Odosielanie #76 – Jednania vo Vnutri Cirkvi-Kapitola 2- Časť 13(Slovo ku Cirkvi)

Či my nevieme, že Pán si vyberá Svojich služobníkov podľa Svojho srdca, želania a účelu? Je také ťažké pri­pus­tiť, že Satan si vyberá svojich služobníkov podobným spô­sobom? Či nie je pre neho najvýhodnejšie vybrať si oso­bu s čo najväčšou mocou a autoritou priam v strede Cirkvi? Či ste nikdy nečítali, alebo ne­po­čuli neuveriteľné historky o špió­­noch (takzvaných „krtoch“), kto­rí operovali priam ved­ľa úradu, napr., Prezidenta, či Kance­lá­ra, Ministerské­ho Pred­sedu, či Ministra Národnej Obrany nepria­te­ľa? Toto sú sku­to­čné fakty v skutočnom živote.

Tá najneuveriteľnejšia vec, ktorú vám teraz poviem je tá, že tí špióni VEDELI, čo robili a komu slúžili. Ale Sa­tan ide oveľa ďalej, než to! On je schopný vybrať si človeka, ktorý o jeho pláne NEBUDE ANI VEDIEŤ!… ON SI NEBUDE TOHO ANI VE­DO­MÝ! Mám opäť po­ve­dať: HALÓ? STE SCHOPNÍ TOMU VERIŤ?

Takže za niektorými kazateľňami môže stáť opravdi­vý ne­pria­teľ Ježiša Krista a Jeho Kríža BEZ TOHO, ABY SI TO DO­TYČNÝ UVEDOMOVAL! (Rim. 16:17,18// 1Kor. 11:28,29; 16:22// Fil. 3:18,19, atď.) A ak si on nie je toho vedomý, ako môže byť toho vedomá jeho kon­­gre­gácia, ktorá na ňom závisí? Môžete tomuto veriť? Ale va­ša nevera nijako nezmení pravdu. Pán vie.

Predstavte si duchovne mŕtveho človeka, ktorý môže byť brilantný v jeho intelektuálnych vedomostiach Biblie. To, čo on dá svojej kongregácií sú dve veci: brilant­nú inte­lek­tuálnu vedo­mosť Biblie a duchovnú smrť – preto­že to je všetko, čo on má. Takže tí veriaci v jeho kongregá­cií, ktorí nie sú leniví majú mož­nosť získať brilantnú inte­lek­tuálnu vedomosť Biblie… a zostať duchovne mŕtvymi.

Taký vodca, muž za kazateľňou, je SEMENOM, ktoré sa roz­množuje a vy­rastajú z neho iní, ktorí sú takí istí, ako ten vodca! Každý človek (rast­lina) má semeno sám v sebe a prináša semená podľa svojho druhu. (1M. 1:11,12) Toto je aplikovateľné nie­len fyzicky, ale aj duchovne.

Horeuvedené je duchovný fakt a ja mám mnohé skúse­nosti z mojej služby v Spojených Štátoch Amerických, v Kanade, na Slovensku a v Čechách, ktoré doka­zu­­jú tento fakt. Preto som tiež svedčil o tomto fakte v prvých para­gra­foch sekcie A (strana 22). Preto tiež dúfam, že vodcovia, ktorí majú správne srdce, uvidia a pochopia horeuvedené, prestanú mi odporovať a začnú odporo­vať a zápasiť s ich skutočným nepriateľom, ktorý je aj nepriate­ľom ich rodín a detí a bratov a sestier v ich vlastných kongregá­ciách. Avšak, tí s bezbožnými a zlými srdcami nikdy nepo­cho­pia tento Pánov súd, lebo budú aj naďalej siať neprávosti a žať márnosti. (Pr. 22:8) Tí, čo hľadajú Pána s celým srd­com,  tí všetko pochopia. (Pr. 28:5)

D.   JEDNANIA VO VNÚTRI CIRKVI

Najprv by sme mali chápať, že situácie vo veľkých kon­gre­gáciách v porovnaní s menšími spoločenstvami, naprí­klad, s do­movmi zbormi sú kompletne rozdielne. Podmien­ky pre prácu Ducha Svätého vo veriacich, ich možnosti pod­robiť sa Jeho „diagnóze a liečebným procedúram“ sú tiež kompletne rozdielne. Preto v niektorých kongregáciách majú tiež systém takzvaných „domá­cich buniek“.

Dvaja veriaci (zhromaždení v Jeho Mene) sú najmenšou cirkvou. Kdekoľvek sú dvaja veriaci, tam sú nezhody, napä­tia, nespravodlivé súdy, problémy najrôznejšieho druhu. Môžete sa zpýtať hociktorého manžela a manželky. Môžete tiež konzulto­vať Slovo a pozrieť sa, čo Pán myslí, keď ho­vorí „…AK DVAJA Z VÁS SA ZHODNÚ na zemi o AKEJ­KOĽ­VEK VECI…“ (Mt. 18:19) Či toto Slovo Samotné nehovorí za celé zväzky?

S každým ďalším veriacim sa tieto problémy znásobujú exponencionálne. Toto tiež môže byť jedným z dôvodov, pre­čo si Náš Pán vybral iba dvanástich, aby z nich spravil budú­cich apoštolov. A aj tým povedal jedného dňa:

„Ó neve­ria­ce a prevrátené pokolenie, dokedy budem s vami? Doke­dy vás budem trpieť…?“ (Mt. 17:17)

Ešte som nestretol pastora, ktorý by niekedy takto hovo­ril ku svojej kongregácií (hoci by sa potom mohol potešiť z určitej samoty a pokoja vo svojom živote… ak by prežil takú kázeň). Nuž ale budeme hovoriť trochu serióznejšie o tejto veľmi dôle­ži­tej téme.

To, čo dolu odkryjem budú možno neuveriteľ­né fakty, ktoré, ak by som im sám nebol býval svedkom a ak by moji bratia ne­bo­li svedčili v Duchu Pánovom, ani ja sám by som im nikdy ne­bol býval uveril, ako možným a existu­júcim v životoch veriacich.

Za prvé, musím povedať, že doluopísané veci nie sú obja­vi­teľ­né, či rozoznateľné žiad­nym človeku prístupným spôso­bom. Ich objavenie a od­krytie je nemožné bez Ducha Svätého a bez bratov a ses­tier s otvo­re­­ným srdcom ochot­ných hľadať pravdu v hĺb­kach vlastné­ho srdca.

Za druhé, veci tohto charakteru sa môžu odohrávať v  na­šom každodennom živote a nie nutne v cirkevnej sfére. Avšak, keďže sú oni hlboko zakorenené v naších dušiach, sú oni automaticky prenesené do nášho cirkevného života a duchov­nej práce. Taká situácia väč­ši­nou vedie do pokusu vy­­riešiť nejaký chaos, nedo­ro­zu­menie alebo iný problém. Tiež to často zahrňuje pokánie brata, či sestry počas ktorého, alebo po ktorom, takéto veci môžu byť objavené.

Za tretie, doluopísané veci sú obyčajne spoločné pre ve­ria­cich, ktorí sú v začiatkoch kráčania na úzkej ceste, počas pre­cho­du z duševného na duchovné. Zatiaľčo duševné je vždy „spo­ľah­livé“ alebo „hmatateľné“, duchovné, ako krá­ča­nie vierou sa zdá byť ako „lietanie v hmle bez prístro­jov“, zpýtajte sa hociktorého zálesáckeho pilota. Zdá sa, že ztrá­cate všetky oporné body svojho života. Musíte, ako sa ho­vo­rí, „vypnúť mozok“, zastaviť myslenie, nedbať na vaše emó­cie, zostať ticho, ukľudniť sa vo vašej duši… a dovoliť Pánovi, aby vám ukázal KTO ON JE a čo vám chce dať, alebo o čo vás On žiada. (Žm. 46:11⁽²¹⁾)

Je to priro­dze­né? Nuž, nie! Priam sa to protiví naším priro­dzeným cestám a inštinktom. A potrebuje to čas pre Ducha Božie­ho vyvinúť naše duchovné zmysly a naučiť nás používať ich. Toto je štádium, kedy sa doluopísané veci môžu ob­javiť pre mnohých veriacich. Oni sú zamestnaní v dôleži­tom vypracová­va­ní svojej Spásy, preto sily temna v ních aj okolo ních tiež pra­cujú naplno. (Fil. 2: 12)

Tu sú niektoré dôležité body pozorované tiež v našom Tele Krista v Montreali, ktoré Pán založil v máji 1974. Odvtedy sa zhromažďujeme z domu do domu každý týždeň bez prestávky a Pán pracuje Jeho tajomnými cestami tiež bez prestávky.

1.      Počas bohoslužieb alebo kázania, vyučovania, dôle­ži­tého podieľania sa v spoločenstve, VERIACI MÔŽU POČUŤ A UVERIŤ VECI, KTORÉ NEBOLI NIKDY NIKÝM VYSLOVENÉ!

Tento úkaz sa prihodil v našom spoločenstve a potre­bu­je to naozajstné otvorenie srdca a zpytovanie sa Pána, čo je pravda. Jedna strana vehementne tvrdí, že toto alebo tamto bolo pove­da­né a nebolo to pravdivé, či správne a niekoho to urazilo. Druhá stra­na vehementne tvrdí, že také veci neboli nikdy nikým pove­da­né! Potrebovalo to určitý čas usilovné­ho zkúmania a zpyto­va­nia sa pred Pánom a hovorenia prav­dy zo srdca svedkami, aby sa konečne došlo k uzáveru, že tie veci vpravde neboli nikým vyslo­vené!

Pán nám potom ukázal, že sily temna môžu klamať ľudí aj touto cestou, že oni počujú a uveria, čo nikdy nebolo po­vedané! To prináša urážky, nedorozumenia, horkosť a iné efekty do srdca veriaceho. Cieľ toho je jasný – rozdele­nie Tela Kristovho – a to je cieľ tých síl temna a zla.

2.          Čo sa tiež často stáva je opak hore opísa­nej skúsenosti. VERIACI NEPOČUJÚ VECI, KTORÉ BOLI JASNE POVE­DA­NÉ. NERE­GIS­TRUJÚ FAKTY! MOŽNO TIEŽ NEROZUMEJÚ, ALE SA BOJA ZPÝTAŤ… ABY SI ZACHOVALI SVOJ (PYŠNÝ) IMIDŽ!

Nenarážam tu na situácie, kde môžeme „snívať s otvo­re­­nými očami“, alebo si zdriemnúť počas kázne, alebo my­slieť na obed. Takéto situácie sú zrejmé, hoci aj tieto môžu byť spôsobované tými istými silami temna. Tu hovoríme primárne o ľuďoch, ktorí počúvajú a dávajú pozor, čo je po­vedané. Nie sú vyrušovaní žiad­nym spôsobom. Predsa však, zmeškajú alebo nezachytia to najdôležitejšie slovo, či slová vyslovené veľmi jasne a ktoré sú na ních aplikovateľné, alebo na ich osobný problém, či situáciu. Môže to byť Slovo od Pána, ktoré rieši ich vlastný osobitný problém.

Ale keď neregistrujú fakty, alebo nerozumejú jednodu­chým jasne vysloveným faktom, potom je úplne jasné, že ich my­seľ nefunguje správne! Ona je obyčajne ovplyvnená duchmi temnoty alebo hlúposti alebo nepozornosti.

Mám živé skúsenosti s ľuďmi, ktorí preukazovali oveľa lepšie a bystrejšie rozmýšľanie pred svojím vykúpením, než po ňom. Po ich vykúpení to bola „pekelná práca“ pre nich, čo len nasledovať tie najzákladnejšie a jasné inštrukcie! Často toho neboli schopní, fakticky, v mnohých prípadoch urobili pres­ný opak! Ukazovalo to ztratu zdravého zmyslu a jediné vy­svetlenie poukazovalo na rušivé zasahovanie zo strany síl temna. Tieto sily môžu byť potom objavené a dokázané usilovným zpytovaním sa veriacich v ich srdci cez Ducha Pánovho. Takmer bez výnimky, vždy bola objavená určitá záclona temnoty „inštalovaná“ peklom. Toto je jeden taký jasný krok, ako ob­noviť ducha mysle.

3.        Tiež sa môže stať, ŽE VERIACI HO­VORIA SLOVÁ, KTO­RÉ NIKDY NEDOMYSLELI, ČO TÝM MIENILI A CHÁPALI, ČO BOL ICH PRAVDIVÝ DÔSLEDOK V DUCHOVNEJ OBLASTI! ALEBO ONI NIE SÚ SCHOPNÍ HOVORIŤ JASNE A PRESNE.

Hovoríme tu o inteligentných a výrečných ľuďoch, ktorí sa dokážu veľmi dobre vyjadrovať alebo veci opisovať, po­kiaľ sa nejedná o záležitosti duchovné. V tejto oblasti sú, akoby vedení hovoriť slovo, či slová bez toho, aby si uve­do­mili ich správny význam, ich pravdivé následky alebo dopad na iných. Toto sa deje bez to­ho, aby si oni boli vedo­mí, čo také slovo mohlo pri­niesť inej osobe… a daný obraz je potom nejasný a nepresný.

Toto tiež môže priniesť vážne nedorozumenia, mýlne poj­my, zlého ducha alebo chaos do danej situácie. Ani toto ne­možno vy­sto­povať a skorigovať bez Ducha Svätého a usi­­lovného zpytova­nia sa. Veriaci, ktorý si nie je tohoto vedomý musí ísť dostatočne hlboko do vlastného srdca a za­čať hľadať a vidieť, že niečo takého sa naozaj prihodilo. A toto nie je vždy ľahké.

4.      Tento bod je zrejmejší, než ten horeuvedený v tom, že v mnohých prípadoch VERIACI MÔŽU CHÁPAŤ ALEBO SI PRED­STAVOVAŤ VECI, KTORÉ BOLI VYSLOVENÉ V ÚPLNE INOM SVETLE A VÝZNAME, NEŽ BOLI ONI V SKUTOČNOSTI VYSLOVENÉ A MIENENÉ!

V tomto prípade to môže byť „vina“ buď hovoriaceho, alebo počúvajúceho. Tento úkaz tiež spôsobuje vzájomné ne­­dorozu­me­nia a separáciu medzi zúčastnenými osobami. Tu nejednáme s psycholo­gickými problémami alebo záleži­tos­ťa­mi vzťahujúci­mi sa na náš fyzický život, jednáme čisto s duchovnými vecami, problémami a témami.

Príčina obyčajne vedie k temnote v mysli veriaceho, čo sa týka vecí Božích, alebo aj vecí tohto sveta. Táto temnota je ale prirodzeným stavom mysli veriaceho a týka sa hlavne duchov­­ných skutočností predtým, než je myseľ dostatočne obno­ve­ná vo svojom duchu. (Ef. 4:23)

5.          Ak naša myseľ nie je dostatočne obnovená Duchom Svätým, nemáme iného výberu, ako vyjadrovať my­šlienky a pred­­stavy, ktoré sú tvorené našou priro­dzenou mysľou. Keďže naše prirodzené mysle sa odli­šujú v rôz­nych sme­roch a niet tam jednoty, a keďže naše priro­dze­né mysle ne­môžu prijať a chápať veci Ducha Bo­žie­ho (1Kor. 2:14), naše slová môžu veľmi ľahko priniesť zmätok, nedo­ro­zumenie, mylné ponímanie. Toto je potom vy­užité silami temna, aby nás separovali a držali nás jeden od druhého, doniesli zlých duchov do nášho stredu a Pánovho Ducha drža­li od nás preč.

Keďže naša myseľ (jej duch) je obnovená ako posledná potom, čo naše srdce a vôľa boli dostatočne očistené, pre­tvo­rené a posilnené v ktorejkoľvek oblasti, potom to zoberie pomerne dlhý čas, než akákoľvek skupina veriacich sa stane „tej istej mys­le“, alebo „jednej mysle“. (Rim. 12:16// 2Kor. 13:11 // Fil. 1:27; 2:2// 1Pet. 3:8)

Je to špeciálne táto oblasť našej obnovy, kde pravidlo „tu trošku a tam trošku“ (Iz. 28:10) platí bez akých­koľ­vek zkratiek. Zoberie to teda dlhý čas, trpezlivosť a vy­tr­­valosť na prekročenie týchto bažín temnoty a podvodu a na zmenu tejto „dielne Satana“ na „dielňu Krista“. (1Kor. 2:16// Fil. 2:5// 1Pet. 4:1) Kedykoľvek veriaci prehlási: „To ma ani nenapad­lo…“, hlavne, keď sa jedná o jednoduchú, či logickú vec, to vždy svedčí o určitej temnote v jeho mysli a možno aj v jeho srdci. Toto je potrebné čo najskôr predniesť pred Pána, aby On mohol ukázať koreň problému, dotyčného vyslobodiť a priviesť do jeho mysle ducha zdravého rozumu, ktorého mu Boh

PODĽA MOJEJ VIERY, TIETO ROZDIELY V PRIRODZENÝCH A TEMNÝCH MYSLIACH UPLATNENÉ V NÁBOŽENSKOM ŽIVOTE SÚ „ZÁKLADNÝM KAMEŇOM“ VŠETKÝCH EXISTUJÚCICH A HROZ­NÝCH ROZDELENÍ CIRKVI JEŽIŠA KRISTA!

TIETO ROZDELE­NIA MÔŽU BYŤ ODSTRÁNENÉ JEDINE TAM, KDE SÚ MYSLE OBNOVENÉ DUCHOM SVÄTÝM. (EF. 4:23) TOTO POUKAZUJE NA FAKT, ŽE CIRKEV VŠEOBECNE JE DUŠEVNÁ (INTE­LEKTUÁLNA) A NIE DUCHOVNÁ.

PRIRODZENÉ A TEMNÉ MYSLE EXISTUJÚ VŠADE TAM, KDE SRDCIA NEBOLI OTVORENÉ PÁNOVI, ALEBO KDE JEHO DUCH NEMAL PRÍSTUP NA PRETVORENIE SRDCA VERIACICH.

6.  Hlavnou príčinou týchto hrozných rozdelení medzi veriacimi a teda aj v Cirkvi všeobecne je naše POKRYTECTVO!

Pokrytectvo je prirodzená vetva pýchy v našom starom pri­ro­dze­nom srdci. Ono funguje ako „strážca brány“, ktorý má zabrá­niť akémukoľvek odhaleniu našej pýchy a jej ta­jomstiev v našom kresťanskom živote. Preto ono preosieva každú informáciu, ktorá môže vyjsť zo srdca a zabraňuje vám, aby ste voľne hovorili o svojích presvedčeniach alebo úmysloch. Pokrytectvo je opak svätosti!

POKRYTECTVO znamená, že hovoríme, píšeme alebo  vy­­ja­dru­je­me veci a fakty, ktoré nie sú pravdou v našom vnútri, v našom srdci a v našej mysli! MY LUŽEME! Prečo? Aby sme zachovali pýchu v našom srdci a „NAŠU PODOBU“, náš imidž,alebo aby sme dosiahli niečo nespravodlivo. Čo je na na­šom von­kaj­šku, nesúhlasí s tým, čo je v našom vnútri! Ne­mô­žeme si jed­no­ducho dovoliť hovoriť pravdu, pretože by nás ona USVEDČILA, ukázala by, kto vlast­­ne v pravde sme. My by sme takto ztratili nami zhoto­ve­nú kres­ťan­skú „masku“, náš kresťanský imidž.

Niekedy sme si naozaj neni vedomí vecí, ktoré môžu byť v naších srdciach a do akej hĺbky nás môžu podvádzať. Ino­kedy za­se dávame prednosť klamať, podvádzať sami seba, že nie sme „až takí zlí“, ako nám to iní môžu hovoriť. Vedo­­me po­tla­čujeme hovoriť pravdu a tým obnažiť moc­nos­­ti temna skrý­vajúce sa v našej duši. Prečo? Pretože bolesť a hanba sú sú­časťou takého obnažovania. Ale to je pres­ne cena nášho oslobo­de­nia a preko­na­nia samých seba.

SVÄTOSŤ je naša priezračnosť, kde to, čo je v našom vnútri je jasne ukázané na našom vonkajšku a opačne. Toto je časť „PODOBY KRISTA“, na ktorú máme byť pre­tvo­­re­ní silou, mú­drosťou, milosťou a inými cnos­ťami Náš­ho Pána. (Fil. 2:12; 4:13// Ef. 4:24, atď.)

AK NENA­SLE­DU­JEME (ALEBO NEZÍSKAVAME) SVÄTOSŤ, NEUVIDÍME PÁNA! (Žid. 12:14)

Či vidíte jasne, že pokrytectvo a svätosť sú presnými opak­mi? Môžete naozaj vidieť, prečo Duch Svätý nenávidí pokryt­cov? Prečo oni boli odsúdení do pekla? Nuž, pre­čítajte si pozorne ešte raz Mt. 23:13-33. Predstavte si milosti­vého a milosrdného Pána Ježiša hovoriť takým spô­­­so­bom. Predstavte si Jeho Srdce a Dušu, Jeho hnev, Jeho bolesť. Nevidíte z Jeho Slov a hore­uve­de­ných duchov­ných faktov, aké diabolské, prekliate a plné zla pokry­­­tectvo sk­u­toč­ne je?

Ono má silu priviesť nás do pekla a pomôže tam priniesť aj tých, ktorých my ovplyvňujeme a pod­vá­dza­me. To zahrňuje našu rodinu, naších milovaných, naších man­že­lov a man­žel­ky a tiež tie naše roztomilé deti. V sku­to­č­nosti, my môžeme pre ních pri­pra­­vovať osud, ktorý by sme im fakticky nikdy neželali, ani v naších najdivokejších snoch.

OTVORIŤ SRDCE teda znamená PREKONAŤ SILU POKRY­TEC­TVA, odzbrojiť a premôcť toho „strážcu brány“ srdca a vstúpiť do nášho srdca. Nikdy to nie je bez určitej bo­lest­nej skúsenosti, bez určitého vedomého úsilia na našej strane. Ale to je presne dôkaz, že MY vypracovávame našu Spá­su (Fil. 2:12), že MY si oblieka­me Nového Človeka (Ef. 4:24), že MY sa očisťujeme od každej špiny telesnosti a ducha zdo­ko­na­ľu­júc svätosť v bázni Božej. (2Kor. 7:1// 1Jn. 3:3) Že to nie je všet­­­ko konané IBA SAMOTNÝM PÁNOM, alebo akosi automa­tic­ky, teda bez na­šej vedomej spolupráce.

<><><> 

POKRACOVANIE NA BUDUCI TYZDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >