Odosielanie #215 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 7 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
8) Každý veriaci chce byť požehnaný Pánom a niektorí veriaci chcú byť aj používaní, ako inštrumenty v Jeho rukách. Boh nás môže požehnávať aj nás používať, ako Jeho inštrumenty, ale súčasne nemať v nás žiadne potešenie, ani zaľúbenie (Žid. 11:6). Ak nás Boh v niečom požehná, alebo nám v niečom dovolí slúžiť Mu, to je vždy v dôsledku Jeho Milosti, ale to neznamená, že On musí v nás mať zaľúbenie. Niekedy aj v Jeho služobníkovi môže byť nejaká výhrada, pochybnosť, neistota ohľadne Pána, čo stojí v ceste Jeho potešeniu a záľube v takom služobníkovi. Existuje teda niečo omnoho väčšieho a dôležitejšieho, než je Božie požehnanie alebo naša služba Pánovi – je to Jeho potešenie, pôvab, rozkoš v nás samotných! A tento faktor potešenia, pôvabu, ba rozkoše je otázkou našej viery. Lebo to Slovo Božie nehovorí, že „bez viery je nemožné obdržať požehnania od Pána, alebo je nemožné konať pre Pána nejakú prácu“, ale jasne hovorí, že „bez viery sa nemôžeme Pánovi ľúbiť, ani Mu spôsobovať ozajstné potešenie, pôvab, rozkoš“. Napokon, Pán používa aj diablov na vykonávanie Svojej Vôle, lebo On má „kľúče“ (moc) od pekla aj od smrti (Zj. 1:18), no On v diabloch nikdy nebude mať žiadne potešenie.
Viera je tiež veľmi dôležitým základom pre ovocie Ducha Svätého, ako aj pre všetky Božské cnosti. Láska spočíva na viere. My nebudeme nikdy milovať osobu, ktorej neveríme alebo v ktorú neveríme. Radosť spočíva na viere. My vieme, aký môžeme byť mizerní, keď stratíme našu vieru alebo keď začneme mať pochybnosti a otázky. My sme skutočne šťastní a veselí, iba keď naša viera je jasná, živá a pevná. Pokoj spočíva na viere. Tam, kde niet viery, niet ani pokoja, mieru, kľudu. Pokora spočíva na viere. Opak pokory je túžba vnucovať naše veci a presvedčenia, presadzovať samých seba, konať všetky veci zo seba, držať sa zubami-nechtami svojich dôvodov a presvedčení, obhajovať sa, brániť sa, atď. Pravá viera podkopáva všetky tieto sebecké akcie. Trpezlivosť spočíva na viere. Tieto dve duchovné cnosti sú vlastne spojené a idú v Slove Božom ruka-v-ruke práve tak, ako aj ostatné duchovné cnosti – nádej, vytrvalosť, láskavosť, dobrota, atď. Všetky Božské cnosti spočívajú na základe viery (1Tes. 1:3/ 2Tes. 1:4/ 1Tim. 6: 11/ 2Tim. 3:10/ Tit. 2:2/ Žid. 6:12/ Jak. 1:3/ 2Pet. 1:5-8/ Zj. 2:19/ Zj. 13:10).
Viera je ťažiskom, stredobodom, podstatou samotného Charakteru Boha Všemohúceho. Viera a Svetlo sú vlastne tým istým, dá sa medzi ne dať rovnítko, lebo my tiež vieme, že BOH JE SVETLO a v Ňom niet žiadnej temnoty (1Jn. 1:5). Na základe horeuvedeného, môžeme tiež povedať, že BOH JE VIERA, lebo okrem svetla, viera je tiež skutočnosť, realita, pravda. Preto, akúkoľvek slabosť alebo nedostatok duchovnej viery je možné interpretovať nielen ako pochybovanie o Bohu, ale aj napádanie Jeho Charakteru, výzva k nedôvere a tým aj k očierňovaniu Božieho Charakteru. „Či Boh naozaj povedal…?“ (1M. 3:1) My nemusíme hrešiť voči Bohu priamym oponovaním Jeho Slovu, ale môžeme byť veľmi arogantní a očierňovať Jeho Charakter sprostými otázkami! Dokonca tieto otázky nemusíme ani vyslovovať pred inými osobami, stačí, keď sa ich pýtame vo vlastnom srdci. A toto je vlastne veľmi jednoduché, pretože my v srdci vždy chceme, aj nevedome chceme, aby viera bola čímsi iným, než vierou pokúšajúc sa nahradiť ju čímsi, hocičím, čo naše telesné či duševné zmysly môžu identifikovať, registrovať, chápať. Ale viera, ktorú nám Duch Svätý dáva do vedomia nášho ducha stále zostane tou istou vierou a nič ju nezmení! Naše zmysly nedokážu zmeniť naše vedomie a teda ani vieru, ktorá je v ňom. A vedomie sa nedá podplatiť, ani obísť, ani sa s ním nedá vyjednávať.
Pán nám niekedy dáva vieru o ktorej dopredu vie, že my nie sme schopní ju vykonať aj keby sme chceli. Náš úkol je potom dospieť k tomu istému uzáveru a započať s Pánom proces nášho uschopnenia tú Ním danú vieru vykonať prehĺbením našej počiatočnej, alebo čiastočnej, alebo nedostatočnej viery. To nerobí takmer nikto z kresťanstva, koho poznám a nerobil som to ani ja v takomto štýle. Ja keď som videl pred sebou úkol, ktorý bol akosi „nemožný“ a žiadny „normálny človek“ by sa do neho ani nepustil, hľadal som v sebe čosi, akúsi vieru, ktorá by ma uistila, že keď Pán Neba a Zeme niečo také chce, potom musí existovať cesta aj moc ako to dosiahnuť, bez ohľadu na moju logiku, predstavy či obavy. Typickým príkladom bol môj boj s Kanadským Veľvyslanectvom v Prahe a s predstaviteľmi Liberálnej vlády v Kanade, aby sa Jiří a Marta Žohovi dostali do Kanady napriek stupídnosti Žohu na Veľvyslanectve v Prahe a odmietnutí ich viza. Ja som vyhral a oni prišli. Že sa predčasne vrátili domov a že sa tiež navrátili k Satanovi a za moje dobro sa mi odplácajú zlom, to už nie je môj problém, to je záležitosť ich srdca.
Je naozaj ťažkou vecou pre nás sústavne veriť Bohu, nie preto, čo On môže alebo je tiež ochotný vykonať, ale preto, čo ON JE. Takáto viera nás skúša na každej strane – Božie odkladanie alebo prerušovanie vecí, Božie meškanie či oneskorovanie vecí, Božie zdanlivé rozpory, protirečenia, protiklady, nezrovnalosti, nesúhlasy s vecami, paradoxy a tucty ďalších vecí, ktoré nám „nesedia alebo nejdú do hlavy“. Otázka je: Čo my mienime s tým robiť? My vieme, že BOH JE, ale JE ON naozaj, čo hovorí Sám o Sebe, že ON JE? Alebo ON NIE JE? Mnohé naše interpretácie Jeho konania alebo odpovedí na naše modlitby, naše argumenty a naša myseľ o veciach a dianiach sa niekedy príkro líšia od toho, čo ON JE a čo by sme mali veriť. Či my naozaj vždy veríme, že BOH VIE ČO ON ROBÍ? A túto otázku môžeme tiež preniesť do duchovnej sféry nášho života. Príklady?
Existuje mnoho vecí v našom duchovnom živote, raste a zdokonaľovaní sa do Podoby Nášho Pána Ježiša Krista, ktoré už mali byť Pánom odstránené, niekedy aj dávno odstránené, aj podľa našej logiky. No Pán ich doteraz neodstránil – včítane záležitostí nášho charakteru! Ak by to bolo naozaj možné, my by sme si najradšej želali, aby nás Boh učinil absolútne bezhriešnymi už dnes, teraz – ale On to nikdy neurobí! Prečo nie? Lebo Jeho cieľ nie je, aby sme dnes prestali hrešiť! Je to pre nás logické? Nie. Podľa Neho to ale je! On totiž s nami jedná v záležitostiach našej viery, vôle a ochoty, v otázkach premeny, transformácie nášho charakteru na Svoju Podobu, lebo to je konečný Cieľ Boha Otca (Rim. 8:29). A určite je veľa iných vecí, ktoré by sme si želali, aby Boh pre nás učinil – ale On ich nečiní! Boh má na to Svoje logické dôvody. On sa upriamuje a je verný v prvom rade Svojim Zámerom a Cieľom a ON JE veľmi dôsledný, aby ich dosiahol nielen pre Svoju spokojnosť, ale aj pre naše dobro a slávu s Ním na veky vekov. Keby nás Boh spravil bezhriešnymi hneď teraz, potom by naša viera a vôľa ochrnuli a prestali by rásť a vyvíjať sa! Náš charakter by sa prestal meniť! Každý z nás môže vždy mať vo svojom starom človeku „elefantov“, ktorí tam roky stoja a nehýbu sa a nám to buď nevadí, alebo nevieme čo s nimi. Môže to byť pýcha, sebeckosť, obavy, neistota, nerozhodnosť, strach, seba-spravodlivosť, neposlušnosť, lenivosť, neochota, nezáujem, atď. Pán sa ale žiadneho „elefanta“ ani nedotkne dokiaľ nám on nevadí, alebo dokiaľ my nevieme, čo s ním. To je práve ten problém v našej duši, ktorý tam Pán úmyseľne ponecháva a ktorý MY musíme riešiť a prekonať s Jeho múdrosťou a mocou. Čiže, naša viera a vôľa musia rásť a dostatočne zosilnieť v ich aktivite, aby sme MY tých „elefantov“ mohli pohnúť a ich aj odstrániť. To je cesta nášho zdokonaľovania, čiže, spásy… cez naše hrešenie a pády a pokánie!
O Abrahámovi by sa dala napísať hrubá kniha. To najhlavnejšie a najpodstatnejšie z jeho kresťanského života viery je fakt, že Boh mu zriedkakedy dal najavo, čo robí a prečo to robí. Dal mu úkoly aj sľuby, ktoré boli buď nelogické, alebo paradoxné, alebo ich vyplneniu sa nikdy nedočkal. Práve naopak, hoci zomrel vo viere, nedožil sa Prísľubov Božích, a tým ani ovocia svojej viery (Žid. 11:13,39,40). O takej viere my určite nemáme ani poňatia. Preto je napísané: „Tí, ktorí sú vo viere sú Abrahámovým semenom… a sú požehnaní s verným Abrahámom“ patria Kristovi, ktorí sa narodili z Jeho námahy a úsilia a sú dedičmi podľa Prísľubu Božieho (Gal. 3:7,9,29). Kristova námaha, úsilie a utrpenie boli tiež záležitosťou Kristovej Viery a Vôle. Na základe tejto Jeho neoblomnej Viery a Vôle bolo prorokované, že „On uvidí Svoje Semeno… On uvidí námahu, úsilie, utrpenie Svojej Duše a bude spokojný.“ (Iz. 53:10,11) „Ak je Boh s nami, kto môže byť proti nám?“ (Rim. 8:31) A BOH JE S NAMI!… len my nie sme celkom s Ním… a na tom Duch Svätý pracuje. NÁŠ ÚKOL JE VERIŤ A DÔVEROVAŤ!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >