Odosielanie #213 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 5 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Pán dovolil Satanovi, aby siahol na telo Jóba (1:12), práve tak dovolil, aby telo Petra bolo postihnuté chorobou, či chorobami, ale pre iné dôvody, lebo Peter si všetko spôsobil sám. Teda Pán nie je zodpovedný za zdravotný stav Petra, Peter sám je. Tu porovnanie medzi Jóbom a Petrom končí, čo sa týka Zámeru Pána, ale nekončí, čo sa týka priebehu toho procesu. Tak ako Jób prechádzal cez agóniu vo svojom srdci a mysli a mal veľa otázok, práve tak aj Peter určite mal a má v hlave i v srdci veľa otázok súc sklesnutý i skormútený. Každé také srdce pozná svoju vlastnú históriu, ako hlboko zašlo do depresie, stiesnenosti, skľúčenosti, zármutku, bezútešnosti, možno občas aj beznádejnosti zpytujúc Božiu Múdrosť, Vernosť i Lásku. Napriek tomu, Jób nehrešil voči Bohu, ani Mu nepripisoval žiadnu vinu (Job 1:22). Pán mi ukázal, že Peter hrešil proti Bohu v tom, že sa Mu rúhal aj Ho obviňoval zo svojho zdravotného stavu. Jeho srdce zostúpilo zo základu milosti a začalo mať na Boha požiadavky a očakávania, ako keby Boh bol zopodvedný za jeho stav, alebo mal nejaké povinnosti voči Petrovi. Preto Pán nemá problémy s jeho telom, ale s jeho duchom a dušou. Pán čaká a dáva mu Milosť cez možnosti, aby cez ten vozík očistil jeho ducha aj dušu. Keby on nehrešil proti Bohu, možno by dnes už nebol vo vozíku, ale by behal po svojich nohách. V Časti 5 sme hovorili o Svetle Pána, ktoré desperátne potrebujeme, aby sme mohli vidieť samých seba, ako nás Pán vidí a čo v Jeho očiach potrebujeme. Pán Petrovi dal Svoje Svetlo aspoň v podstate, nie v detailoch. Keď Peter to Svetlo o sebe prijme, uverí mu, bude nasledovať Dobrotu Pána, ktorá ho povedie ku pokániu (Rim. 2:4), a keď to pokánie zo srdca učiní, potom Pán Petra uzdraví a ten vozík stratí význam. Keď Peter to Svetlo neprijme a neučiní pokánie Pánovi, ani svojej manželke, ani svojmu synovi pred ktorými sa Bohu rúhal, potom nebude nikdy vyzdravený, ale bude prekliaty bez pardónu, lebo Peter stratil i rešpekt i úctu voči Všemohúcemu Bohu! Jeho slová a činy neukazujú absolútne žiadnu známku, že by Duch Svätý v ňom prebýval. On by sa mal modliť Žalm 51:10-12 („Stvor vo mne čisté srdce… atď.)
Ten porazený z Matúša 9:2 musel byť skrútený, stvrdnutý a neohybný a ja usudzujem, že taký mohol byť aj obraz jeho ducha. Lebo, napr. pýcha, tvrdohlavosť, neochota, prchlivosť, sebeckosť, škriepivosť, hnevlivosť, neústupčivosť, odsudzovanie iných, atď., mohli formovať jeho ducha i dušu do takej stvrdnutej a neohybnej formy. A to formovanie konali cez hriechy, ktoré on páchal cez tých zlých duchov. Keď mu jeho hriechy boli odpustené, oni stratili silu, vládu, jeho duch i duša sa akoby „prebrali“, zmäkli a s nimi aj jeho telo. Čiže, ten dotyčný bol porazený primárne v duchu a duši a nie v tele. A keď mu povedali, že ho prinesú pred Ježiša, aby ho uzdravil, že duch i duša toho dotyčnéhoz mohli z toho dostať taký „náraz“ viery, nádeje, očakávanej milosti a uzdravenia, že tá Dobrota Boha ho mohla viesť ku hlbokému a rýchlemu pokániu (Rim. 2:1-11). Keď ho teda položili pred Ježiša, jeho hriechy už mu naozaj mohli byť odpustené. Kým nám dobrota Pánova otvorí oči a dovedie nás k pokániu, to môže trvať niekoľko rokov; pokánie a odpustenie hriechov môže trvať niekoľko minút.
Celé zástupy kresťanov by mali byť v invalidných vozíkoch, nie preto, že by nemohli chodiť po svojich nohách, ale nemajú ani najmenší záujem chodiť s Duchom Boha, hľadať Kráľovstvo Nebeské a tým meniť sa vo svojom duchu a charaktere a takto sa dostať do toho Kráľovstva Božieho. Čiže, Pán nás musí dávať do nepríjemných, aj bolestných situácii a podmienok, aby v nás mohol dosiahnuť to, čo On chce, a čo vlastne aj my chceme – ale „bez vozíka“! Invalidný vozík môže teda byť požehnaný ínštrument, práve tak, ako lôžko v nemocnici, či nejaká „beznádejná situácia“, atď. Sú to všetko vzácne veci a situácie, keď nás majú priviesť do Kráľovstva, alebo „aspoň“ do Spásy našej duše. Keď Apoštoli posilňovali nových učeníkov, nabádali ich, aby pokračovali vo viere a tiež im hovorili: „cez mnohé súženia musíme vojsť do Kráľovstva Božieho” (Sk. 14:22b).
Do Kráľovstva Božieho vojdú jedine Premožitelia – Víťazi. Každý Premožiteľ, každý Víťaz musí mať pomazanie od Boha bez ktorého by nemohol ani premôcť, ani zvíťaziť. Nevesta Kristova bez pomazania Duchom Svätým, teda bez svätého oleja, neexistuje! Vieme, že pannám, čo nemali oleja bol vstup do Kráľovstva zatarasený a Pán im povedal, že ich nepozná (Mt. 25:8-12).
6) V týchto dňoch pred koncom sveta nie všetci veriaci majú potrebnú mieru pripravenosti pre Príchod Pána. Je to iba tzv. „Zvyšok“ z Cirkve, ktorí sú, alebo sa stávajú pre Jeho Príchod pripravení. Pánovo srdce je zamerané na tento Zvyšok, ktorý vlastne reprezentuje Jeho Mladuchu a títo ľudia sú pre Neho drahocenným a svojráznym pokladom, mimoriadnou, osobnou, dôvernou nádobou – nie preto, lebo Pán mal pre nich zámer v srdci, aby boli oni oddelení od ostatných, ale preto, lebo tí ostatní neboli ochotní platiť požadovanú cenu za ich zmenu na Nového Človeka, Premožiteľa, Víťaza, Mladuchu.
Je pozoruhodné, že v Starom Zákone ten „Zvyšok“ 7.000, ktorí si nepokľakli pred Baalom, Pán nespomenul a nepriviedol na svetlo až pokiaľ sa na scéne neobjavil Eliáš (Rim. 11:2-5/ 1Kr. 19:18). Pán tu prikazuje Eliášovi, aby sa vrátil do pustatiny Damašku a aby pomazal Elizea za proroka namiesto seba. Teda, títo zo Zvyšku boli privedení na svetlo v tom istom čase, keď Elizeus bol privedený na svetlo. Toto nám dáva kľúč ku pochopeniu charakteru tých ľudí. Výnimočná a mimoriadna charakteristika života a služby Elizea bol život, presnejšie, život vzkriesenia. Elizeus predstavoval moc života víťaziaceho nad smrťou.
Keď prídeme do Nového Zákona, Ján Krstiteľ, naplnený Duchom Svätým od svojho narodenia, prišiel v duchu a v moci Eliáša, aby prichystal ľudí pripravených pre Pána (Lk. 1:15, 17). Jánov život a služba kázania spočívali v tom, aby on previedol všetko ku Kristovi. A keď ten prevod bol urobený, oni boli pokrstení v Mene Pána Ježiša Krista a Duch Svätý zostúpil na nich (Sk. 19:1-7). Pavol zrejme postrehol v nich nedostatok života a moci, teda, známky prítomnosti Ducha Svätého chýbali, preto sa ich pýtal na ich krst.
Zvyšok, ľudia pripravení pre Pána, prišli na svetlo s Elizeom, to znamená, že známka ľudí pripravených pre Pána je vláda Ducha Svätého v ich duši a moc života vzkriesenia. Toto reprezentuje pomerne ťažký život pre telesnosť. Mnohí sa môžu modliť za plnosť Ducha, za moc Ducha, za vedenie Duchom, ale Duchom-ovládaný život, ktorý neprešiel hĺbkami kríža ničiaceho ich naturálnu silu a naturálnu múdrosť, neexistuje. V nás niet miesta pre dve vlády – našu aj Ducha Svätého, teda, pre obidve naraz. A keď my povieme, že sme Jeho inštrumenty, fakt je, že On nás môže používať, ale naša pozícia a vedomie budú skôr ako diváci, než inštrumenty a my vôbec nemusíme mať povedomie, keď nás On používa. Keď hovoríme o známke života vzkriesenia, moc Jeho života v nás musí byť viditeľná a osvedčená našou samotnou bytosťou a jej históriou, ona sa musí v nás prejavovať. Našou priebežnou skúsenosťou budú situácie, kde bude jasné, že hovoriť vyžaduje Ducha Svätého, pracovať vyžaduje Ducha Svätého, konať čokoľvek pre Pána vyžaduje Ducha Svätého – a NIČ Z NÁS. Aj tí humánne najlepší, najpoctivejší a najvernejší veriaci boli zruinovaní ich vlastnou pýchou, namyslenosťou, domýšľavosťou a seba-presadzovaním vo svojom pozemskom živote a hlavne vo sfére práce pre Pána. Vždy sa v nich našiel nejaký kompromis, dohoda s vecami, ktoré sú v podstate zlé, pochádzajú zo zla.
Čo je Baalizmus? Baalizmus je linkou s tým, čo je satanské; a v našej neobnovenej náture existuje linka s tým, čo je satanské. Satan prichádza medzi kresťanov cez linku pýchy. Čo vlastne bol ten Baalov hriech? Jeho zločin? On obdržal slávu, renomé z Božích vecí. To je všetko. Osobný zisk z Božích vecí, lebo on miloval odmenu, niečo pre seba z Božích vecí, keď nič hmotného, tak aspoň meno, povesť, reputáciu, obdiv. Tým uspokojoval svoju pýchu a budoval svoj imidž. Či je niekto medzi nami, kto by povedal, že nič takého vo mne niet, ani nikdy nebolo? Tí, ktorí boli, alebo stále sú používaní Pánom dobre vedia, že byť používaný Pánom je súčasne nebezpečná vec. Oblasť veľkých Božích požehnaní je súčasne oblasťou najväčšieho nebezpečenstva pre tých požehnaných, lebo hazard seba-vyvyšovania, zakrývanej spupnosti na nich číha z každej strany. Napriek týmto nebezpečenstvám, služba tohoto Zvyšku musí pokračovať. Tieto inštrumenty Pánove budú podobné Jánovi Krstiteľovi v moci Eliáša. Ján Krstiteľ šiel do žalára a tam bol sťatý. Jeho život musel odísť, aby dal miesto prichádzajúcemu Kristovi a tým Novému Životu Vzkriesenia. Toto je, samozrejme, podobenstvo a my musíme rozumieť duchovnej pravde, kde náš starý človek musí tiež byť „sťatý“ a náš starý život podobne musí odísť, aby dal miesto Novému Životu vzkriesenia.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >