Odosielanie # 217 – Časť 12 – Milosť – Pravda – Svetlo – Viera – Život – sekcia 9 – Tatry 2015  Základné Du­chov­né Fakty

My všetci predsa vieme, že mládež medzi 13 a 19 rokom veku, tzv. „teenageri“, musia prejsť cez akýsi „tunel“, kde oni všetko vedia, nikto im nemá čo povedať, včítane rodičov, ktorí ich tiež nerozumejú a teda oni žijú „bezstarostný život v temnotách tunela“. A keď z neho vychádzajú nechce sa im veriť, akému reálnemu životu a zodpovednosti stoja zoči-voči. Či Pán o tom tiež vie? Ja osobne verím, že On to tak naschváľ naplánoval, lebo 13 ročný chlapec by aj tak nedokázal rozumieť svetu a životu a niesť zodpovednosť, ktorú za neho nesú jeho rodičia. Preto tých asi sedem rokov oni žijú v tuneli, kde sú chránení od sveta aj od zodpovednosti. Prečo by sme mali byť šokovaní, keď niečo podobné sa tiež deje v na­šom duchovnom veku? Existujú aj duchovní teenageri“, ktorí môžu byť fyzicky 50-60 roční, ktorí uverili v Pána, boli pokrs­te­ní, uvedomujú si, že sú kresťania a teda iní, než ich pohanskí kamaráti. Možno sa oni tiež sna­žia nerobiť zlo, nehrešiť proti Bohu a odo­lá­vajú pokušeniam, ako len najlepšie vedia. Ale zodpovednosť za svoju vieru a pomer ku Kristovi zatiaľ nepociťujú ani jej nero­zu­mejú, lebo zod­­povednosť za nich nesie Kristus. Ale ľahký život pre nich nenasleduje, lebo sa musia učiť zod­po­ved­nosti a faktom duchovného života. Sme schopní toto vidieť? Toto je tiež fakt, ktorý Pán ustanovil vo Svojom Stvorení podľa Svojej Mysle a Vôle a má na to príčiny, ktorým my nemôžeme rozumieť pokiaľ nám ich On nevyjaví. Musím tu poznamenať, že byť „duchovným teenagerom“ v pokročilom veku je ako byť mamičkou v pokročilom veku. Nie je to koniec sveta, ale životné podmien­ky sú vtedy iné a určite sú ťažšie, ako v mladom veku, ktorý Pán vybral pre uverenie aj krst… aj pre mladú ženu byť mamičkou.

  b) Cesta Múdrosti. Keď nájdeme cestu múdrosti, nájdeme cestu k našej spáse a do náš­ho vyslobodenia. „Bázeň pred Pánom je počiatok múdrosti“ (Žm. 111:10) a je to tiež po­čia­tok zna­­losti (Pr. 1:7). „Počiatok“ znamená „prvá časť“, teda, BÁZEŇ pred Pánom je akoby „základ“ na ktorom mô­žeme stavať a pokračovať v znalostiach a v múdrosti. Pán nám od počiatku štedro dáva príležitosti, kde si môžeme overovať našu múdrosť, resp., jej nedo­statok. Slovo „príležitosti“ máme v podstate rozumieť v nasledujúcom zmysle.

Pán nás nikdy nenúti, aby sme si vyberali Jeho Cestu bez toho, aby nám súčasne dával aj alternatívy a možnosti, ktoré sú pre nás znesiteľnejšie, prijateľnejšie, atraktívnejšie, ba aj „rozum­nej­šie“ podľa nášho úsudku. Dáva nám na výber najrôznej­šie situácie a iné cesty, aby zistil naše posudzovanie Jeho Vôle a Jeho cesty. Postaví pred nás príležitosť, ktorá je súčas­ne skúškou našej bázne pred Pánom, našej oddanosti Pánovi, našej úprimnosti, in­­te­­­grity, vzťahu nášho srdca voči Pánovi, atď. Pán samozrejme vie, prečo si vyberáme pre nás vždy atraktívne a sľubné príležitosti a vždy ich posudzujeme podľa ich užitočnosti pre nás osobne, pre naše účely a zámery nášho srdca. Teda, naše výbery vždy závisia od naších plánov, našich ambícii a nášho chápania cesty, ktorú si my vyberáme. Pán tu nikdy nie je ako „vedec sediaci v laboratóriu“ čakajúci na výsledok testu. On vie dopredu, ako ten test dopadne, on naň nepotrebuje čakať. Pán toto „skúšanie“ robí s veľkou nežnosťou a láskou voči nám, aby nám neskôr mohol ukázať a aby sme potom my sami mohli posú­diť, či naše roz­hodovania boli múdre alebo hlúpe. A tým sa učíme. Toto je praktické získa­va­nie múdrosti od Pána Jeho Cestou, aj keď si my Jeho Cestu nemusíme vyberať. Múdrosť je v Písme spomínaná na mnohých miestach, no vždy sa jedná o Múdrosť Božiu a nie ľud­skú, preto „Ak niekomu z vás sa nedostáva (Božej) múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva každému štedro a nevyčituje, a bude mu daná“ (Jak. 1:5). Akou cestou a kedy mu bude daná, to sa v tomto Slove Božom nešpecifikuje, lebo to vždy závisí od duchov­­­ného stavu toho veriaceho, ale bude mu daná.

  c) Cesta Duchovnej Sily. História Izraela a Filištíncov je tak známa, že nie je potrebné sa o nej nejak veľmi rozširovať. Predsa však, potrebné je pýtať sa aspoň otázky, ktoré do­teraz nemajú akosi spoľahlivé alebo pravdivé odpovede. Napríklad, prečo je to, že Izrael bol vždy v urči­tom nebezpečenstve zo strany Filištíncov? Oni vždy boli akýmsi zdrojom ne­prí­jemností a otravovania a hrozieb a výsmechu Izraela odkedy oni existujú, hoci sami o sebe oni nič zvláštneho nikdy neznamenali. Dnes je situácia takmer tá istá až na to, že dnes sa oni nenazývajú Fili­­štín­ci, ale Palestínčania. Izrael nemá väčšieho tŕňa v boku, ako Palestínčanov. Prečo potom slabosti a žalostný stav Izraela boli vždy preukázané v prí­tom­nosti Filištíncov? Pán vždy má niečo alebo niekoho, cez koho sú zjavené špecifické ne­zdra­vé situácie, a neskôr Pán pridá aj dôvody toho nezdravého stavu spôsobujúceho slabosti a neschop­nos­­ti. Filiš­tínci boli tiež nazývaní „neobrezaní Filištínci“. Dávid použil tú istú frázu keď volal Goliáša  „neobrezaný Filištínec“ (1Sam. 17:36).

Toto všetko sú známe veci, ale čo je „neznáme“, respektíve, neuvedomené ako dôsledok neschopnosti Izraela stáť zoči–voči Filištíncom, premôcť ich, zbaviť sa ich, je fakt že Izrael bol Filištíncom veľmi podobný. Ako? Tak, ako Filištínci boli neobrezaní v tele, IZRAEL BOL NEOBREZANÝ V SRDCI (Rim. 2:24-29). Preto sa im Filištínci mohli aj vysmievať a hanobiť ich Boha, a Izrael nebol schopný nič robiť.

Nanešťastie, podobná situácia je aj v Cirkvi a v celom kresťanstve, ktoré je podobne ne­obre­­­­zané v srdci a má v sebe svetského ducha. Preto svet podobne odhaľuje slabosti a ne­schop­­nosti Cirkvi, hanobí jej Boha a vysmieva sa jej a hovorí: „Vy nič neznamenáte, nemôžete byť braní seriózne.“ Svet sa smeje Cirkvi a kresťanom, ktorý nosia v sebe tých istých svet­ských duchov, ako nosia aj pohani vo svete. To tiež ukazuje, že „spása“ takých­to kre­sťanov nestojí za veľa, lebo nie je ničoho schopná, nemá žiadnu silu. A svet je naj­väčším tŕňom v boku Cirkvi od jej počiatku.

Toto je tiež vhodné miesto spomenúť, že tí veľkí mužovia Boží spomenutí v bode a) stratili tie roky práve kvôli tomu, aby boli „obrezaní v srdci“ a tým „stratili“ svoju hriešnu huma­ni­­­tu, neschopnosti, slabosti, duchovnú hlúposť a svoje svetské kvality, aby takto získali duchovnú silu a múdrosť potrebné na vykonanie ich služby Bohu, ktorý ich povolal. Za prí­klad zoberiem Mojžiša, ako možno ten najtypickejší príklad. Veľká väčšina veriacich pozná jeho históriu preto ju tu nebudem opakovať. Uvediem iba dva podstatné fakty.

Mojžiš, ako (predpokladaný) syn Faraóna, získal v Egypte veľké zna­losti, svetskú mú­drosť, zbehlosť a slávu; každý sa mu tam klaňal pretože bol „syn Faraóna“ a teda mal veľké pri­vi­légia. Pre Boha bol ale absolútne nepoužiteľný! Keď si ho Boh vybral pre Svoj Zámer vy­slobodiť Svoj ľud z Egypta, najprv ho vyviedol do pustatiny a tam pásol ovce – 40 rokov ich pásol! Aký to šok a zmena pre Princa z Egypta – z chrámu Faraóna do pustatiny pásť ovce! Po 40 rokoch Mojžiš priviedol svoje stádo ku Božej hore zvanej Horeb, kde zbadal ker horiaci ohňom, ale ker nebol tým ohňom nijako dotknutý, pohltený, strávený, zhorený (2M. 3:1-6). Prečo horiaci ker? Náš Boh, ktorý je tiež spaľujúcim ohňom (Žid. 12:29), chcel ukázať Mojžišovi aj nám všetkým v Novom Zákone, že Mojžiš potreboval „horieť“ 40 rokov v tej pustatine, aby z neho ten oheň vypálil VŠETKO, čo on získal v Egypte. Až potom sa on stal inštrumentom prijateľ­ným pre Boha vyviesť Jeho ľud z Egypta. To bol úžasne veľký úkol na ktorý on musel byť totálne prečistený a otvorený Pánovi pre Jeho inštrukcie. Keď aj nás Pán privedie do pustatiny, naša duša tiež „horí“, lebo stráca to, čo kedysi považo­va­la za cenné a užitočné a príjemné, a nedostáva to, čo by na­ozaj chcela a po čom by tú­žila! Naša duša je „pretavovaná ohňom“, predsa však nie je ohňom pohltená a zničená, ale vyjde z neho ako 7 krát pretavené striebro, čo je tiež čisto­ta Slova Božieho (Žm. 12:7)!

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >