Odosielanie #79 –Niektoré Fakty Života – Kapitola 3- Časť 2 (A-do-Z)(Slovo ku Cirkvi)

f)      Nikde nie je tento prístup, tento duch rebélie, toto zlo v našej starej náture zreteľnejšie, viac skúšané, než v na­ších rodin­ných vzťahoch. Je vojna medzi manželom a man­­želkou, medzi deťmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi rodič­mi a svokrovcami, medzi rodičmi a starými rodič­mi, medzi deťmi a ich strýkami, tetami, bratrancami, sester­ni­ca­mi a priateľmi, medzi susedmi, medzi ľudskými tvormi bez vý­nimky. Bojujeme jeden s druhým a nášho skutočného ne­pria­teľa totálne ignorujeme! Toto je obraz sveta a naneš­ťas­­tie, aj obraz Cirkvi.

Diabol zneužíva jedného človeka proti druhému. Diabol tiež zneužíva naše roztomilé deti a Pán hovorí, že ak ich nebijete palicou, vyrastú z ních bastardi a skončia v pekle! (Pr. 13:24; 19:18; 22:6,15; 23:13,14; 29:15,17) Ja viem, že toto nie je pekné po­ve­­dať. Chcem znova zdôrazniť, že toto je, čo Boh hovorí a ja iba opakujem Jeho Vlastné Slová. Každý rodič, ktorý miluje svoje deti ich bije a koriguje a trénuje ich, aby nerástli ako divé zvery, ako zlé potvory končiace v pekle! Práve preto to robí aj Náš Pán s nami, hlavne pokiaľ sme malé, neposlušné duchovné deti… hoci môžeme byť 50-roční! (Žid. 12:6-11// Zj. 3:19) Ak vy s tým nesú­hla­síte, prosím, povedzte to Pánovi, s Ním sa hádajte a Jemu pred­­ložte svoju múdrosť, alebo vaše lepšie riešenia.

Či to nie je sám Satan, ktorý sa snaží postaviť bitie a disci­pli­no­vanie detí mimo zákon a to na „humanistickej“ báze? Nie je to on, ktorý uschopňuje deti, aby ovládali svo­jích rodičov? Ja som všade svedkom tohto nového diabol­ského systému. Máme bojo­vať proti tomuto systému? NIE! Boh nám dáva jasnú radu „nevzdorujte zlu“. (Mt. 5:39), pre­tože, ako vidíte, ZLO MUSÍ TIEŽ DOZRIEŤ, aby mohlo byť zo­ža­té a hodené do ohňa. (Zj. 14:17-19) Preto toto nie je proti plánu Boha, toto JE PLÁN BOŽÍ. Pán vždy má cesty, ako prekabátiť diabla a ochrániť rodičov, ktorí chcú žiť Jeho Slovo. Nám nie je teda bojovať so zlom, či mu vzdorovať, ale skôr „Nebuďte pre­mo­žení zlom, ale premôžte zlo dob­rom.“ (Rim. 12:21) Tiež, máme zadržovať zlo našou prítom­nos­ťou a modlit­bami. (2Tes. 2:7) Vyjadrím to stručne:

NÁBOŽENSTVO V TELE VZDORUJE ZLU, BOJUJE SO ZLOM.

DUCH BOŽÍ V TELE ZDRŽUJE ZLO A PREMÁHA HO DOBROM.

Zlo rýchlo premáha tento svet a falošnú cirkev a je to celkom prirodzené a prorokované. My svet nespasíme, ani ho nezlep­ší­me a tak radšej by sme sa mali poponáhľať ku Dňu Boha. (2Pet. 3:12). Zlo rastie a zväčšuje sa, ako čítate túto knihu, deň za dňom, a nikto ho nezastaví. Jeho dozretie a žatva sú spomenuté hore, ako duchovný fakt. Ale je tu aj niečo oveľa hlbšieho v tomto fakte, čo sa dotýka nás osob­ne. Je tu určitý princíp, ktorý zahr­ňu­je naše osobné dospie­va­nie a rast a tiež Slávu Pána.

Boh nesúdi semeno, ale čaká, až z neho vyrastie jeho ovocie. (Mt. 13:30// Zj. 14:18-20) To znamená, že Boh nesúdi žiadne počia­toč­né zjavenia zla, alebo ich okamžité dôsled­ky. Boh čaká. Nielen to, On môže dovoliť, alebo spôsobiť, že Jeho opravdiví veriaci a služobníci „pôjdu hlbšie a dlhšie do zla“ a okúsia jeho väčšie účinky predtým, než Boh to zlo koneč­ne odsúdi. Zakúsili ste niečo takého? Každý krok Boha je odporovaný peklom a zdá sa, že Boh „nevenuje to­mu nejak moc pozornosti“. Ale Jeho služobníci môžu z toho niekedy byť veľmi znechutení, otrávení a nemusia chá­pať tento prístup. My sme často naklonení použiť ťažké kla­divo na každú zlú „muchu“ a to čím najskôr. Je jas­né, že toto nie je cesta Božia.

Typický príklad horeuvedeného môže byť ilustrovaný z  2.Knihy Mojžišovej (Exodus), kde faraón odporoval Bohu a snažil sa prekaziť Jeho úsilie cez Mojžiša a Áarona dosť dlhý čas. Nuž, prečo Boh dovolil tomuto malému smrteľ­­níkovi stáť proti Nemu taký dlhý čas? Bola to otázka Božej trpezlivosti? Ja tomu neverím. Jeden dôvod toho je, aby sa pekel­né sily „ukázali“ v plnom svetle a naplno, aby boli takmer vyčerpané, než sa Pán rozhodne konať. Teda Pán dovolí peklu prísť až na svoj koniec, vyčerpať svoj „dôvtip“, moc, tvrdohlavosť a odpor, a potom On začne konať Svoj súd. Dru­hý dôvod je, že keď Pán ukáže Svoju skutočnú Moc a  Múdrosť, obdrží Slávu. V prípade faraóna, Boh obdržal Slávu po celej zemi. (2M. 9:16; 10:2// Rim. 8:17)

My asi nikdy neskúsime také úžasné príklady, ako Moj­žiš a Áaron, predsa však, tento Boží princíp platí aj na nás a naše okolnosti. Niekedy je náš boj so silami temna preťa­ho­vaný a nezdá sa, že by mal koniec. Je záťažou pre našu trpezlivosť, vytrvalosť, odolnosť, vieru a duchovnú kapaci­tu, a toto zvyšuje našu odolnosť a silu a tiež je to záslužné v očiach Nášho Pána. (1Pet. 2:19⁽²²⁾, slov. text nesprávny)

g)       Moje skúsenosti mi ukazujú, že môj duchovný stav a chovanie môžu hlboko ovplyvniť iných okolo mňa. Ak som mŕtvy, rozširujem okolo seba smrť, ak som živý, rozši­rujem okolo seba život. Tento princíp platí na každú oblasť nášho duchovného života, ba aj spoločenského života.

Ak by som bol s ďalšími siedmymi vojakmi v bojovej pozícií a šiesti z nich by jedného dňa povedali: „Ach, do pekla s touto vojnou, máme toho až po krk, končíme!“, kde by to zanechalo mňa a tiež vojaka po mojom boku? Ostrie­ľa­ný vojak by hneď vedel, ale mnohí kresťania by sa s otvo­re­nými ústami zpytovali, čo tým myslím. Nuž ale toto je PRESNE, čo sa aj mne stalo. Satan vedel veľmi dobre, čo robil a prečo ma tí kres­ťanskí „bo­jov­ní­­ci“, ktorí boli so mnou, zbabelo opustili. Boli príliš sebec­kí, príliš pyšní, príliš hlúpi a príliš slepí.

Preto Pán vo Svojej Múdrosti dovolil, aby sme len my dvaja zostali na tom špeciálnom bojisku. Možno sa naskytá otázka, ako môžu dvaja pokračovať a dúfať v ten istý ús­pech v našej vojne? Nuž, odpoveď je vždy v Slove Božom, pretože Boh predzvie všetky veci a On vždy zabezpečuje potreb­né opatrenia pre každú situáciu, ktorú On jasne a dopredu vidí. Boh hovorí:

„Oj, žeby (tí šiesti) boli múdri, žeby to pochopili, žeby UVÁŽILI, ČO BUDE S NIMI POTOM, PRI ICH KONCI! Ako by JEDEN prenasledoval TISÍC, a DVAJA by obrátili na útek DESAŤ TISÍC…“ (5M. 32:29,30a)

Toto Slovo Nášho Pána nám dáva silu, nádej a istotu ví­ťazstva aj teraz, keď sme iba dvaja na tomto patričnom malom bojis­ku. Ale namiesto dvoch tisíc, sme schopní obrátiť na útek desať tisíc. Ak by sme boli štyria živí, mož­no by sme obrátili na útek jeden milión (toto je matematika Pána). Toto tiež ukazuje, že „mŕtvi veriaci“ sa neberú do poč­tu, pretože nedokážu „nikoho obrátiť na útek“! Nikdy ne­vie­me, čo Pán pred-plánoval, pred-aranžoval, ale vieme, že je to vždy veľmi dobré, užitočné a Jeho Slovo nikdy nezlyhá.

h)        Keď hovoríme o duchovnej slepote, nikto nikdy ne­pri­pus­tí, že je slepý! On, fakticky, nemôže pripustiť takú ne­uveri­teľnú vec, pretože ON NEVIDÍ, ŽE ON NEVIDÍ! POTRE­BU­JE SVETLO BOHA, ABY ZAČAL VIDIEŤ! Toto Svetlo prichá­dza uverením tým, ktorí vidia. (Rim. 10:17) VIERA JE SVETLO. Toto nie je ľahké, či jednoduché a obyčajne to vyžaduje dlhšiu prípravu pre takého slepého veriaceho, aby urobil ten krok viery a začal dostávať svoj duchovný zrak. Ale za­tvo­­re­né srdce má rado tmu a nepotrebuje Božie Svetlo!

Kedykoľvek Apoštol Pavol hovorí „Lebo nechcem, bra­tia, aby ste nevedeli…“ (Rim. 11:25// 1Kor. 12:1// 1Tes. 4:13) on jednodu­cho hovorí: „Chcem, aby ste videli, ro­zu­me­li a uvedomili si…!“ On tak hovorí kvôli jednodu­ché­mu faktu, že naša Spása nám prináša nové oči, uši, chuť, ňuch a hmat! Pohani sú duchovne mŕtvi, pretože sú du­chov­ne sle­pí, hluchí, necitliví, ani nemôžu voňať, hmatať, či chutnať du­chov­né veci. Práve tak sú aj karnálni kresťania, ktorí si ne­vy­vinuli a nevycvičili duchovné zmys­ly (Žid. 5:14), lebo tieto zmysly sú jedine v dospievajúcom Novom Človeku. Duch nám ale dáva tieto nové duchovné zmysly. Preto Pán povedal tým, čo Ho počúvali a každý z nich mal dve uši: „Ten, čo má uši na počutie, nech počuje.“ (Mt. 11:15, tiež 5M. 29:4// Žm. 115:4-8// Iz. 30:20,21// Jer. 5:21// Ez. 12:2, atď.)

Už ste nie­ke­dy uvažovali nad takými „nerealistickými“ výrok­mi Náš­ho Pána? Nejde tu, samozrejme, o počutie zvu­kov, ale o po­čutie duchovnej pravdy, ktorú tie zvuky pri­­nášajú. Ale Pán poznal ich srdcia, kde je, mimochodom, sídlo duchov­ných zmys­lov. On vedel, že…

VO SVOJÍCH SRDCIACH, ONI NECHCELI POČUŤ PRAVDU! A VO SVOJÍCH SRDCIACH, ONI NECHCELI VIDIEŤ REALITU! JE VAŠE SRDCE TAK ISTO NEOCHOTNÉ? ČI TO NAOZAJ VIETE?

Hovorím ku mnohým z vás, pretože mám naskutku ne­kon­čia­ce skúsenosti s nekončiacim množstvom veriacich a tiež sám so sebou. Preto ma nemôžete podviesť. Ak by ve­riaci naskutku chceli počuť, či vidieť, oni by inak ko­nali, mali by totálne iný prístup, ukázali by iný pomer k ve­ciam, pýtali by sa, hľadali by, zkúmali a nezaliezli by do svojej „diery“ a zostali tam ticho! A ak mi nemôžete uveriť tento jednoduchý fakt,  potom nemáte najmenšiu potuchu o našej náture, ktorá je tak podvodnícka, lišiacka, háklivá a má k  dispozícií zbrane, ktorým ani my sami nemusíme rozu­mieť. Je ona ako ten slimák, ktorý sa ihneď scho­vá do svojej ulity, ako­náhle je, čo len jemne dotknutý. Je to jeho prirodzený inštinkt.

Prečo je to tak? Pretože vidieť, či počuť pre nás pravdu znamená, že lož a podvod, ktoré sú v našom vnútri sú kon­fron­to­va­né a musia ísť von. Boh musí vytiahnuť z našej du­še, čokoľvek On vidí ako nepravdivé, falošné, neprijateľné, neu­ži­toč­né, ne­zdra­vé a zničiť to – s našim dovolením. To pri­náša urči­tú bolesť, utrpenie, ba aj zahanbenie z našej strany, ako cenu za duchovný zrak a zjavenia, ktoré nám Boh chce dať. To je presne príčina, prečo chceme radšej vliezť do našej „diery“ a zostať ticho. Je medzi nami veľmi málo tých, ktorí dobre vedia, že takto konajúc, namiesto, aby sme si zabezpečili pokojnú a radostnú budúcnosť, zvy­šujeme si bolesti a utrpenia, ktoré k nám prídu neskôr a to exponencionálne väčšie. Pretože v tej „diere“ sa nezmeníme k lepšiemu, ale jedine k horšiemu. Ale aj to je cha­rak­teristika hriešneho a sprostého „starého človeka“, ktorý si my­slí, že v tej „diere“ sa zachráni a bude mu tam dobre.

i)         Pán obyčajne nežiada od nás veci, ktoré dokážeme robiť. On nás žiada robiť veci, ktoré nedokážeme! Prečo? Moje mnohé skúsenosti sú, že Pánova prvá príčina sa zdá byť, aby nám ukázal, že bez Neho a Jeho sily, sme totálne impotentní urobiť akúkoľvek duchovnú prácu, alebo úkol. Jeho Slovo je potom potvrdené ako pravdivé. (Jn. 15:5) Hoci môžeme bez Neho urobiť veľa vecí, všetky vyjdú navnivoč!

Pánovu druhú príčinu možno vnímať tak, že On pred nás pred­kladá potrebu k Nemu prísť a hľadať Jeho cestu, Je­ho odpo­veď, Jeho múdrosť, Jeho Moc, čiže, Jeho Samot­ného. Ak by sme pre Pána urobili iba to, čo dokážeme vlast­nou silou a múdrosťou, nikdy by sme k Nemu nepotrebovali ísť. Pravda? To za­hrňuje vypra­covávanie našej Spásy, čo robiť bez Neho je pre nás abso­lút­ne nemožné, ba ani čo len snívať o tom. Nikto nemôže zmeniť svoje srdce, svoj cha­rakter alebo zbaviť sa svojej hriešnej nátury. To je abso­lút­ne nemožné. A ten istý problém môžeme vidieť, ak chceme iba „pomôcť“ naším bratom a sestrám v ich procese Spásy. Táto práca je mimo naše sily, múdrosť a kapacitu.

Preto, keď stojíme pred veľmi veľkým problémom, ne­mož­nou, nebezpečnou, či bezvýchodiskovou situáciou, pred stenou Jericha, v slepej uličke bez možného riešenia, mali by sme si okamžite uvedomiť a veriť, že Pán vie o tom všet­ko, čo sa dá o tom vedieť. Ba čo viac, On to pre nás pripravil! Na­pokon, On má riešenie, cestu von a On vie presne, čo robiť! Vidíte, On je Boh! ON VIE VŠETKO, a ak cesty niet, On stvo­rí cestu. Pre Neho niet ničoho, čo by bolo príliš ťažké uro­biť. (1M. 18:14// 5M. 17:8// Jer. 32:17) Táto „teória“ sa ale musí jed­ného dňa stať našou živou skúsenosťou.

MALI BY SME SA PRESŤAŤ DÍVAŤ NA PROBLÉM A ZAČAŤ SA DÍVAŤ NA PÁNA! (Žid. 12:2) Toto môže zvrtnúť náš pro­blém, alebo „beznádejnú“ situáciu v niekoľkých minú­tach! Neho­vorím, že je to ľahké. NIE! Ani len myšlienka, žeby sme sa mali obrátiť k Pánovi nám neprejde cez myseľ, po­kiaľ nie sme v naozaj bez­ná­dejnej, či nebezpečnej situácií. Kedysi sme boli zvyknutí pýtať sa kopu otázok a boli sme veľmi spokojní, keď sme dostali „správne odpovede“. V tejto fáze duchovného rastu niet odpo­vedí od nikoho, jedine od Pána. Ale Jeho odpoveď neprichádza tou istou cestou. My musí­me otvoriť naše srdce a prísť k Nemu s dôverou a vierou. A to je presne, prečo ten pro­blém alebo ťaž­kosť boli Ním pre nás projektované, aby v nás dosiahli.

Nepomohlo by nám, ak by nám niekto iba niečo pove­dal. V tejto fáze musí byť niečo VYKONANÉ v našom srdci, aby sme premohli a dostali „pravdivé odpovede“ touto ces­tou. Učíme sa životnými skúsenosťami od Pána a nie vždy pýta­ním sa otázok. Musíme vydržať aj tento druh životného tré­ningu. On obsahuje bolesť, utrpenie, zvedavosť, kedy to všetko skončí (ak vôbec), úžas, zmätok alebo iné reakcie našej duše.

Je vždy bezpečné byť si vedomý faktu, že za probléma­mi, prekážkami, nebezpečenstvami, slepými uličkami, nemožnými situáciami, ne­pria­teľ­stvom, konfliktami, bojmi, atď., vždy možno nájsť sily temna a zla! Takmer bez výnimky! Pre­to, ani jedna taká situácia nemôže byť uspokojivo vyriešená pokiaľ nejednáme s tými silami. A toto môžeme konať jedi­ne cez Krista, ktorý nás posilňuje. (Fil. 4:13) Takéto posil­ne­nie musíme ale tiež obdržať pred konfliktom a nielen v tom istom čase. Musíme prísť ku konfliktom už s určitou du­chov­nou silou a kapacitou zápasiť so silami nepriateľa a ich vykoreniť. Inak iba objavíme naše du­chov­né slabosti.

Ak nejednáme s tými silami, možno budeme schopní prob­lém dočasne „zafixovať“ takže sa môže zdať, že problém je vy­rie­šený a zmizol. ALE NIE! Jeho koreň zostal a iba jeho sympto­my sa vzdialili, dočasne sa ztratili. Je to ako s choro­bou. Ak liečite iba vašu horúčku, neliečite, čo je hlavnou prí­činou horúč­ky. Horúčka nikdy nie je sama o sebe problémom, iba sympto­mom, či „zbraňou“ tela, aby sa bránilo proti iným, nebez­peč­nej­ším problémom. Každý lekár vám to povie.

Bez Pána nemôžeme dúfať, že budeme bojovať a zvíťa­zí­me nad akýmkoľvek duchovným problémom a že akosi dosiah­neme jeho definitívne vyriešenie. To je príčina, prečo snáď pokraču­jeme žiť v duchovnej biede a táto duchovná bieda potom prináša so sebou biedu našej duše a tela. A mož­no sa čudujeme, prečo sme takí chorí, zatiaľčo berie­me všetky tie pilulky a liečbu. Na liečenie náš­ho ducha niet žiadnych piluliek!

j) Najefektívnejšiu a najpustošivejšiu zbraň, ktorú nám Pán dal, aby sme zničili kráľovstvo temna a zla v našej duši sú SLZY! Ja viem, nezneje to ako mocná zbraň vo svalna­tej ruke chrabrého bojovníka. Každý muž sa možno uškrnie nad tým a čudne sa na vás pozrie (ženy môžu rozumieť tomu­to omnoho viac).

„Ale Boh si vyvolil HLÚPE z tohto sveta, aby zmiatol múdre; a Boh si vyvolil SLABÉ tohto sveta, aby zmiatol to, čo je silné. A NECTENÉ tohto sveta a to, čo je OPO­VRH­NUTÉ si Boh vyvolil, áno, a to, čo NIE JE, aby znevážil to, čo je.“ (1Kor. 1:27,28)

Videl som veľa zápasov, kde slzy zničili mocnosti, kto­ré sa zdali také silné a pyšné, arogantné, vzdorujúce a ne­ochotné vzdať sa a opustiť dušu veriaceho. (Žm. 126:5,6 + mnoho ďalších citátov) Žiad­na miera náboženského vzdelania nemohla TOTO docie­liť. Žiadna miera osobného želania, túžob, ani modlitieb to ne­moh­la docieliť, ibaže modlitby viedli k pokániu v slzách. Naše slzy sú oprav­divou „svätenou vodou“. Ak nimi pokro­pí­­te pekelné moc­nosti, oni zutekajú. Ak veriaci nikdy vpravde neučinil pokánie a nevyronil slzy pred Pánom pre seba, môže byť 100%-ne istý, že jeho duša je stále okupovaná a riadená mocnosťami zla a temna!

PROSÍM, pokračujte v čítaní, toto vás môže uchrániť pred horou bolestí, utrpenia, mizérie a napokon aj smrti. Pán je schop­ný dať vám svetlo, ktoré ste možno v celom va­šom živo­te ne­vi­de­li, nepočuli, ani mu nerozumeli. A ja sa ne­vyz­dvi­hujem podá­va­júc vám túto pravdu. Hovorím vám túto a mnohé ďalšie pravdy pretože JA ŽIJEM, ČO PÍŠEM V TEJTO KNIHE! Tieto pravdy Božie nie sú pre mňa ani teóriou, ani te­ológiou, ale sú živou realitou, skutočnosťou. Sám som vyplakal „rieky“ sĺz hlavne v prvých rokoch mojej Spásy.

Tiež som bol svedkom a videl mnohých podceňovaných ve­riacich, ktorí mali viac moci a autority od Pána, než mno­hí „slávni“ kazatelia, alebo služobníci. Tí podceňovaní sú akoby „nikým“ (tak, ako som aj ja) a predsa, Satan sa ich bojí viac, než mnohých „mocných“, ktorí môžu kázať tisí­com, ba miliónom poslucháčov. Božie cesty sú jasne roz­diel­ne a omnoho vyš­šie, než naše hlúpe cesty. Práve tak sú aj Jeho myšlienky. (Iz. 55:8,9)

Sú štyri body, ktoré chcem na tomto mieste podčiarknuť a priviesť do vašej pozornosti. Nie sú to teoretické body, ale sú z mojej vlastnej skúsenosti a služby.

j1)         TIE NAJDÔLEŽITEJŠIE SILY, KTO­­RÉ FORMUJÚ ŽIVOT A OSUD ČLOVEKA SÚ TIE, KTORÝCH SI ČLOVEK NENI VEDOMÝ! NEVIDÍ ICH, NECÍTI ICH, NEROZUMIE IM A NIKDY BY ANI NE­PRI­PUSTIL, ŽE TAKÉ MÔŽU V ŇOM EXISTO­VAŤ A OVPLYV­ŇO­VAŤ JEHO ŽIVOT!

PRETO BOH MUSEL ZA­SIAH­NUŤ, MUSEL „PREHOVORIŤ“ DO NÁŠHO ŽIVOTA PRAVDU, A TO OSOBNE. A ON AJ PREHOVORIL… SVOJÍM SYNOM!… (Žid. 1:1,2), ČIŽE, SVOJÍM SLOVOM. ČI MY UVÁŽIME, PRIJMEME A BUDEME ŽIŤ JEHO SLOVO?

Každý veriaci by mal slobodne priznať, že nikdy nehľa­dal svoju Spásu. On mohol stále „niečo“ hľadať, ale nikdy svoju Spásu. Pravda? Boh musel zostúpiť a hľadať nás, otvoriť nám oči, srdce a vieru, aby sme uvideli, pripus­ti­li, uverili, pokajali sa a boli pokrstení.

BOH AJ TERAZ PO­DOBNE ZOSTU­PUJE SO SVOJIM SLOVOM A SÚDOM. ON ZASAHU­JE DO NAŠÍCH ZÁLEŽITOSTÍ, DO NÁŠHO ŽIVOTA A SUVERÉNNE NÁM UKAZU­JE, ŽE MY NEHĽA­DÁ­ME ANI JEHO KRÁĽOVSTVO, ANI PÁNA! (Mt. 6:33// Sk. 17:26,27// Jak. 4:8)

HĽADÁ­ME VŠETKO INÉ. A ak by nám to Boh nepove­dal aj dnes, po 2.000 rokoch, zase by sme si toho neboli vedomí! Je to pravda? Ak ste neschopní uveriť horeuvedený fakt, vaša nevera ho nemôže anulovať. Nevera pohanov nevytrie existenciu Boha a všetkého, čo On stvoril a ustanovil. Oni to iba obja­via nes­kor­šie. Ak ste schopní veriť horeuvedenému faktu, Pán môže zapo­čať vo vás Svoju prácu tým, že vám ukáže kore­ne (bunkre) moc­ností temna a zla vo vašej duši. A potom vám ukáže, ako ich ON vo vás zničí a vás vy­slo­bodí. Môže to vo vás urobiť priamo alebo obyčajne cez Svojich služob­ní­kov, ktorých si On suverénne vybral a vyskúšal v ohni (Zj. 3:18), aby boli schopní Mu slúžiť v tejto sfére a slúžiť Jeho Telu.

<><><> 

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEŇ

brat  Hanola

…

< Spoj na knihu SLOVO ku CIRKVI >