o našom vykúpení, o spáse, aj o celom kresťanstve!!! Prečo toto Pán dovoľuje? Nuž, keby sme len vedeli! TO, čo Pán vždy sleduje takýmto vyčerpávajúcim pro­cesom, odopieraním naších žiadostí a prosieb a očakávaní a nádeje, tiež preťahovaním času a meškaním, je len jeden cieľ – prehĺbiť našu vieru a tým aj NAŠE POZNANIE JEHO OSOBY. Získať to, čo obrovská časť Jeho ľudu Izraela nikdy nemala, a čo dnes obrovská časť Jeho Cirkvi takisto nemá! Keď my Jeho nepoznáme, On nepozná nás. A keď bude­me stáť za zatvorenými dvermi a volať na Neho: „Pane, Pane, otvor nám“, On nám, zno­­vu­zrodeným kresťanom, povie: „V pravde vám hovorím, nepoznám vás“ (Mt. 25:10-12).

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >