ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 4 – Odosielanie #144 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Či hovoríme Nášmu Otcovi neuctivé, do rozpakov privádzajúce veci? Ó, nie. Boha nemožno priviesť do rozpakov, ani hovorením pravdy, a to, čo je horeuvedené a čo nasleduje je pravdou. Z Písma môžeme vidieť, že…
TO BOLA VÔĽA BOŽIA, ABY BOL ČLOVEK PONORENÝ DO ZLA TAKÉHO ROZSAHU A SILY, ŽEBY ON NIKDY NEBOL SCHOPNÝ SA Z NEHO VYMANIŤ SVOJOU VLASTNOU SILOU, VÔĽOU, MÚDROSŤOU ALEBO VLASTNÝMI SCHOPNOSŤAMI! (viď detaily v kapitole 9[11])
TO BOLA VÔĽA BOŽIA, ABY ČLOVEK SKONČIL PRESNE TAM, KDE LUCIFER SKONČIL, AKO SATAN! PRAVDA? VIDÍME TO? NIE.
PREDSA, je tu jeden základný a kritický rozdiel. Luciferovi premenenému na Satana nikdy nebola daná príležitosť činiť pokánie a byť spaseným; človekovi bola daná tá príležitosť. Prečo? Jeden základný dôvod, ktorý vidím je ten, že LUCIFER NEBOL NIKDY NIKÝM POKÚŠANÝ! Ale na druhej strane, človek bude úmyseľne vystavený pokušeniam Satana a nechá sa, aby padol. A naviac, od človeka – teraz vlastneného Satanom – sa bude vyžadovať, aby prekonal všetky tie sily zla a temna zvonku, aj vovnútri samého seba, a to VIEROU (vidiac samého seba) A ROZHODNUTIAMI JEHO SLOBODNEJ VÔLE A SKUTKAMI SVOJEJ VIERY A MOCOU BOHA, ktorý ho nechal, aby padol do toho hriechu a zla a smrti! A potom Boh spasí človeka z toho všetkého obetovaním Svojho Vlastného Života! Človek nikdy predtým nepoznal, ani nezakúsil TAKÚTO LÁSKU od nikoho odnikadiaľ, ani od Boha, Svojho Stvoriteľa. A naviac…
OD ČLOVEKA SA BUDE POŽADOVAŤ TO, ČO SATAN A VŠETCI JEHO PADLÍ ANJELI NEBOLI NIKDY SCHOPNÍ UROBIŤ, NIE SVOJOU ZNALOSŤOU, ČI POCHOPOM, ALE MILOVANÍM BOHA LÁSKOU, KTORÚ BOH MAL PRE ČLOVEKA, POLOŽENÍM VLASTNÉHO ŽIVOTA BOHU A BRATOM, AKO BOH UČINIL PRE ČLOVEKA! (1Jn. 3:16(34))
TENTO ČLOVEK SA STANE NAJPRAVDIVEJŠÍM A NAJVZÁCNEJŠÍM „DRAHOKAMOM“ V RUKÁCH A V SRDCI BOHA, JEHO STVORITEĽA, OTCA, SPASITEĽA, PÁNA A ŽENÍCHA! (Zj. 21:7,9)
TENTO ČLOVEK VYPLNÍ KONEČNÝ ZÁMER, CIEĽ A TÚŽBU BOHA, SVOJHO STVORITEĽA! ČI TOTO OVPLYVNÍ VÁŠ BUDÚCI ŽIVOT, ROZHODNUTIA, VIERU A KRÁČANIE? ALEBO ZOSTANETE TÍ ISTÍ? BOH STÁLE ČAKÁ NA VAŠE ROZHODNUTIA!
Existuje jednoznačný Zámer Nášho Otca v Jeho Plánoch a Radách večnosti s veľmi jednoznačným Úmyslom. Moja jediná otázka v tomto bode je táto: ČI VYPLŇUJE NAŠA FORMA KRESŤANSTVA KTORÚKOĽVEK ČASŤ HOREUVEDENÉHO ZÁMERU BOHA KU JEHO SPOKOJNOSTI? Čo vidíte a veríte, že je pravdivá odpoveď na túto otázku? Máte oko na videnie?
g) POZASTAVME SA na moment a roztrieďme si v duchu, vo vedomí a v našom srdci, čo nám Duch doposiaľ ukázal. Mohli by sme sa dotazovať na zdanlivo mnohé legitímne a logické otázky o týchto duchovných tajomstvách. Ja verím, že odpovede môžeme dostať iným, nadprirodzeným spôsobom.
Pozrime sa a chápme, čo si Otec podržuje vo Svojom Srdci a Mysli, ako tajomstvo pre akéhokoľvek človeka, ktorý NIE JE Ním predzvedený a predurčený, ako budúca Nevesta a Manželka Jeho Syna a ako Jeho Večný Spoločník. V Písme je napísané…
„Ten, kto NEMILUJE NEPOZNÁ BOHA, lebo BOH JE LÁSKA.“ (1Jn. 4:8)
Teda ten, kto nemiluje, nemôže poznať ani Jeho Slovo, lebo, ako už dobre vieme, SLOVO JE BOH. (Jn. 1:1// 1Jn. 5:7) BEZ LÁSKY NEMÔŽEME BOHA POZNAŤ BEZ OHĽADU, KOĽKO MÁME O ŇOM INFORMÁCIÍ. Táto pravda musí preniknúť našou dušou a my ju musíme začať VIDIEŤ predtým, než budeme schopní jej veriť. LÁSKA je najväčšia Sila-Osoba v tomto Vesmíre; ona nás uschopňuje, aby sme sa rozmnožovali, podržali si Boha v našej bytosti a zostávali v Jeho večnej Prítomnosti.
Je tiež veľmi jasne napísané, že „keby som aj mal dar proroctva a chápal všetky tajomstvá, a mal všetky znalosti (aby som mohol písať knihy a kázne, učiť ich, kázať ich); a keby som aj mal všetkú vieru, žeby som vrchy prenášal (a budoval impozantné služby, zbory a semináre), a NEMAL BY SOM LÁSKY, BOL BY SOM NIČÍM.“ (1Kor. 13:2)
Sme schopní registrovať túto pravdu v našom vedomí a srdci? NIE, nie sme… pretože NEVIDÍME realitu o sebe a o našej láske. Môžeme si iba predstavovať seba samého a svoju lásku.
MY VŠETCI MÔŽEME VERIŤ, ŽE MÁME LÁSKU a môžeme hovoriť pravdu. Ale tá dôležitá otázka je: AKÝ DRUH LÁSKY to máme a druhým dávame a žijeme? My môžeme svojími ústami ukazovať veľkú lásku, ale naše srdce môže nasledovať svoje žiadostivosti. (Ez. 33:31(35)) V našej naturálnej duši máme „naturálnu lásku“, ktorá NIE JE láskou, ktorú Boh hľadá, mieni a od nás vyžaduje! Naša naturálna, humánna láska je SEBECKÁ, ona NIE JE ovocím Ducha. (Gal. 5:22) Je to tiež láska emocionálna hľadajúca pôžitok a seba-uspokojenie; nie je to láska trpiaca, ani láska disciplinárna (mimo lásky niektorých rodičov voči deťom), Nie je ona ani bezpodmienečným odovzdaním sa jednej osoby voči druhej pre časy protivenstiev, utrpení, súžení a nesenia bremien (Pr. 17:17)… hoci manželské páry si mohli takéto prísľuby dať pred oltárom. Naša humánna, naturálna láska všetko neznáša, všetkému neverí, na všetko sa nenadeje, cez všetko nepretrváva…. a vždy sa neraduje pravde. (1Kor. 13:4-8a) Naša láska môže zlyhať a to naplno zlyhať a niekedy veľmi rýchlo; ona sa tiež môže obrátiť na nenávisť a rozdeliť, čo predtým spojila! Keďže naturálna, sebecká láska nie je ovocím Ducha, ona NIE JE Bohu prijateľná. Preto V NAŠEJ NATURÁLNEJ DUŠI SME NIČÍM. (Gal. 6:3// Rim. 12:3) Vidíme túto pravdu? NIE, nevidíme! Veríme jej? NIE, neveríme, nemôžeme jej veriť, pretože ju nemôžeme VIDIEŤ!… sami seba nevidíme, sme slepí.
Ako vieme, či naša „láska“ je pravá, alebo nie? Ak odmietame akékoľvek korekcie naších (aj malých) chýb, ak sme urazení, alebo pichnutí tou najmenšou pravdou ohľadne naších neprijateľných skutkov, reakcií alebo chovania, ak trváme na naších názoroch, pocitoch, či presvedčeniach, aj vo svetle jasných faktov, ktoré im oponujú… potom je to pýcha a tvrdohlavosť v našej duši, nie láska! V tomto stave sme schopní „milovať“ len tých, ktorí s nami stále súhlasia, idú „našou“ cestou, nehovoria nám nepríjemnú pravdu a nesnažia sa nás opravovať, disciplinovať, alebo nám dávať rady akéhokoľvek druhu. Toto je veľmi jasný dôkaz, že táto naša „láska“ je SEBECKÁ, preto ona nestojí ZA NIČ! Pýcha, tvrdohlavosť, sebeckosť, milovanie naších vlastných ambícií, plánov, cieľov, túžob a iných „cností“ našej telesnosti nemôže v nijakom prípade spoluexistovať s pravou láskou z Ducha Svätého.
Koľko kresťanských manželstiev je rozvedených? A koľkí žijú stále spolu len „kvôli deťom“? Prečo? Kde ich „pravá láska“ zmizla? A ako mohla zmiznúť? Či oni vedia? NIE, nevedia! Oni iba zakúsili na vlastnej koži jej zmiznutie a zničenie bez toho, aby museli vedieť, či rozumieť ich duchovným koreňom, dôvodom a dôsledkom. Ten najsvätejší zväzok, ktorý Boh ustanovil, ako predobraz Krista a Cirkvi (Ef. 5:32) je zničený pred našími očami a my nemáme silu, ani schopnosť, ba ani túžbu ho zachrániť. Či poznáte pravý dôvod pre túto TRAGÉDIU? Je to zase len NAŠA PÝCHA A SEBECKOSŤ! Oni zničia ducha naturálnej lásky pred našími očami, niekedy veľmi rýchlo a efektívne a my, v našej naturálnej duši, nemôžeme nič robiť. My potom iba trpíme následky a začneme žiť v separácií a mizérií. A potom sa snáď môžeme i rozhodnúť pokračovať v „slúžení Pánovi“ veriac, že sme „efektívny slúžobníci Boha“. (1Tim. 3:4,5) Ale sebeckosť, ako časť našej telesnosti, je HRIECH, a hriech separuje, rozdeľuje a potom ničí. HRIECH separuje nielen muža od ženy, ale separuje aj muža a ženu od Boha!
Moc zla v pýche a sebeckosti je jasne viditeľná v akomkoľvek rozvode a takýto manželský pár potom nesie následky celý zbytok ich života. Máte svoje vlastné skúsenosti? Či môžete niečo urobiť ohľadne nich bez Boha? NIE!
AK VÔBEC EXISTUJE V HISTÓRIÍ ĽUDSTVA NEJAKÝ MANŽEL, KTORÝ BY BOL MAL PRÁVO SEPAROVAŤ SA OD SVOJEJ MANŽELKY, BOL BY TO JEŽIŠ KRISTUS SEPARUJÚCI SA OD SVOJEJ NEVERNEJ MANŽELKY A SMILNICE: IZRAELA–CIRKVI.
JEHO VERNOSŤ A OBEŤ UKAZUJÚ, ŽE TÁ PRAVÁ LÁSKA JE DOKÁZANÁ V BOLESTI, V UTRPENÍ, VO VYTRVALOSTI A V ZLE, NIE V PRÍJEMNÝCH POCITOCH, NIELEN V DOBROTE A NIE V MILOVANÍ LEN TÝCH, ČO NÁS MILUJÚ. (Mt. 5:46)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…