Odosielanie # 219 – Časť 12 – Milosť – Pravda – Svetlo – Viera – Život – sekcia 11 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
11) Život Večný začína Duchovným rastom a končí Slávou. Pán nám tu dáva Svetlo, ktoré nám priblíži a urobí pochopiteľnejším, ako vlastne Život Večný k nám, alebo lepšie povedané do nás, prichádza, prečo nezačína Slávou, ale Duchovným rastom a čo v ceste toho Života a našej Slávy vlastne stojí. Musíme sa vrátiť k jednému základnému a súčasne šokujúcemu faktu Slova Božieho, ktoré Slovo sme spomínali v Časti 9 (Zj. 3:16). Ale teraz sa pozrieme naň z pohľadu Pána, ktorý vidí duchovné pozadie a vysvetlenie a ktoré má pre nás životne dôležitý význam.
Otázka Duchovného rastuzačína s deťmi Adama, kde Cain bol podľa tela, karnálny, a Ábel bol podľa Ducha, duchovný. Ten karnálny bol proti tomu duchovnému do tej miery, že ho zabil a teda ten duchovný nemal možnosti duchovného rastu. A tento dvojitý trend pokračuje od začiatku ľudstva až do konca sveta! Boh pokračuje s Abrahámom v živote ktorého Boh pokračuje s týmito dvomi rozdielnymi cestami, cestou tela a Ducha, teda, karnálnou a duchovnou cestou. Abrahám mal dvoch synov, jedného od slúžky–otrokyne, a druhého od manželky–slobodnej. Ten od slúžky–otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej manželky podľa zasľúbenia Bohom. Títo dvaja reprezentujú tie dve zmluvy, jedna je z vrchu Sinaja rodiaca deti do otroctva, to je Hagar a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu a je so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore (v nebesiach) je slobodný a je matkou nás všetkých. Ale my, bratia (píše Pavol), sme ako Izák, deťmi zasľúbenia (Gal. 4:22-26,28).
„Lež ako vtedy, ten narodený podľa tela (Izmael) prenasledoval toho, ktorý bol podľa Ducha (Izák), tak je to i teraz. Avšak, čo hovorí Písmo? Vyžeň slúžku–otrokyňu i jej syna, lebo syn slúžky–otrokyne nebude dediť so synom slobodnej“ (Gal. 4:29,30). Ďalšie Slovo Božie, ktoré harmonizuje s týmto faktom hovorí jasne: „To, čo je narodené z tela je telo a to, čo sa rodí z Ducha je duch“(Jn. 3:6). Dve absolútne rozdielne a sebe protichodné kategórie ľudí medzi korými žiadna jednota, ani priateľský vzťah nikdy nebol, ani nebude. Toto sa, samozrejme, dá najlepšie vidieť v Cirkvi.
Z toho horeuvedeného môžeme jasne vidieť, že medzi karnálnym a duchovným existuje nezmieriteľný konflikt a to cez celú históriu ľudstva včítane Izraela aj Cirkvi, až dodnes! A nie je to len konflikt medzi Židom a kresťanom, ale je vo vnútri samotnej Cirkvi (Rim. 8:7/ 1Kor. 3:3/ 2Kor. 10:4) Pánov uzáver ohľadne celej tejto veci NIE JE uzmierenie, urovnanie sporu, ale JE vylúčenie, vyhnanie! „…Vyžeň slúžku–otrokyňu i jej syna…“ Napokon, môžem tu spomenúť aj Lota, ktorý bol tiež karnálny a dlho s Abrahámom nevydržal, ale sám sa separoval a skončil v Sodome! No Pán mal nad ním zľutovanie kvôli modlitbách a príhovorom Abraháma a preto ho zo Sodomy zachránil, aj s jeho dcérami.
Teraz sa môžeme vrátiť do Knihy Zjavenia a zasvietiť týmto Svetlom na uzáver Pána voči karnálnej Cirkvi „…Ja ťa vypľujem z Mojich úst…“ (Zj. 3:16-18), čo znamená, že Pán jej hovorí nasledovné: „Ty nie si ani celkom vnútri, ani celkom vonku, ani horúca, ani studená, keby si bola vnútri, mohol by som ťa ešte evanjelizovať a spasiť (zbaviť ťa telesnosti, hriešnosti, karnality). Pretože si ale došla a časom zatvrdla do tejto skamenelej, nehnuteľnej pozície svojej karnálnej mysle a života, Môj Zámer pre teba je neuskutočiteľný. Si slepá, nevidíš, že si biedna, mizerná, na poľutovanie, chudobná, i nahá. A ani to nechceš vidieť a priznať! Preto si v beznádejnej pozícii, nemôžem ťa ani evanjelizovať, ani spasiť, nemôžem s tebou NIČ robiť, jedine ťa vypľuť z Mojich úst!“ To je Pánov uzáver celej veci!
Avšak… aj tomuto zboru Pán hovorí: „Tomu, kto premôže dám sedieť so Mnou na Mojom Tróne…“ (Zj. 3:21a). Tí, ktorí začnú zapierať svoju karnalitu a pozdvihnú svoj kríž a budú nasledovať Krista (Mt. 16:24) stanú sa Premožiteľmi, stanú sa duchovnými, stanú sa Nevestou Krista, stanú sa časťou Dieťaťa-chlapca, ktorý bude vytrhnutý ku Trónu Krista (Zj. 12:5), čo je odchod Nevesty zo zeme. Tým sa splní sľub Krista v Zj. 3:21. Karnálna časť Cirkvi utečie do pustatiny na zemi (viď 12. kapitolu Zjavenia). Či to nie je zjavné pre každého normálne mysliaceho kresťana, že organizované, systemizované a svetské kresťanstvo stráca svoje miesto u Boha? Boh ho odstavuje od Seba a hľadá v tej mase veriacich to, čo odpovedá Jeho Cieľu, Jeho Zámeru vo Svojom Synovi – duchovné spoločenstvo zmenené na Podobu Jeho Syna Ježiša Krista. Boh je spojený s Izákom, nie s Izmaelom.
Ak pohani prijali Krista ako Spasiteľa, ale zostali karnálnymi veriacimi, potom Boh je s takým ľudom spojený ako s Izmaelom, ktorý pochádza z Abraháma, ale je neobrezaný, teda nevyvolený. S duchovnými veriacimi (obrezanými v srdci) Boh je spojený ako s Izákom, ktorý je už aj vyvolený. Napokon, karnálni a duchovní veriaci nebudú môcť koexistovať bez konca-kraja, na veky-vekov, ale budú oddelení od seba na veky-vekov. Ten čas prichádza veľmi rýchlo. Pán jasne povedal: „Syn Človeka pošle Svojich anjelov a vyberú z Kráľovstva všetko, čo pohoršuje, aj tých, ktorí konajú neprávosti a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy sa budú spravodliví skvieť, ako slnko v Kráľovstve Svojho Otca. Kto má uši na počutie, nech počuje!“ (Mt. 13: 41-43). Máme uši na počutie? Toto Slovo platí nielen na každého pohana, ale aj na každého karnálneho veriaceho, ktorý nazýva Ježiša Krista „Pánom“. Taký veriaci je pre Pána pohoršením a činiteľom neprávosti, či to on vidí, alebo nie, či on tomu verí, alebo nie (Mt. 7:21-23). Pán s ním bude jednať, ako s činiteľom neprávosti.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >