9) Naša DUŠA má seba-vedomý život. Našou dušou sme si vedomí seba samých, iných ľudí a všetkého, čo je na tomto svete. Náš DUCH má Boha-vedomý život. My si môžeme byť vedomí Boha a s Ním komunikovať jedine našim duchom a ničím iným! Bez viery, čo je duchovná substancia, my ani nemôžeme prísť k Bohu (Žid. 11:6). Naše TELO má sveta-vedomý život. Toto je jasné. Seba-vedomý život je jediný život, aký majú a akým žijú po­ha­ni. Seba-vedomý život je na nešťastie prevládajúci aj u karnálnych kresťanov, lebo ich Boha-vedomý život je mizivý, niekedy aj totálne nulový.

Naša duša je po vykúpení NÚTENÁ vybrať si z dvoch ciest: (1) cestu k jej SMRTI a več­né­­mu zániku a prekliatiu, alebo (2) cestu k ŽIVOTU večnému, blahoslavenému v Prítom­nos­­ti Nášho Stvoriteľa, Spasiteľa a Pána ako aj Nášho Otca Nebeského, ktorý našu Spásu „vyprojek­toval“ vo vlastnom srdci. Žiadne iné cesty, ani iné osudy pre žiadneho človeka neexistujú! Pán nás nenúti ísť cestou spásy, ale dáva nám veľmi jasný výber aj s dô­sled­kami toho výberu (5M. 30:15-20/ Mt. 7:13,14). Na tú cestu sa máme vydať po našom krste vo­­dou, ale máloktorý veriaci sa na ňu vydá po svojom krste. Fakticky, existujú aj veriaci, ktorí sa na tú cestu nikdy nevy­dajú pretože im to nie je povedané, nikto ich tak nevedie, alebo nie sú ochotní ísť tou cestou strácať ich starý hriešny život. Oni tým ale strácajú aj svoju jedinú príležitosť pre svoju spásu. Ako som hore písal, naša Spása je úžasne cenná vec, ktorá stála Syna Božieho Jeho Život. A táto Spása má cenovku aj pre nás, jej cenou je strata nášho starého života, čiže – buď zaplatíme, alebo necháme tak. A tu sú takmer všetci vedúci v cirkvách vinní za podvádzanie veriacich, či už vedome alebo nevedome a budú za to braní na zodpoved­nosť pred Súdnou Stolicou Krista (Rim. 14:10).

Pre tých, čo sa vydali na túto cestu, alebo plánujú sa vydať je žiadúce prijať Svetlo Pána ohľadne Jeho ciest, ktoré On pre nás naprojektoval a tri z nich sú nasledovné:

  a) Cesta Vízie. Na strane 43, v 4. odstavci bodu „l“, som napísal: My sme schopní ísť len tak ďale­ko, kam nás dovedie naša vízia, náš pohľad do budúcnosti. A keď žiadny ne­má­me, nikam sa nehýbeme. Vízia je tiež otázkou nášho duchovného zraku. Duchovný slepec nemô­že ísť po ceste spásy, lebo nič nevidí a vo tme sa nedajú konať rozhodnutia.

Základná Vôľa Nášho Otca Nebeského je vyjadrená v Rim. 8:28,29. Vo verši 28 sa hovorí o Jeho Zámere, a vo verši 29 Jeho Zámer je vysvetlený. Z verša 28 je jasné, že Boh pred­zvedel, kto Ho bude v pravde milovať a týchto všetkých povolal podľa Svojho Zámeru. Naviac, udelil im privilégium, že všetko, čo sa im v živote udeje bude pre ich do­bro! Teda, v podstate nič zlého sa im nemôže prihodiť! Každý takýto veriaci sa doslovne narodil do Zámeru Boha, ktorý Zámer existoval pre neho pred založením sveta! A tento veriaci má začať vi­dieť tento Zámer Boží pre neho akonáhle otvorí svoje duchovné oči. Týmto do­sta­ne Víziu, ktorá ho povedie ku vykonaniu Božej Vôle zväčšujúc tým aj Slávu Božiu. Všet­ko, čo konáme, máme konať pre Slávu Krista a Slávu Otca v Nebesiach. Čokoľvek konáme, čo neprináša Bohu žiadnu Slávu, ba dokonca môže Bohu prinášať han­bu, musíme prestať konať akonáhle je nám to ukázané a my to uvidíme.

Existuje totiž veľký rozdiel medzi „našimi zámermi pre Boha“ a „Zámerom Boha pre nás“. Toto je základom ku všetkému nášmu konaniu a kresťanskému žitiu a preto toto by si mali zapa­mätať hlavne vedúci v cirkvách, ktorí toto často môžu miešať a tým spôsobovať duchovné škody a prinášať hanbu Kristovi a Otcovi Nebeskému. Nech si všetci duchovní vedúci uvedomia, že oni sú zodpovední za všetko, čo sa v cirkvách deje a nie tí, čo sedia v laviciach. Zámery Boha pre nás existovali pred našou existenciou. Každý veriaci, ktorý bol znovuzrodený a dostal Ducha Svätého do svojho ducha, mal svoje miesto v Zámeroch Boha a mal určené svoje povolanie v Kristovi. Nikto neobišiel „na sucho“, nikto nezostal „nezamestnaný“, práve naopak, každý bol povolaný a mal by byť po svojom krste vodou ostražitý a zistiť to svoje povolanie. A keď to povolanie začne vidieť, mal by sa o to nielen povrchne zaujímať, ale sa začať boriť za tým povolaním, pretože nič cennejšieho v tomto pozemskom živote nemôže mať, lebo Boh mu tu dáva príležitosť slúžiť Mu podľa Jeho Zá­meru (Fil. 3:14,15) a slúžiť Mu úspešne – uspokojiť Svojho Otca – Boha Všemohúceho!

Žiadny veriaci, ktorý bol povolaný a začal tú VÍZIU od Boha vidieť a jej veriť, včítane veľ­kých mu­žov Božích, ktorí sú detailne opísaní v Písme, sa ne­zbaví svojho vlastného úsilia, ktorým chce to povolanie plniť a takto Bohu slúžiť. Ale Boh nás najprv musí na Svoj Zá­mer pripraviť podľa Svojej Múdrosti a Vôle, ktoré stoja v opozícii našej múdrosti a vôli, a jasne nám ukázať, že bez Neho NIČ nevykonáme. Výsledok je, že každý to pole Božieho Zámeru začne „orať“ svojim pluhom a začne strácať kopu času – 5 rokov, 10 ro­kov, 20 rokov, 30 rokov, 40 rokov – alebo to „oranie“ nikdy ne­prestane. Sám Abrahám „stratil“ kopu rokov pretože chcel „pomôcť Bohu“ so synom zasľúbe­nia Izákom, keď dlho nechodil. A to nielen, že „stratil“ kopu rokov, ale súčasne „pomohol Bohu stvo­riť“ všet­ky problémy s Mohame­dán­mi odkedy sa Izmael narodil až dodnes, keď Mohamedáni zabíja­jú kresťanov a Židov pretože oni nie sú Mohamedáni. Mojžiš „stratil“ 40 rokov pretože najprv musel byť v pus­ta­tine, kde musel „stratiť“ všetko, čo nadobudol v Egypte. Lebo Bohu slú­žiť nemo­hol tým, čo nadobudol v Egypte. Jozef „stratil“ kopu rokov, keď sa snažil konať Víziu od Boha vo svojej vlastnej sile a múdrosti, čo bola vlastne hlúposť, lebo mladý brat sa nevystatuje starším bratom, že sa mu budú klaňať aj spolu s ich otcom a mat­kou (1M. 37:10). Keby bol jednal múdro, jeho bratia by ho nebolli hodily do jamy a nepredali kup­com z Egypta. A v Egypte by nebol skončil na niekoľko rokov v žalári, keby podobne nebol býval naivný, atď. Ale zrejme, aj Jozef potreboval tie roky v žalári.

Pointa je tá, že slovo „stratil“ som úmyselne dal do úvodzoviek, pretože tie roky vlastne každý z nich potreboval zažiť, aby ho Boh zmenil v jeho charaktere a neschopnostiach ko­nať Bohu službu, ktorú On mal pre nich pripravenú pred ich narodením. Ak je teda niekto aj medzi nami, kto „stratil“ 10-20-30 rokov, to nie je koniec jeho služby Bohu AK sa taký veriaci niečo za ten čas naučil a začal vidieť svoju Víziu duchovnými očami. Ja tiež poznám bratov a sesty, ktorí začali „vidieť“ po 10, 20, 30 alebo aj po viacerých rokoch! Teda, naša VÍZIA čaká na kaž­dého z nás a Pán nám dáva nespočetné príležitosti ju začať vidieť a na­sle­dovať v akom­­koľ­vek štádiu nášho kresťanského života sa my nachádzame. Potrebujeme si na tomto mieste uvedomiť ešte jeden veľmi dôležitý fakt. Všetko, čo sme zí­skali, prežili a skúsili v našom minulom živote NIE JE stratené, premrhané, bezúčelné ani čas nie je stratený. Ak to doposiaľ nevidíme, uvidíme to v budúcom čase, že Pán bol vždy schopný pracovať na našom „poli neoranom“ aj keď sme si toho neboli nijako vedomí a z ktorej práce On dosiahol v nás zvláštne, nezvyklé, ba svojrázne hodnoty, ktoré sme my nikdy nevideli, ani nechápali. Toto bolo pre Neho možné na základe Jeho predznalosti, čo budeme v budúcnosti potrebovať a z akej minulosti môžeme čerpať poučenia, ktoré upev­nia našu vieru a odhodlanosť ísť ďalej a ísť po novej ceste. Ja týmto nechcem povedať, že to horeuvedené platí na každého veriaceho, ale na tých, ktorí boli Bohom predzvedení a predurčení pre Jeho Zámery.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >