NOVÉ SRDCE A MYSEĽ
(1) „Aby ste si (VY) VYZLIEKLI, čo sa týka starého spôsobu žitia (vyjadrovania sa vo vás vládnuceho) starého človeka, ktorý je skorumpovaný vo svojich klamných chtivostiach…
(2) A boli OBNOVENÍ v duchu svojej mysle…
(3) A (VY) si OBLIEKLI nového človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a pravdivej svätosti.“ (Ef. 4:22-24)
Toto by mali byť veľmi známe pasáže Písma, ktoré teraz uvážime vo svetle horeuvedených faktov týkajúcich sa srdca, mysle a vôle. Tieto tri horeuvedené verše uvážime separátne, keďže je dôležité vidieť „proces“ našej Spásy, čo sa týka nášho srdca, vôle a mysle. (viď tiež Kol. 3:9,10)
Náš starý človek, stará nátura, staré stvorenie pozostáva zo starého srdca, starej vôle a starej mysle. Všetky tri musia byť obnovené, pretvorené, oživené. V ich prirodzenom stave oni žijú emocionálne a intelektuálne, ale duchovne sú mŕtve. (1Tim. 5:6// Zj. 3:1)
Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3-8), Život Boha oživí a začne vládnuť jedine nášmu duchu, ale nevládne našej duši! Tento starý, mŕtvy človek ovládajúci našu dušu musí byť „vyzlečený“ keďže je skorumpovaný vo svojich klamlivých chtivostiach a totálne nepoužiteľný a neprijateľný Pánovi pre Jeho účely, túžby a ciele.
1. Verš 22 poukazuje na obnovu, pretvorenie nášho starého srdca a vôle.
2. Verš 23 poukazuje na obnovu, pretvorenie našej starej mysli.
3. Verš 24 poukazuje na „oblečenie si“ nového srdca, novej vôle a novej mysli, ktoré teraz tvoria nášho Nového Človeka.
Namiesto ponorenia sa do množstva teológie, dám prednosť podať moje živé skúsenosti a vieru, ako Pán riadi tento „proces“ s každým veriacim.
1. Efežanom 4:22
Ten najprvší fakt, ktorý si musíme všimnúť vo verši 22 a 24 je ten, že MY si musíme „vyzliecť starého človeka“ a „obliecť nového človeka“, Boh Sám nám to neurobí! Boh nám jedine poskytne silu a vedenie a tým nás uschopní urobiť to rozhodnutie v našom srdci a vykonať ho! Ak my iba „čakáme na Pána, aby v nás vykonal, čo On chce“, potom sme hrozne podvedení a nechávame si újsť našu Plnú Spásu! (viď tiež 2Kor. 7:1// Fil. 2:12) Základné kroky a vedenie Božie je nasledovné.
Za prvé, Pán začne klopať na „dvere“ nášho SRDCA (Zj. 3:20) potom, čo sme „odstavení od mlieka a odňatí od pŕs“. (Iz. 28:9) To znamená, potom, čo sme ukončili naše duchovné detstvo (Žid. 5:13) a sme pripravení prijímať duchovnú známosť a chápať ju v našom SRDCI (Mt.13:15), Pán začne klopať a čaká, či Mu otvoríme naše srdce, alebo nie. „Kľučka“ je iba zvnútra a nikto nemôže otvoriť naše srdce jedine my sami. Pán neustáva klopať (možno aj cez túto knihu, alebo cez iné prostriedky) až dokiaľ neotvoríme naše srdce Nášmu Spasiteľovi, ktorý žije a vládne jedine v našom duchu. Keď Mu otvoríme naše srdce, On tam môže vstúpiť a pomaly a progresívne ustanoviť Svoju vládu tiež v našom srdci a potom aj v celej duši.
Predtým, než dovolíme PÁNOVI vstúpiť do nášho srdca a vládnuť tam, nemáme právo nazývať Ho „Naším Pánom“! On je Náš Spasiteľ, ale MY vládneme našej duši a životu a nie On! (Lk. 6:46) Uvážte aj túto pravdu vo svojom srdci.
Súc v našom srdci, Pán môže mať s nami obecenstvo. Cez to obecenstvo, On nás môže začať „zpoznávať“ a my môžeme začať „zpoznávať Jeho“ (Mt. 7:23; 25:11,12) a to nielen ako NÁŠHO SPASITEĽA, ale tiež ako NÁŠHO PÁNA s Mocou a Autoritou nad našim životom!
Čo sa týka obecenstva, je ono to isté v našom fyzickom živote, kde iba blízky priatelia, ktorí mávajú osobný styk môžu poznať jeden druhého veľmi dobre. Nezáleží koľko čítame alebo počujeme o osobe, nikdy ju nemôžeme poznať pokiaľ sa nezačneme stýkať osobne a hovoriť a podeliť sa zo srdca a mysle. Pravda? Toto je tiež dôvod pre spoločné „chodenie“ pred svadbou. My máme „chodiť“ aj s Našim Spasiteľom a Pánom pred našou svadbou s Ním. On sa s nami neožení pokiaľ sa nestaneme múdrymi pannami. A ak nebudeme s Ním „chodiť“, nebudeme sa navzájom poznať, ani mať Jeho Život a my zostaneme hlúpymi pannami. (Mt. 25:8-12// Jn. 5:40)
Po vstupe do nášho SRDCA, Pán do neho donesie Svoje Svetlo, Pravdu a Život a začne nám pomaly ukazovať, tu trošku a tam trošku (Iz. 28:10), pýchu, sebaspravodlivosť, neveru, špinu, zlo, podvody, horkosť, bezbožnosť, tvrdohlavosť, neochotu a iné nežiadúce rysy nášho starého srdca. Je to akoby otvorenie vrát do nášho pozemku, záhrady, či vinohradu o ktorý sme sa my nestarali, Majstrovi-Záhradníkovi. (P.Šal. 1:6)
On potom započne meniť našu „džunglu“ plnú podivných, nebezpečných, jedovatých, plaziacich sa kreatúr a porastov na prekrásnu záhradu plnú krásnych kvetov, kríkov, trávnatých polí, jazierok, vodopádov a vonných korenín (P.Šal. 4:12-16). My sami by sme to nedokázali, ale Náš Majster-Záhradník bude požadovať našu spoluprácu pri každom kroku.
Za druhé, Pán pracuje tiež v naše VÔLI, aby sme boli OCHOTNÍ konať JEHO záľubu a nie vždy iba našu. (Fil. 2:13(6), slov. text je chybný) Čo je Jeho záľuba? Stvoriť v nás nové, čisté, rýdze srdce, (Žm. 51:12) čiže, akoby novú záhradu, vinicu (P.Šal. 4:12-16) s novým duchom a urobiť nás duchovne žijúcich… lebo veď prečo by sme mali zostať (duchovne) mŕtvi? Pán nemá záľubu v našej smrti (v separácií od Neho). (Ez. 18:30-32; 36:26,27// Žm. 24:3,4)
Keď si potom pýtame, želáme a dovolíme Jeho Duchu, aby vybral z nášho srdca tú zlú časť, ktorú nám ukázal, my vtedy PRACUJEME NA NAŠEJ VLASTNEJ SPÁSE! (Fil. 2:12) My takto SPOLUPRACUJEME s Bohom v bázni a trasení sa na stvorení nášho nového srdca… trošku po troške… cez Jeho Slovo, ktoré spôsobuje, že klesáme zpäť a sme zlomení a v našom starom srdci sme lapení do sľučky. (Iz. 28:13) Toto je v nás konané tak, ako rastieme do Krista a tento proces pokračuje, až pokiaľ naše srdce nie je nové, čisté a rýdze. (Mt. 5:8// Ef. 4:15) Toto obyčajne trvá celý náš pozemský život… a možno niekoľko ďalších storočí v Tisícročnom Kráľovstve Nebeskom na zemi. (viď stranu B4[7])
Naše srdce a vôľa musia najprv byť dostatočne obnovené, aby naša myseľ tiež mohla nasledovať svoj regeneračný proces. Sled týchto veršov je teda ustanovený Bohom a ukazuje, že Pán nezačína našou mysľou.
2. Efežanom 4:23
Kedykoľvek špinavá, zlá, mŕtva časť bola vyňatá z nášho srdca (cez kázeň a naše pokánie) a nová, čistá a žijúca časť tam vytvorená, potom PODSTATA NÁŠHO ŽIVOTA V TEJ ČASTI NÁŠHO SRDCA (Pr. 4:23) BOLA TIEŽ OŽIVENÁ a je teraz schopná „vidieť, počuť a chápať“ Boha!
Táto nová a žijúca časť nášho SRDCA a nová časť našej VÔLE sú teraz spojené a absolútne poddané Bohu a Jeho Vôli. Ja verím, že toto je dôležitý fakt a absolútne potrebný pre akúkoľvek nasledovnú obnovu našej mysle. Plný dopad tohto faktu bude možné vidieť neskôr, keď budeme prenikať hlbšie do tajomstiev našej Spásy a postupného pretvárania našej starej duše V Kristovi Ježišovi.
Boh potom siaha na našu myseľ a prináša do nej to isté svetlo z nášho už očisteného srdca, ktoré ukazuje oblasti nespravodlivých myšlienok a súdov, hlúpostí, tvrdohlavosti, temnoty a iného zla. Myseľ je týmto uschopnená opustiť svoju temnotu a zlo, byť očistená a začať myslieť spravodlivo, múdro a pravdivo v tej istej oblasti, kde naše SRDCE a VÔĽA už boli obnovené, očistené, zjednotené… pretože naše srdce a vôľa teraz podporujú to isté svetlo aj v MYSLI. Vnútri našej duše niet viac opozície, nesúhlasu, nezhody – v tej oblasti.
OBNOVENÁ PODSTATA ŽIVOTA V NAŠOM SRDCI SA STALA ZÁKLADOM NOVÉHO MYSLENIA, UVAŽOVANIA A CHÁPANIA TIEŽ V NAŠEJ MYSLI. TRI ORGÁNY NAŠEJ DUŠE SA TAKTO STALI SPOJENÉ V JEDNO – V TEJ OBNOVENEJ OBLASTI.
Obnova našej mysle je teda závislá na obnove našho srdca a vôle, v akejkoľvek oblasti nášho života, v akejkoľvek PODSTATE NÁŠHO ŽIVOTA. Je to pomalý proces ako už Pán naznačil vo Svojom Slove – tu trošku a tam trošku. On nám nemohol ukázať naše celé staré srdce alebo myseľ a očakávať od nás schopnosť vzdať sa celého nášho starého života jedným rozhodnutím, čo je absolútne nemožné, ale musíme to robiť postupne. Je aj tak dosť ťažké a bolestné vzdať sa trošky tu a trošky tam.
Museli ste aj sami zakúsiť, že aspoň v niektorých okolnostiach vaše srdce a myseľ „nesúhlasili“ jeden s druhým v niektorej dôležitej otázke, či PODSTATE ŽIVOTA a vaša vôľa mala ťažké chvíle robiť rozhodnutia. Boli ste jednoducho nerozhodní. To ale znamená, že vo vašej duši nebola jednota. Pravda?
MNOHOKRÁT MÔŽEME SÚHLASIŤ S NEJAKOU PRAVDOU V NAŠEJ MYSLI – ALE NAŠE SRDCE JE PROTI TOMU! V NAŠOM VNÚTRI JE KONFLIKT A MY NIE SME SCHOPNÍ VYKONAŤ, ŽIŤ TÚ PRAVDU V NAŠOM ŽIVOTE! NÁŠ „DOM“ JE ROZDELENÝ A MY SI NEMUSÍME BYŤ TOHO ANI VEDOMÍ! (Mt. 12:25)
My si nemusíme byť vedomí toho, že naše srdce nemusí nasledovať našu myseľ. Takže, v niektorých rozhodujúcich chvíľach nie sme schopní nasledovať a žiť pravdu, ktorú naša myseľ „prijala a súhlasila s ňou“ pretože NAŠE SRDCE NIE JE ZA TO! Toto potom vedie k mentálnemu náboženstvu, kde môžeme súhlasiť jeden s druhým, zatiaľčo zostávame impotentní konať, žiť to, s čím sme súhlasili.
Nikdy ste si to nevšimli vo vlastnom živote? Nevšimli ste si, že bez ohľadu na to, koľko náboženkých vedomostí ste nazhromaždili vo svojej mysli a s nimi súhlasili, nijako vám to nepomohlo v hodine núdze? Bez ohľadu na to, koľko dôležitých poznámok ste si urobili v zošitoch, v skutočnom živote ste ich nikdy nemohli uviesť do praxe a každý krát ste akosi stroskotali? Prečo? Pretože vaše vedomosti a poznámky neboli „prevedené“ do vašej krvi, čo je váš život. (5M. 12:23(7), slov. text chybný) Oni zostali iba vo vašej pamäti, ak tam vôbec zostali. Zodpovedajúce PODSTATY ŽIVOTA VO VAŠOM SRDCI ZOSTALI NEDOTKNUTÉ, NEZMENENÉ!
Prečo sú také veci možné? Pretože SRDCE nebolo dotknuté Duchom Božím a žiadna duchovná práca, žiadna duchovná zmena v srdci nenastala. Prečo? Lebo Pánovi nebol daný prístup do vášho srdca, hoci by ste také niečo možno nikdy nepripustili, alebo neverili. Ale vaše ovocie vždy poukazuje na realitu a to napriek vašim želaniam, tvrdeniam, snom, alebo presvedčeniam.
Kedykoľvek naše ovocie nie je dobré, snažíme sa brániť sa a nájsť príčiny našich chýb alebo nedostatkov MIMO NÁS v tom, čo robíme alebo nerobíme a tým odbočiť pozornosť od hlavného problému. Hlavný problém je obyčajne a často V NAŠOM VNÚTRI. Problém nie je to, čo robíme alebo nerobíme, ale čo SME VNÚTRI. Naše úsilie môže byť príkladné, naše cesty vždy čisté v naších očiach, ale naši duchovia (mysle, srdca a vôle) sú priebežne „posudzované“ Pánom! Pán vždy váži, posudzuje našich duchov v ktorých kráčame a konáme naše skutky. On posudzuje ich ZDROJ a nie naše skutky samotné! (Pr. 16:2) Konflikty v nás spôsobujú tiež konflikty mimo nás.
A ďalší fakt, ktorý je potrebné si zapamätať a veriť je nasledovný. Môžeme spievať prekrásne hymny, ruky vystreté k Nebu, slzy kotúľajúce sa dolu lícami, emócie naplňujúce našu dušu. S tým nie je nič zlého – avšak – to nijako neznamená, ani nedokazuje, že nejaká duchovná zmena bola uskutočnená v našom srdci, vôli, či mysli! To môže byť typické emocionálne náboženstvo.
Ako to viem? Sám som v minulosti prešiel týmito vecami spolu s mnohými bratmi, ktorí boli v tej istej kongregácií. Avšak, naša pýcha, arogancia, tvrdohlavosť, hlúposť, strach, závisť, temnota a iné nežiadúce veci v našom srdci zostali nedotknuté a nezmenené! Sám som to zažil. Hneď po našej požehnanej bohoslužbe, Pán skúšal niektoré duše, ktoré to spievali a hlasno Ho oslavovali – a oni zlyhali. Nemohli mi ani podať ruku, ani sa pozrieť do mojich očí, pozdraviť ma, či slobodne hovoriť so mnou, ich duch im nedovolil ani stretnúť ma tvárou v tvár. (viď tiež stranu 14[8]) Prečo? Akí duchovia ich mali „v hrsti“?
Pravá Spása vždy obsahuje v sebe pravé prekonávanie samých seba a je preto vždy sprevádzaná aspoň určitým stupňom utrpenia a bolesti a smrti starého stvorenia!
ZMENIŤ NÁZORY NIE JE BOLESTNÉ, ZMENIŤ SRDCE JE! POČUŤ PRAVDU O „STAROM SEBE SAMOM“ JE VŽDY BOLESTNÉ! PRETO KRESŤANIA NEHĽADAJÚ PRAVDU O SEBE, ANI NECHCÚ O NEJ POČUŤ. BOJA SA, ŽE BY NEBOLA PRÍJEMNÁ… A MAJÚ PRAVDU!
HOVORIŤ PRAVDU Z NÁŠHO STARÉHO SRDCA JE EXTRÉMNE BOLESTNÉ, NIEKEDY NEMOŽNÉ! MUSÍTE BYŤ PRIVEDENÍ TAKMER DO „HNEVU“, ABY STE ZAČALI HOVORIŤ PRAVDU ZO SVOJHO STARÉHO SRDCA! SILA TAKÉHO VÁŠHO „HNEVU“ MUSÍ BYŤ VÄČŠIA, NEŽ SILA VÁŠHO POKRYTECTVA, ABY STE MOHLI TAKTO HOVORIŤ. JE TO PRAVDA?
Kresťania vždy hľadajú jedine lásku, šťastie, pokoj, prosperitu, zdravie, slávu a súhlas od iných, a to, za každých okolností – práve tak, ako to hľadajú aj pohani. Viem, že existuje Slovo Božie v 3.Jánovi 2. Ale môže existovať iba málo veriacich, ktorí chápu toto Slovo v srdci tak ako Ho Duch Svätý mieni a nie iba logicky.
Za prvé, zdravie a prosperita je mienená v duchu, duši a tele – V TOM PORADÍ! (1Tes. 5:23) Mnohí veriaci a duchovní vedúci (aj tí dobre známi) veľmi radi berú poradie v opačnom zmysle. Ale ak moje telo prosperuje, to iba vtedy, keď moja duša prosperuje, a moja duša prosperuje, keď môj duch prosperuje.
Hociktorý karnálny kresťan môže cítiť, že jeho duša, či telo prosperuje, ale Pán vie, že to môže byť iba „sladké klamstvo“, lebo pravá prosperita začína v duchu.
Za druhé, prosperita u Boha môže byť niečo úplne iného, než prosperita u ľudí. Veriaci žijúci mimo Ducha sú extrémisti. Buď veria, že „dobrý“ kresťan má byť „stále chudobný a stále trpieť“ alebo byť stále zdravý a nič dobrého mu nesmie chýbať. Ale obe presvedčenia pochádzajú z ich telesnosti, karnality. Pánova pravda je, že žiadny spravodlivý nebol nikdy opustený, chudobný a žobrajúci chlieb. (Žm. 37:25) Na druhej strane, veriaci nemajú byť lakomí, ale spokojní s tým, čo majú, čo im Pán udelil. (Žid. 13:5// Fil. 4:11) Tieto Slová Nášho Pána by mali byť správnym rámcom pre obraz našej prosperity.
Za tretie, pravá prosperita od Boha je závislá na našej poslušnosti a službe Jemu. Je pravdou, že Boh…
„Neodvráti Svojich očí od spravodlivých,“ (Job 36:7)Ale On im tiež ukazuje ich skutky a ich prestúpenia… a že ich majú nadmieru. A potom…
„On otvára im ucho na disciplínu a prikazuje im, aby sa navrátili od neprávostí. AK oni poslúchnu a budú Mu slúžiť, strávia svoje dni v prosperite a svoje roky v blaženosti.“ (Job 36:8-14, viďte tiež Jer. 22:21,22 a posúďte sami)
Táto cesta Ducha sa teda nemusí ani z ďaleka približovať ku karnálnym pokusom mnohých služobníkov definovať prosperitu ich stádečka a možno ich tým podvádzať.
Část 4 pokračování bude příští týden
brat Hanola
…