Úprimne obdivujem tých čitateľov, ktorí zašli až sem a neboli vykoľajení niektorými pekne tvrdými a horkými stránkami tejto knihy. Pre niektorých, predpokladám, že nemnohých, to možno bola sladká hudba, pre iných, predpokladám, že mnohých, to mohla byť zmiešaná skúsenosť, tvrdé čítanie. Tiež predpokladám, že mnohí nedošli ani do tohto bodu.
Ale táto kniha bola predovšetkým písaná pre tých, čo dôjdu do konca a stále zostanú schopní uvažovať, meditovať, porovnávať, hodnotiť, zkúmať, hľadať a napokon uveriť a urobiť správne rozhodnutia vo svojom srdci. Nebudú mať obavy presmerovať ich život a vstúpiť na cestu, po ktorej nikdy predtým nešli – PRAVDIVÚ CESTU DO ŽIVOTA a Kráľovstva Nebeského. Oni jednoducho neodložia túto knihu na poličku a promptne ju nezabudnú, ako keby ju nikdy nečítali. Toto je napokon aj moja modlitba Pánovi, pretože toto sú srdcia, ktoré Pán hľadá a to zvlášť teraz, teda predtým, než príde koniec tohto veku.
Náš život, zvlášť duchovný život, je tak zložitý a tajomný, že nikto nemôže o ňom písať dúfajúc, že ho dostatočne opísal a čitateľ to teraz má vo všetkom jasné. Čítal som znamenité knihy od neporovnateľne väčších služobníkov Pána, než som ja. Objavil som, že nech sa zdali akokoľvek „nedôležitými“ niektoré veci, o ktorých písali, stali sa pre mňa a pre môj duchovný rast extrémne dôležitými. Cez ich písomnosti mi Pán vždy dal všetkú potrebnú „výživu“ pre môj vlastný proces dospievania. Na dôvažok, Pán mi vždy dal bratov, ktorí boli vynikajúcimi „dráždidlami“ pre moju telesnosť, takže ona mohla horieť rýchlejšie a efektívnejšie. Preto to, čomu budem svedčiť v nasledovnom by malo mať pre čitateľov s otvoreným srdcom veľkú praktickú hodnotu. Počúvajte…
MOJA pýcha, arogancia, seba-spravodlivosť, duchovná hlúposť, obavy, sebectvo a iné „cnosti“ mojej telesnosti horeli na „oltári“ pred Pánom celé roky! A niektoré z nich ešte „tlejú“. Či môže pyšný a seba-vyzdvihujúci veriaci podať takéto svedectvo o sebe pred Cirkvou celého sveta? Nuž teda, ľudovo povedané, „môj imidž je v ťahu“! Môžete sami podať podobné svedectvo o sebe? Pokiaľ vaše „cnosti telesnosti“ nehoria na oltári pred Pánom, potom absolútne nemôžte!
TOTO JE MOJE SVEDECTVO PRED PÁNOM A ON JE MOJÍM ŽIVÝM SVEDKOM. Nebojím sa to napísať a povedať pravdu. Vidíte, ja som nebol narodený svätý, alebo v Novom Človeku. Nikto nie je. Môj starý človek nebol lepší, než je váš alebo hocikoho iného. Bol som v bolestiach a utrpeniach a v úžase, a tiež som šiel cez tie hlboké údolia frustrácie, zúfalstva, sklamaní, pádov a smrti. Niet žiadneho rozdielu medzi hociktorým z vás a mnou.
Musím priznať, že nemám žiadny vlastný plán, čo dať do tejto kapitoly. Ja ale verím, že Pán je schopný suverénne dať neočakávané alebo tiež neplánované „perly“ schopné zmeniť alebo aj hlboko ovplyvniť niečí život. Podám teda niektoré z mojích skúseností a faktov života, ktoré možno prinesú aj šok, aj komfort vašej duši a vášmu životu.
a) Keď jeden brat a jeho žena zo spoločenstva na juh od Montrealu mi povedali na našom prvom stretnutí (po prečítaní mojích knižiek), že som pyšný a vyvyšujúci sa nad svojích bratov, mohol som sa na nich iba usmiať. Jemu som odpovedal: „Brat môj, nemôžeš ma uraziť.“ (Žm. 119:165) Potom som ho objal a on sa veľmi zaradoval súc blízko slzám. Toto bol jednoduchý fakt života, jednoduchý dôkaz, že neodpovedala zo mňa žiadna pýcha, ale skôr Nový Človek, Nová Nátura. Skutočne pyšný človek by bol býval podráždený a urazený a bol by býval odpovedal úplne inak. Ale ani toto nezmenilo myseľ a srdce toho brata a jeho ženy.
Keď som opäť prišiel s ďalšími mojími bratmi na druhé stretnutie s nimi, boli sme objatí a vrelo privítaní. Ale neskôr, tomu istému bratovi bolo povedané, že on a jeho žena nekonali múdro počas nášho prvého stretnutia… že ma verejne obvinili a nikdy svoje falošné, nepodložené obvinenia neodvolali a nepokajali sa. Obaja boli na to veľmi urazení a my sme museli opustiť ich dom bez objatia, ba čo len zamávania rukami. Boli všetci ohromení a neschopní ani dokončiť pieseň, ktorú spievali. Ich malá dcérka nás vyprevadila a zamávala rúčkami. Toto je ďalší jednoduchý fakt života. Ale ja som si istý, že oni sami seba nevideli, ako sa chovali a aké sily s nimi hýbali. Och, hĺbka podvodu a zla je úžasne veľká.
Čo je dôležité pre mňa je, že nemám v srdci absolútne nič proti ním, iba súcit, chápanie a bolesť, že im nemôžem dať, čo som obdržal od Krista.
Je tu ešte jeden dôležitý dôvod, prečo túto epizódu uvádzam na uváženie čitateľom. Je takmer nepísaným zákonom, že kedykoľvek poviete alebo napíšete pravdu pyšnému, arogantnému alebo seba-spravodlivému veriacemu (či pohanovi), vždy bude ON VÁS považovať za pyšného, seba-spravodlivého, arogantného! Prečo? Lebo duch pýchy a seba-spravodlivosti, ktorý v tom človeku žije, je tou pravdou URAZENÝ, nedokáže ju prijať, ani sa pozastaviť a spravodlivo ju uvážiť, alebo si ju nestranne overiť v Slove Božom. Urazeného brata je ťažšie znovuzískať, než silné mesto obohnané hradbami. (Pr. 18:19 – slov. text je nepresný).
Urazený brat vás nikdy nemôže posudzovať spravodlivo! On začne byť ovplyvnený zlým duchom svojej starej nátury, ktorý zatemňuje jeho oči a uši a dáva vzrast koreňu horkosti a zlomyselnosti v jeho srdci. Pána Ježiša Krista nikto nemohol uraziť, pretože On nikdy nebol pyšný. On vždy jednal spravodlivo a v milosrdenstve. Ale všetci tí pyšní a samospravodliví vždy JEHO považovali za arogantného a pyšného, ba aj za Bohorúhača. (Mt. 26:65-67)
URAZIŤ SA NIE JE ŤAŽKÉ – ZISŤOVAŤ KOREŇ VECI, PREČO SME SA URAZILI JE VEĽMI ŤAŽKÉ A BEZ DUCHA PÁNOVHO JE TO ABSOLÚTNE NEMOŽNÉ. Toto je veľká prekážka na ceste kresťana a dá sa prekonať jedine na úzkej ceste.
b) Tie najväčšie poučenia, ktoré sa môžeme v živote naučiť, včítane nášho duchovného života, sú tie, ktoré sa učíme z naších PÁDOV–PORÁŽOK! Neustále úspechy bez akýchkoľvek pádov-porážok nás môžu po čase zaslepiť. Porážky nás môžu učiť drahocenné ponaučenia. Podľa mojej viery a skúseností, toto je PRESNE príčina, prečo Pán dovoľuje, aby sme niekedy v rôznych okolnostiach a fázach nášho života „padli“… aby takto ničil našu pýchu.
Všetci tí, čo hľadajú víťazstvo v akejkoľvek oblasti ich života, včítane duchovného života, by si mali uvedomiť a pripustiť, že v tej oblasti sú oni porazení! Inak by nepotrebovali hľadať víťazstvo. Pravda? Je to jednoduchý fakt života, ale my sme ho nikdy nemuseli uvážiť z tohto uhla. Akonáhle mám víťazstvo, nemusím ho hľadať, alebo zaň bojovať, je tak? Hoci možno musím v ňom bojovať. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale na jednej strane, my všetci máme víťazstvo v Kristu Ježišovi. Toto je jednoduchá pravda. Na druhej strane, my ho „nemáme“ v našom živote! Toto nie je taká jednoduchá pravda. My všetci musíme bojovať „za víťazstvo“, ktoré máme v Kristovi! Ako a prečo?
Nuž, musíme bojovať VO víťazstve Pánovom PRE naše víťazstvo, našou vierou! V každom prípade ale musíme bojovať, tlačiť sa, dobývať, používať naše duchovné zbrane a pancier. Nuž teda, máme to víťazstvo, alebo ho nemáme? Ako by ste to vysvetlili? Či to je akýsi tajomný fakt nášho duchovného života?
Môže to byť tajomstvom pokiaľ si neuvedomíme, že my máme naše víťazstvo V KRISTOVI, ALE NIE EŠTE V SEBE SAMÝCH, V NAŠÍCH SKÚSENOSTIACH, V NAŠEJ DUŠI, V NAŠOM VLASTNOM ŽIVOTE.
Podobne máme Život Večný v Kristovi Ježišovi, ale predsa musíme „siahať po Ňom“, aby sme Ho dosiahli. Je tak? (1Tim. 6:12) Fakticky, bojovať boj viery zdá sa byť jedinou cestou, ako dosiahnuť Život Večný – ten, ktorý už máme v Kristu Ježišovi! Či je toto menej tajomné, než otázka nášho víťazstva? Môžeme pochopiť tieto veci v našej úbohej ľudskej mysli? To je to, prečo máme žiť vierou a nie iba našou mysľou. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38)
V Kristu Ježišovi máme spravodlivosť, múdrosť, pokoj, odpustenie, milosrdenstvo, milosť a všetky ostatné Cnosti Jeho Božského Života. Predsa však sa zdá, že nám oni akosi všetky chýbajú! Nie sú z nás navonok preukazované. Či musíme bojovať aj pre ne? Tak sa zdá. Zdá sa, že…
…NAŠA VOJNA MUSÍ BYŤ NAJPRV VYHRANÁ VNÚTORNE, V NAŠOM DUCHU, ABY SA JEJ VÍŤAZSTVO POTOM MOHLO PREUKÁZAŤ NAVONOK CEZ NAŠU DUŠU A TELO.
AK ŽIJEME V POKOJI, SME ŠŤASTNÍ, VO VNÚTRI NECÍTIME ŽIADNU VINU, ALEBO NIE SME SI VEDOMÍ ŽIADNEHO ZLA V NAŠOM VNÚTRI – TO NIE JE DÔKAZ, ŽE V NÁS NIET ŽIADNEHO ZLA! PÁN TO VIE A ON NÁM TO ZLO MÔŽE UKÁZAŤ POČAS NÁŠHO PROCESU DOSPIEVANIA. MY SME OBYČAJNE ŠOKOVANÍ TÝM, ČO ON DOKÁŽE VYTIAHNUŤ Z NÁŠHO SRDCA.
c) Hocičo mŕtve a hriešne musí byť niekedy z nás doslovne „vytrhnuté“, aby to Pán mohol vymeniť za niečo živé a bezhriešne. A keď to „niečo“ mŕtve a hriešne v nás je časťou kamenného srdca, potom Pán musí na dôvažok použiť nejaký oheň, či „duchovný dynamit“ aby prasklo to naše kamenné srdce. (Jer. 23:29) Už ste niekedy okúsili TAKÉ NIEČO od Pána? Ste so mnou? My sme všetci začali so zúfalo bezbožným a ľstivým srdcom (Jer. 17:9), ale nie všetci sme museli začať s kamenným srdcom. Ja dúfam, že rozumiete tomuto rozdielu.
Ak preto cítite, že vaše srdce je v intenzívnej bolesti, upadá v dôsledku veľkého strachu, alebo očakáva hrozné následky, či nebezpečné situácie, potom je možné, že Pán zapaľuje kus „dynamitu“, lebo ste nepočuli Jeho hlas počas minulého roku, či dvoch, či desiatich, či viac! Alebo ste Mu vôbec neodpovedali a tvrdohlavo pokračujete svojou cestou súc uviaznutí vo svojej koľaji a nemôžte sa z nej dostať von, pretože nič nevidíte, nič nepočujete a nič nerozumiete (tvrdohlavé srdce je slepé, hluché a ničomu nerozumie).
To isté sa môže stať s mysľou. Mnohí veriaci majú takú silnú myseľ, že si jednoducho nemôžu pomôcť. CELÉ ICH KRESŤANSTVO JE V ICH HLAVÁCH! Pokiaľ nemudrujú a nerozumejú všetko vo svojej hlave, nemôžu uveriť. Ich srdce je kompletne zavreté. Ale to nie je Spása, to je intelektuálne náboženstvo. A ak ste schopní „uveriť“ len to, čomu rozumiete – TO NIE JE VIERA, lebo vaše chápanie nemôže vyprodukovať vieru. STAVIATE CELÉ KRESŤANSTVO HORE NOHAMI a brat Tomáš by vám srdečne potriasol rukou. (Jn. 20:24,25)
Poznám brata, ktorý mal tento špecifický problém a to, čo Pán s ním urobil bolo absolútne neuveriteľné a nepredstaviteľné pre nás oboch. Pán „vyčistil jeho myseľ“ do takého stupňa, že on nevedel, čo sa s ním a okolo neho dialo. On ztratil všetky svoje „oporné body“. Všetko sa mu stalo novým a na všetko sa díval, ako keby sa bol práve narodil na svet. Nič z toho nerozumel a takto to s ním pokračovalo niekoľko dní. Jeho manželka sa už začala obávať, že „ztrácal koliečka“ a stával sa psychiatrickým prípadom.
Len Pán vie, ako poškodená a v akej poľutovaniahodnej situácií naša myseľ môže byť predtým, než Jeho Duch ju začne nejako obnovovať. Myseľ je mocný nástroj našej duše a pomerne ľahko môže potlačiť a podmaniť si vieru, ba aj naše (s)vedomie. Dokáže argumentovať so Všemohúcim Bohom, postaviť sa proti Nemu, Jeho Slovu a Súdu a nemať žiadnu hanbu, alebo strach. Ak by sme sa mohli vidieť cez oči Božie, asi by sme Jeho pohľad neprežili. Preto…
…KEDYKOĽVEK MÁME AKÝKOĽVEK ARGUMENT S NAŠÍM VLASTNÝM SVEDOMÍM A PREHRÁME – VYHRÁME!
Musím na tomto mieste deklarovať veľmi dôležitý fakt týkajúci sa viery. VIERA NEZDÔVODŇUJE, NEARGUMENTUJE, NEROZUMUJE!
Vo viere buď niečo JE, alebo NIE JE. Bodka. Viera nikdy nepovie: to môže byť, mohlo by byť, malo by byť, možno by bolo, snáď, nádejne, atď. Nie. Preto, akonáhle ste pripravení „diskutovať“ vašu vieru s ľuďmi, alebo so silami temna a uvažovať o ich argumentoch, vaša bitva je skončená skôr, než ste ju začali – A UŽ STE JU AJ PREHRALI.
VIERA NIE JE ANI DEDENÁ, ANI PRODUKOVANÁ NAŠOU DUŠOU. ONA JE DAROM, AJ OVOCÍM DUCHA BOŽIEHO. TENTO DUCHOVNÝ DAR MUSÍ PRETO V NAŠEJ DUŠI VYRÁSŤ DO OVOCIA.
Ale, VIERA JE NAŠE VÍŤAZSTVO (1Jn. 5:4) a preto „všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk. 9:23)
To ovšem neznamená, že môžete vykonať „všetko“. Dôvod je ten, že nemáte všetkú vieru pre všetko. To Slovo skôr znamená, že „všetky TIE veci“ sú možné pre toho, kto má vieru pre TIE veci, kde Pán vybudoval vieru pre TIE veci. Človek nemôže robiť nič iné, než to, pre čo má (dostal) vieru. A ďalej, nikdy by ste sa nemali hádať o vašej viere, nikdy sa nesnažte nikoho presvedčiť o svojej viere, alebo sa ňou vystatovať. Držte si svoju vieru žijúcu vo vašom srdci a čiňte ju, kedykoľvek vás Pán k tomu vedie, pretože On ju vo vás vybudoval, aby ste tou vierou žili. (Hab. 2:4// Rim. 1:17// Gal. 3:11// Žid. 10:38, opätovné čítanie Slova nezaškodí)
d) Vrátim sa v tomto bode a podám moju vieru, čo sa týka nemožnosti nášho hrešenia za našim krížom.
Náš Nový Človek bol Bohom stvorený v spravodlivosti a pravdivej svätosti. (Ef. 4:24) To, čo je spravodlivé a sväté nemôže hrešiť. A ďalej, ktokoľvek je zrodený z Boha (náš Nový Človek) nehreší. (1Jn. 5:18) Keď sme znovu-zrodení (Jn. 3:3), „zrodení“ sme z Boha a nie z hriešnej telesnosti. Ktorákoľvek časť nášho starého človeka je potom ukrižovaná a vymenená za Nového Človeka stvoreného Bohom, TÁ NAŠA NOVÁ ČASŤ NEHREŠÍ, ANI NEMÔŽE HREŠIŤ!
Musíte mať definitívne skúsenosti, že kdekoľvek bol starý život vašej duše ukrižovaný, ztratil moc natlačiť vás do hriechu. Práve tak ste museli ztratiť „chuť“, alebo želanie hrešiť. Tá časť vášho starého života, starého človeka bola vymenená za Nového Človeka, ktorý má Božský Charakter a tým „novú schopnosť“ slúžiť spontánne Bohu a neslúžiť Satanovi.
Musím svedčiť pred Pánom, že keď sa pozriem do mojej minulosti, vidím úplne inú osobu. Je mnoho oblastí v mojom živote, kde vidím, cítim a zpoznávam prácu Ducha v mojej duši. Som si vedomý sily, ktorá ma drží, kde sa sám nedokážem držať; ktorá mi dáva posilu, kde by som inak padol; kde užívam vieru a múdrosť, ktoré jasne nie sú moje. Robím veci, ktoré len pred pár rokmi by som nikdy nerobil a asi ani nesníval robiť. Moje myšlienky sú iné, moje súdy sú iné, moje životné ciele sú iné, moje chápanie iných a tiež chápanie seba samého sú iné, moje vnímanie Pána a chápanie Jeho Slova je iné. Môj duchovný zrak, sluch, čuch, chuť a hmat ako aj pochop sú úplne rozdielne, oni naozaj fungujú. Toto by malo byť aj vaše svedectvo, ak idete po úzkej ceste. Všetko rastie, mení sa a dospieva.
e) Tak, ako náš duchovný zrod bol založený na vedomom rozhodnutí našej slobodnej vôle vyznať Pána a byť pokrsteným, práve tak akákoľvek výmena ktorejkoľvek časti nášho starého človeka za Nového Človeka je urobená vedomým rozhodnutím našej slobodnej vôle pred Pánom. Toto rozhodnutie je odporované celým peklom a tu začína naša vojna.
Existencia tejto vojny je dôkazom, že vo vašej duši sú dve aktívne mocnosti – jedna z Boha a jedna zo Satana. Ak by tam neboli dve mocnosti, nebolo by vojny! Pravda? Aj Boh aj Satan chcú vašu dušu a VY cítite konflikt! Cítite konflikt? Ak nie, vaša duša je buď karnálna, plná telesnosti (nelichotiaci, ale pravdivý výrok) alebo nie ste vôbec duchovne znovu-zrodení.
Ak niet vo vás vojny, to je dôkaz, že vo vašej duši je iba jedna mocnosť a ona nemá nikoho iného s kým zápasiť, komu odporovať. Teda, buď ste pohanom, alebo znovu-zrodeným kresťanom s Duchom Svätým vo vašom duchu, ale ešte nie vo vašej duši[7]. To naznačuje, že buď ste dieťa v Kristovi, alebo karnálny kresťan a Pán ešte nevstúpil do vášho srdca a nezačal vašu vojnu.
Takí veriaci môžu potom robiť smiešne veci, ako napríklad spievať „Všetkého sa vzdávam… všetko Ježišovi odovzdávam…“, zatiaľčo vo svojom srdci „bojujú proti Ježišovi“ zubami-nechtami. Silno odporujú každej rade, disciplíne, či autorite od Pána, ktoré sú pre nich absolútne potrebné, aby sa v živote mohli hocičoho vzdať! Alebo môžu spievať „Vpred kresťanskí bojovníci…“, zatiaľčo bojujú iba so svojími bratmi, alebo manželmi a manželkami! Hociktorý služobník Pána k ním poslaný je „ukameňovaný“, alebo inzultovaný, alebo obvinený, alebo ignorovaný a istotne nenávidený. Je poznačený ako pyšný, vyvyšujúci sa nad bratov, prichádzajúci k bratom „zhora“ a nie „zdola“. Nuž, ako si takíto veriaci potom predstavujú svoju kapituláciu a zaprenie svojho starého života na ich kríži? Či snáď majú oni komfortnejšiu cestu o ktorej Boh „nevie“?
Predstavte si vojakov v ktorejkoľvek armáde, ktorí by si robili, čo chceli a kedykoľvek by chceli. Odmietli by počúvať svojích nadriadených. Aká to armáda! Nuž, toto je Cirkev dneška! Je to najmizernejšia armáda, akú si dokážete predstaviť v histórií ľudstva! Nie je lepšia, než Izrael v pustatine, ktorý tiež odmietol počúvať svojich nadriadených daných mu Pánom, takže, Pán ich tam všetkých nechal zahynúť. (1Kor. 10:1-12// Júda 5) A všeobecná Cirkev, ktorú dnes vidíme a okusujeme a je Ona v pustatine tohto sveta, je tiež blízko „zahynutia“. Iba ich deti a tí, reprezentovaní Jozuom a Kálebom prežijú a prejdú do Kráľovstva Nebeského (Zasľúbenej Zeme) – pretože títo dvaja mali v sebe rozdielneho ducha (4M. 14:24,37,38) a oni predstavovali Zbytok v Izraeli… a tí s rozdielnym duchom dnes tiež predstavujú Zbytok v Cirkvi.
<><><>
POKRACOVANIE NA BUDUCI TYZDEN
brat Hanola
…