Odosielanie #214 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 6 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
7) Najťažšia vec na svete je – VIERA! Celé Kresťanstvo spočíva na tomto jednom slove! Viera je nový začiatok, kde človek je znovuzrodený do nového života a zapísaný do Knihy Života. Vierou človek pokračuje v celom nasledujúcom procese spásy svojej duše. Spása našej duše je ukončenie našej viery (1Pet. 1:9). Viera je kľúčom ku všetkému v našom vzťahu k Pánovi Ježišovi Kristovi a k Nášmu Otcovi Nebeskému. Všetko v našom kresťanskom živote je otázkou našej viery a ona je tiež stredobodom našej duchovnej vojny. Na viere sa točí celé naše kresťanstvo a na nej závisí náš osud, náš budúci život s Bohom, alebo naša smrť bez Neho. Hneď po našom vykúpení sme všetci povolaní na život viery, preto by sme sa mali „pozrieť do očí“ tomuto faktu detailnejšie hneď od počiatku. Musíme sa definitívne vysporiadať s otázkou viery pretože niet kroku, ani etapy, ani aspektu v živote dieťaťa Božieho od samého začiatku do samého konca, ktoré by neboli záležitosťou viery! Pomôže nám to teda do veľkej miery, ak sa pozrieme tomuto faktu do očí a prijmeme ho s celou jeho dôležitosťou, a nebudeme sa pokúšať vyhýbať sa mu alebo ho odkladať niekam na poličku, aby tam zbieral prach.
Čo je kľúčom pre chápanie viery? Odkiaľ ona pochádza a ako sa dostáva do našej duše, aby sme ju tam mohli použiť pre našu spásu a spoločenstvo s Bohom? Nuž v prvom rade: „Viera je podstata vecí na ktoré sa nádejáme, evidencia vecí, ktoré nevidno“ (Žid. 11:1). Môžeme dodať, že veci, ktoré nevidno sú večné (2Kor. 4:18). Jej Pôvodcom a Dokonávateľom je Ježiš Kristus (Žid. 12:2). Viera je dar Ducha Svätého pri našom vykúpení (1Kor. 12:7-9) a mala by byť tiež ovocím Ducha Svätého v našom duchu pri procese našej spásy, ak pokračujeme k nášmu zdokonaleniu (Žid. 6:1/ Gal. 5:22,23). Viera je duchovná a preto my ju nijako nemôžeme „vyfabrikovať“ v našej duši, ani jej porozumieť našim intelektom. Vieru dokáže prijať a tiež jej rozumieť len naše srdce. Človek, ktorý má zavreté srdce nemôže byť ani vykúpený, ani spasený, lebo zavreté srdce je odsúdené k zániku! Teda vierou sme vykúpení (Rim. 10:10) a vierou sme tiež spasení (Ef. 2:8).
Viera je najprv vkladaná Pánovým Duchom do nášho ducha (vedomia) a odtiaľ sa dostáva do našej duše – srdca (viď „Pravda o Spáse“, diagramy). Kľúč k porozumeniu jej prechodu z nášho ducha do nášho srdca spočíva a je absolútne závislý od Slova Božieho, pretože SLOVO BOŽIE PRENIKÁ DO ROZDELENIA DUŠE A DUCHA (Žid. 4:12)! Čo to znamená? Tu sa jedná o DOBÝVANIE DUŠE Z DUCHA – A TO JE SPÁSA DUŠE! My nie sme spasení cez našu hlavu, intelekt, diskusie, debaty, rozumovanie, vysvetlovanie, špekulovanie, ani vyučovanie; ale cez naše srdce a vieru! Preto zavreté srdce vedie do záhuby, jeho majiteľ je odsúdený k zániku. Tie intelektuálne aktivity nie sú sami o sebe zlé, alebo totálne neužitočné, aby sme nešli do druhého extrému. Ale oni sú iba schodom ku duchovnému rastu a zmene a ku konečnému víťazstvu. Lebo keď by sme zostali iba pri nich, nikam by sme nedospeli jedine k našej smrti. Otázka tu je, či sme schopní rozoznať naše srdce od našej mysle, čo vychádza zo srdca a čo z mysle. Keď nedokážeme rozoznať naše srdce od našej mysle, máme problém a potrebujeme pomoc od Pána. Jedine tam, kde srdce pozná samo-seba, napríklad, svoju horkosť (Pr. 14:10), môžeme ho rozoznať, lebo horkosť v mysli ani neprebýva.
Viera je moc, preto tomu, kto verí všetko je možné! (Mk. 9:23/ Lk. 17:6) Ona má moc u Boha, má moc nad Satanom a diablami, a má moc nad svetom (1Jn. 5:4). Naša viera môže tiež kolísať, byť oslabovaná a často môže padnúť „na dno“, keď nie je používaná pre Pánove zámery. Vtedy sme aj my sami „na dne“, uzavretí a akoby uzamknutí sami do seba, ničoho neschopní. Naša vojna viery zúri práve v oblasti Pánových zámerov, záujmov a túžob na jednej strane, a našich zámerov, záujmov a túžob na druhej strane. Ak by sme v duši mali iba Pánove zámery a záujmy a tieto by mali prednosť a ovládali by nás, žili by sme v pokoji a vo víťazstve každú minútu nášho pozemského života. Preto aj v tejto vojne je nad slnko jasnejšie, že najťažšia vec v našom živote je dostať naše ego, teda, seba-samého, preč z cesty. Lebo naše ego vždy vymýšľa a špekuluje a kombinuje a predstavuje si, že Pán musí konať presne tak, ako náš hlúpy rozum očakáva a ako to považuje za logické, ako keby Pán bol limitovaný našou logikou. Naša logika je fakticky najväčším nepriateľom viery, lebo viera nie je limitovaná našou logikou. Toto napokon tiež vysvetľuje, prečo Pán vybral vieru za nástroj našej Spásy a nie náš rozum a logiku!
Viera obyčajne pôsobí a koná potichu, takmer nebadane, bez veľkej burácajúcej sily alebo hromobleskov a je takmer nemožné odhaliť, ako Pán odpovedá na našu vieru. Toto platí aj na fakt, kde Pán uchránil a zachoval Svoju Cirkev od zničenia po celé tie stáročia proti veľkým silám zla a temnoty, ktoré sa vždy snažili Cirkev zničiť. A my ani nevieme, ako to Pán robil a kedy. Preto aj keď sme my v nejakej „beznádejnej“ situácii a očakávame Pána, že urobí nejakú mimoriadne zázračnú vec, to sa nikdy nemusí stať. Ale čo má Pán vo Svojom úmysle a pláne, to sa stane… ak Mu veríme a budeme konať podľa tej viery. Lebo Pán má vždy rozumnejšie plány, než my a tiež rozumnejšie cesty, ako tie plány uskutočniť. Teda, aj keď naša viera pochádza od Neho a ukazuje svetlo o určitom fakte, to neznamená, že my vieme, ako sa tá viera má uskutočniť a kedy. To isté napokon platí aj o Jeho Slove. Keď Pán povie: „Pýtajte si a bude vám dané“ (Mt. 7:7 + 21:22, atď.), nikde v Písme nenájdete „ako dostanete a kedy dostanete“! Pravda? Ale dostanete… keď pýtate vierou.
Vzhľadom ku horeuvedeným faktom, môžeme tiež prehlásiť, že viera je súčasne bodom najväčšej slabosti v ľudskej náture, a my to zistíme skôr alebo neskôr. Pretože sila viery v Božskej náture a slabosť ľudskej viery v našej náture nemôžu koexistovať v skutočnej jednote, oni existujú v rozporoch a sú jedna proti druhej. Viera je tiež tajomstvom, ktoré nemôžeme odhaliť žiadnym mentálnym inštrumentom, ani jej rozumieť. Tajomstvo viery môžeme zachovať jedine v našom duchu a to špecificky v našom čistom vedomí (1Tim. 3:8, 9). Hoci naše srdce je schopné vieru prijať, aj jej rozumieť, ale jej tajomstvu tiež ono nemusí vždy rozumieť.
Ďalší problém týkajúci sa nás a viery je v jednoduchom ale dôležitom fakte, že my nie sme SCHOPNÍ veriť tomu, čo nevidíme, necítime, ani čomu nerozumieme! Pravda? Je tu nejaké riešenie? Je, inak by sme tu dnes neboli a ani tieto riadky by ste nemohli nikdy čítať. Toto je napokon problém celej Cirkvi, nielen náš osobný problém, preto je žiadúce, aby nám Pán dal aj k tomuto problému Svoje Svetlo.
Opakujem: „Viera je podstata vecí, na ktoré sa nádejáme, evidencia (dôkaz) vecí, ktoré nevidno“ (Žid. 11:1) To je pekné, ale čo s tým, keď nie sme SCHOPNÍ tejto „viere uveriť“? Viera je tiež svetlo v ktorom vidíme, čo fyzicky nevidíme a kde dúfame v to, čo podľa našej logiky môže byť beznádejné! Pán nám vieru dáva pri každom probléme, keď sa dívame na NEHO a nie na ten problém! Z nášho vedomia sa viera dostáva do nášho srdca – za predpokladu, že ono je otvorené a OCHOTNÉ ju prijať a jej uveriť. Ten podstatný fakt, ku ktorému prichádzam je ten, že Náš Pán nečaká na našu SCHOPNOSŤ veriť, ale na našu OCHOTU veriť! Preto ON-BOH pracuje v našej bytosti, aby sme BOLI OCHOTNÍ konať aj Jeho Záľubu (Fil. 2:13), čiže, Jeho Vôľu, lebo Jeho Záľuba je časťou Jeho Vôle. Bez viery Jeho Záľubu konať nemôžeme za žiadnych okolností preto On pracuje, aby sme v prvom rade boli ochotní prijať do srdca Jeho Vieru ktorá v sebe obsahuje Jeho Vôľu a Záľubu, uverili jej a boli OCHOTNÍ ju vykonať. Akonáhle On nájde v našom srdci ochotu, potom potrebnú SCHOPNOSŤ tú vieru vykonať zabezpečí BOH! Dúfam, že všetci vieme, že bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Napokon, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že Boh je. A nielen to, ale tiež, že BOH ODMEŇUJE tých, ktorí Ho snažne hľadajú! (Žid. 11:6)
My sme vždy ochotní žiť náš život podľa našich túžob, očakávaní a záľub. Boh nám naše záľuby nikdy nezakazoval, ani ich všetky nepovažoval za hriešne. Ale Boh musí v nás pracovať, aby sme boli ochotní konať aj Jeho Záľubu. pretože za tým účelom sme boli stvorení – pre Jeho potešenie a nielen pre naše! (Zj. 4:11) Božia hlavná Záľuba je, aby sme boli spasení, zdokonalení, Jeho synovia a dcéry a žili s Ním na veky vekov v nepredstaviteľnej blaženosti, radosti, šťastí, v pokoji, bez strachu, bez stresov a problémov. Je toto snáď zlá Záľuba? Je to aj naša záľuba?
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >