Odosielanie # 205 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 9 – Tatry 2015  Základné Du­chov­né Fakty

s) Duchovné vysvetlenie je totálne rozdielny druh záležitosti. Ono nezačína v našom rozu­me a zdôvodňovaní. Potom, čo je funkcia rozumu a zdôvodňovania a načo nám Pán dal rozum a schopnosť zdôvodňovania? Či nám nedal tieto schopnosti za týmto účelom? Či kráčanie v Duchu ničí náš rozum a zdôvodňovanie a logické uvažovanie? Rozhodne NIE. Ak nie ste duchovný človek a Duch Svätý nemôže vo vás slobodne pracovať, potom všet­ko, čo tu hovo­rím sú pre vás beznádejne, nelogické veci, fantázia a totálny nonsence – nezmysel. Ak ste duchovný človek kráčajúci cez duchovné skúsenosti s Duchom Božím, potom to, čo tu hovorím by malo k vám prísť ako veľká pomoc! Ako tá pomoc k vám pri­chá­dza? Ona ne­pri­chádza Z vášho rozumu, ako Z pra­meňa, ale prechá­dza CEZ váš rozum a SKRZE je­ho schopnosti odôvodňovania a logického dedukovania! Tú pomoc nedostávate cez odô­­vodňovanie, rozu­movanie, špekulácie, ALE cez vášho ducha, cez vedomie a srdce, cez ško­lu vašich skú­se­ností s Du­chom Božím a s Jeho cestami – a toto hlavu obchádza! Keď ste v tej­to škole Ducha ako inte­ligentná osoba, potom vašu inteligenciu nestrácate, ale váš rozum s jeho schopnosťami sa stáva iba akoby KANÁLOM–VODIČOM–DRÔTOM pre Ducha. My sme tu stále na zemi ako ľudské bytosti, používa­júce rozum a jeho schopnosti pre náš pozem­ský život. Keď sme ale dvojitou osobnosťou, potom musíme mať aj dvojitú in­te­li­­gen­ciudvo­ji­té chá­panie! Inak by nás naše kráča­nie s Duchom dovied­­lo do blázin­ca. Inými slovami, my tu jednáme s dvomi inteligen­cia­mi naraz, našou prirodzenou, kto­rá bola v našej duši stvorená a našou du­chov­nou, ktorú sme dostali z Nebies a narodila sa do nášho ducha. Duchovný člo­vek rozoz­ná obidve, prirodzený člo­vek do­ká­že rozoznať len tú svoju prirodzenú, pozemskú; o du­chov­­nej nemá ani potuchy. (zem-gravity-Job.26:7)

t) Keď hovoríme o kráčaní v Duchu, mnohí ľudia nachádzajú v sebe STRACH pretože strá­ca­jú pod nohami pevnú pôdu, strácajú pevné body, ako základy pre ich duševné a telesné zmys­­ly. Čokoľvek duchovné im pripadá ako „kráčanie po vode“, nemá to logiku! Náš Pán, Muž z mäsa a kostí, krá­­čal po vode, aby nám v prvom rade ukázal Svoju rýdzu vieru podľa ktorej On vždy krá­čal. To bol pre učeníkov v člnku panoramatický obraz viery, nie v teórii, ale v akcii. V druhom rade, On nám dal príklad, že to, čo je pre nás nemožné a nelogické je možné a je logické pre každého, kto verí… dokonca aj pre Petra, ktorý tiež kráčal po vode – muž z mäsa a kostí! (Mt. 14:29) On uveril, hoci len na pár sekúnd. Kráčanie po vode repre­zen­­tu­­je kráčanie duchovnou vierou-dôverou, kde tiež strá­ca­me logické vy­svet­lenia a kde všet­ky naše priro­dze­né zmysly včítane logiky, sú zásadne proti tomu. Strach ale nie je iba z „krá­čania po vode”, strach máme aj z osobných dôvodov. Napríklad, strach nám zavrie ústa a zviaže jazyk, aby sme nemohli hovoriť pravdu! Čo si budú ľudia o nás mys­lieť, keď budeme hovoriť pravdu? Alebo, ako budú reagovať, keď im povieme pravdu do očí? Možno sa na nás oboria ako medvedi, alebo aj vyfasujeme facku. V takom prípade my ale zakla­dá­me našu spásu a budúc­nosť na myšlien­kach iných ľudí, pravda? Či to nie je stu­píd­na vec, ten strach od diabla? My máme strach aj z hovorenia pravdy o ktorej vie­me, že by mohla byť za danej situácie veľmi užitočná, lebo ju nemusí nikto iný vedieť, iba my. Keď ju teda nevy­slovíme, nepohneme sa z toho mŕtveho bodu. Má­me strach, že pravda nebude tými dru­hými prijatá kladne, v dobrom duchu, s „láskou“.

Strach pochá­dza od Diabla a nie od Pána „Lebo Pán nám nedal ducha strachu, ale moci, lásky a zdravého rozumu“ (2Tim. 1:7). Je veľmi málo kresťanov, ktorí používajú tých­to troch duchov Božích vo svojom živote. Je ich málo aj preto, lebo málo kresťanov vie, čo je láska a či milujú svojich blížnych, alebo len seba samých. V Cirkvi panuje seba-láska a tá limi­tuje alebo aj vylučuje skutočnú lásku k iným; taká láska nikdy nemôže byť zdoko­na­ľo­va­ná. Lebo „dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach spôsobuje trápe­nie“ (1Jn. 4: 18). Veriaci, ktorí trpia strachom by sa mali obrátiť k Pánovi so serióznou žiadosťou o pomoc pretože Satan sa vždy snaží doviesť nás do otroc­­tva strachu a tam nás držať do­ke­dy je to len možné. Satanova práca je strach, čo je nesloboda, čo je múr na ceste k na­šej spáse a dokonalosti a k Nášmu Otcovi Nebeské­mu. Ďalšie dôležité Svetlo Pána o stra­chu je uve­de­né v Časti 12, bod 10.

Je tiež hodne veriacich, ktorí v sebe pociťujú, že nemajú kapacitu, alebo veľmi limi­to­vanú kapacitu, čiže, majú tzv. „komplex menejcennosti“. Oni sa vyrovnali s názorom, že boli narodení „malí“ a navždy zostanú malí a bezvýznamní. Oni moc neznamenajú a nikdy ne­bu­dú moc zna­menať, ani neveria, že je pre nich nejaká nádej, že sa dostanú niekde do­pre­du, alebo že niekedy v budúcnosti budú pokladaní za niekoho. Neuvedomujú si, že du­chovná kapa­cita nemusí mať nič spoločného s naturálnou kapacitou. Na druhej strane sú tí, ktorí majú silné priro­dze­né schopnosti mysle, kontroly, ovládania iných, riadenia orga­ni­zá­cii, atď. My ich nazývame „roz­hodnými, cieľavedomými ľuďmi s osobnosťou a schop­nos­­ťami“. Pozrime sa ale na Pána a nedívajme sa len na ľudí. V Božích očiach hodnoty sú iba duchovné hodnoty a duchovná hodnota nezačína tým, čo dokážeme vykonať, alebo čo vieme, ona začína tým, ČO SME! A to je ukázané len keď sme v „ohni“, čokoľvek ten „oheň“ môže znamenať podľa nášho prí­padu. „Oheň“, a alternatívne slovo tu tiež môže byť „test“, nás odhalí ČO SME, čo v nás skutočne existuje, čo v nás žije a nás ovláda.

Čo je vlastne stredobodom každého „testu“, každého „ohňa“, každého kúska nášho utrpe­nia? Viera! Viere sa budeme viac venovať v Časti 12, bod 7. Potrebné je dodať fakt, ktorý by mal byť zrejmý a jasný, ale ktorý si málokedy uve­do­mu­jeme. Všetko, čo Satan pri­nie­sol do to­ho­to Vesmíru musí byť vynesené von a zničené Cirkvou! A ten najhlavnejší bod, kde Satan zaznamenal najväčší úspech a cez ktorý prevádzal všetky svoje operácie zla a podvodu, bola, a stále je, NEVERA. Tá je zakorenená v každom potomkovi Adama a Evy. Nevera ako taká je vlastne neschopnosť dôverovať Bohu. Keď je napísané: „Oni ho premohli Krvou Baránka a slovom svojho sve­dectva”(Zj. 12:11), to sú Premožitelia z Cirkvi, ktorí premôžu Satana a všetky jeho hordy zla a temna svojim svedectvom viery aj skúseností. To nie je náboženská frazeo­ló­gia, to je POZÍ­CIA AUTORITY, ktorú oni získali a zaujali, aby vykonali Vôľu Svojho Otca v Nebesiach.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >