ZVÁŽENIE HLBOKÝCH DUCHOVNÝCH OTÁZOK – Kapitola 5 – Časť 5 – Odosielanie #146 – TRAGÉDIA a SLÁVA VERIACICH úryvok
Zopakujme preto Prvé Veľké Prikázanie Boha pre nás, veriacich:
„A MILOVAŤ budeš Pána, svojho Boha, z CELÉHO svojho srdca, z CELEJ svojej duše, z CELEJ svojej mysli a z CELEJ svojej sily.“
A Druhé Prikázanie je nasledovné: „MILOVAŤ budeš svojho blížneho, ako seba samého.“ (Mk. 12:30,31// 3M. 19:18; „blížny“ tu nie je každý človek, ani každý veriaci, ani každý, čo býva v susednom dome; Pán zodpovedal túto otázku v Lk. 10:29-37)
Na týchto dvoch Veľkých Prikázaniach visí CELÝ ZÁKON A PROROCI. (Mt. 22:40) Ak by sme boli schopní vyplniť tieto dve Prikázania, vyplnili by sme celý Zákon a Prorokov práve tak, ako to vyplnil Náš Pán. (Mt. 5:17) Problémom je, že MY NIE SME SCHOPNÍ vyplniť tieto dve Prikázania aj keď poznáme celú Bibliu od začiatku do konca, aj keď máme vieru na prenášanie vrchov a rozumieme všetkej znalosti, aj keď kážeme Slovo celému svetu! Keby sme aj darovali celé naše imanie pre nasýtenie chudobných a obetovali naše telá, aby boli upálené, stále by sme zostali neschopnými vyplniť tieto dve Prikázania! (1Kor. 13:2,3) Tu začínajú všetky naše skutočné problémy… a tu ja končia.
NÁŠ PROBLÉM JE, ŽE MÔŽEME BYŤ MÚDRI, PLNÝ VEDOMOSTÍ A DOKONALÍ, AKO BOL LUCIFER, ALE BEZ LÁSKY. V TOM PRÍPADE BY TO BOLA IBA OTÁZKA ČASU, KEDY BY SME SA ZAČALI POMALY A NEBADATEĽNE MENIŤ NA SATANA!
Ten skutočný cieľ našej Spásy, ako bola ona zrodená v Srdci Nášho Otca, nie je, aby sme „minuli peklo a zachránili si kožu“, ale aby sme JEHO MILOVALI CELOU NAŠOU BYTOSŤOU! A AK NEKONÁME TOTO JEHO PRIKÁZANIE (hoci len postupne), NEKONÁME VÔĽU NÁŠHO OTCA. A AK NEKONÁME VÔĽU NÁŠHO OTCA (hoci len postupne), NEVSTÚPIME DO KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO BEZ OHĽADU NA TO, AKÝ „DOBRÍ“ KRESŤANIA SME MOHLI BYŤ A KOĽKO POZORUHODNÝCH SKUTKOV SME MOHLI VYKONAŤ. (Mt. 7:21-23// Lk. 13:24-30, neškodí opakovať pravdu a konečne ju registrovať v našom vedomí) Ale Pán ustanovil cestu, jedinú to cestu, kde sme uschopnení konať tieto dve Prikázania a Vôľu Nášho Otca. Tá cesta je NÁŠ VLASTNÝ KRÍŽ, kde sa v pravde zbavujeme našej sebeckej nátury, ktorá stojí v ceste Vôli Nášho Otca a tiež v ceste NAŠEJ PRAVEJ LÁSKY PRE NEHO!
Je jasne napísané: „Ktokoľvek nenávidí svojho brata je VRAHOM; a vy viete, že žiadny vrah nemá večného života zostávajúceho v sebe.“ (1Jn. 3:15)
Či sa môže ľudská láska zmeniť na nenávisť? ÁNO, MÔŽE. To isté je pravdou pre priateľstvo, alebo bratstvo; akýkoľvek priateľ, alebo brat sa naozaj môže stať naším nepriateľom. To, čo mnohokrát postačuje je, aby sme mu začali hovoriť pravdu. (Gal. 4:16) Nenávisť je veľkou duchovnou silou, ktorá nie je väčšia, než láska, ale môže separovať, čo láska spojila a môže spôsobiť veľa škôd v dotyčnej osobe a v mnohých iných vôkol nej.
Dobre si zaznamenajme v našej mysli a viďme a chápme v našom srdci, že vždy sú v nás niektoré z veľkých síl, ktorých by sme si mali byť vedomí a ktoré dokážu zničiť našu naturálnu lásku bez stopy! Sú nasledovné: PÝCHA, SEBECKOSŤ, ŽIARLIVOSŤ, STRACH, OBAVY, PREDSUDKY, TVRDOHLAVOSŤ, NEZÁVISLOSŤ, SEBESTAČNOSŤ, PODOZRIEVAVOSŤ a mnohé iné. Každá sobášená alebo rozvedená osoba musela v nejakom čase zakúsiť niektoré z tých síl vo vlastnom živote! Pravda? Tieto skúsenosti sú tiež jasným dôkazom, že takáto naša duša nie je vhodná pre Pána.
h) LÁSKA je dôvodom pre VŠETKO, čo Boh stvoril a čo koná. Avšak, Jeho Láska sa nám nie vždy zdá byť „pravou láskou“, pretože prichádza v rôznych formách, ktoré my v našej duši ľahko nerozoznávame, nechápeme, ani si ich neuvedomujeme. Fakticky, NATURÁLNY, KARNÁLNY VERIACI NENÁVIDÍ MNOHÉ SKUTKY LÁSKY, KTORÉ BOH VOČI NEMU KONÁ pretože mnohé skutky Lásky Boha voči nemu môžu mu spôsobovať bolesť, utrpenie, alebo chaos a on nenávidí také skutky Božej Lásky! Potrebujete príklad? Tu je jeden, ktorý sme už raz spomenuli:
„JA VŠETKÝCH, KTORÝCH MILUJEM karhám a otcovsky trescem (diciplinujem)“ (Zj. 3:19) TOTO nie je príjemná láska! Ale TOTO JE PRESNE, čo my, rodičia, konáme s našími deťmi! My ich karháme a tresceme a disciplinujeme pretože ich milujeme! Pravda? Prečo to robíme? Pán vie, že ani s veriacimi NIČ INÉHO NEPOMÔŽE! ŽIADNA KÁZEŇ, ŽIADNE UČENIE, ŽIADNE BIBLICKÉ ŠTÚDIUM, ŽIADNA DOCHÁDZA DO ZBORU, ŽIADNA NÁBOŽENSKÁ AKTIVITA ŽIADNEHO DRUHU TOTO NIKDY NEVYKONÁ! Či vy toto VIDÍTE? Zakusujete to vo vašom kresťanskom živote?
i) HOREUVEDENÉ SLOVO BOŽIE ide do oveľa väčšej hĺbky, než môžeme vidieť a pripustiť v našej humánnej duši. Na inom mieste Slovo pokračuje hovoriac:
„Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou, ani neumdlievaj, keď si Ním karhaný. Lebo koho Pán MILUJE, toho kázni a ŠVIHÁ KAŽDÉHO SYNA, ktorého prijíma. Ak ZNÁŠATE kázeň, Boh s vami jedná, ako so SYNMI… ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, potom ste BASTARDI a nie synovia.“ (Žid. 12:5-8)
Či aj TOTO je LÁSKA Nášho Otca? ÁNO, JE! Prijímame ju? NIE! Odporujeme jej, či sme si toho vedomí, alebo nie. Môžeme o nej hovoriť, kázať ju iným, ale nemôžeme veriť, ani si len predstaviť, žeby sme MY potrebovali také „jednanie“, takú „liečbu“ a že by ona prišla takou formou od Nášho Otca, ktorý je Láskou. Tiež nemôžeme prijať, žeby Náš Otec používal slová, ako „bastard“, ktorým sa my snažíme vyhýbať, lebo nepasujú do našej humánnej dôstojnosti. Ako môže znovu-zrodený, pokrstený veriaci byť bastardom? Veľmi ľahko! Odmieta kázeň svojho Otca, lebo ona nie je v sladkých a láskyplných slovách, ale v slovách OSTRÝCH, PRENIKAJÚCICH. (Žid. 4:12) Také slová musia byť nami ZNÁŠANÉ (to tiež je náš kríž), a AK ICH MY ZNESIEME, POTOM Boh s nami jedná, ako so synmi a nie ako s bastardami.
A naviac, NÁŠ OTEC ŚVIHÁ (BIČUJE) KAŽDÉHO SYNA, KTORÉHO PRIJÍMA! Nie niekoľkých, ale KAŽDÉHO. Vieme, čo je bič? Či používame taký inštrument LÁSKY v našom kresťanstve? NIKDY! Podľa našej humánnej, karnálnej duše, to nie je „kresťanská cesta“. Naturálne kresťanské duše sú zvyknuté jednať jedna s druhou „sladkým, zdvorilým, láskavým a často aj pokryteckým“ spôsobom, ktorý „neuráža, nepodpichuje“ zmysly a pýchu naturálnych duší tých iných. Tieto „sladké, zdvorilé, láskavé a často aj pokrytecké“ spôsoby sú veľmi ľahko popletené s „milosťou, pochopením a láskou“. Či to vidíme? NIE! Nevidíme, lebo sme obeťami tej istej vážnej chyby, ktorá nás efektívne zastaví v raste do Krista a zmene na duchovného veriaceho! Náš starý človek nikdy nepochopí a neprijme tento Súd. On nikdy nepripustí, že si zasluhuje smrť a peklo, ale vždy bude hľadať a vyžadovať si komfort, lásku, pokoj a milosť. PRAVDA? Či toto naozaj vidíte? Môžete sa aspoň pozastaviť a uvážiť túto otázku?
Keď Sám Pán urobil bič a vyčistil Chrám, má to dnes pre nás nejaký duchovný význam? (Jn. 2:15) Čítame to len tak letmo, ako noviny? Ako zaujímavú udalosť v živote Ježiša, ktorá nemá na nás žiadny vplyv? Nuž, vráťme sa k tomu ešte raz, lebo Pán nikdy nevykonal nič, čo by pre nás nemalo význam v našom vlastnom živote. On urobil fyzický bič, lebo žil v Starom Zákone. V Novom Zákone je to „duchovný bič“ upletený z Jeho SLOVA, MOCNÉHO, OSTRÉHO A PRENIKAJÚCEHO SLOVA, ktoré preniká do rozdelenia našej duše a ducha… a čistí náš vlastný Chrám (Žid. 4: 12// 1Kor. 3:16), kde tiež sú sily, ktoré sa snažia urobiť z nášho Chrámu „brloh zlodejov“. Vidíme tento duchovný fakt? NIE, nevidíme a ani ho nechceme vidieť. Radi budeme Jeho Chrámom, ale nenávidíme Ho čistiť, upratovať a leniví sme Ho vysávať.
Áno, máme byť bratskou láskou nežní jeden k druhému, v úcte predchádzať jeden druhého, atď. (Rim. 12:10) ALE my nemáme byť takýmito voči duchom temnoty a zla v naších starých dušiach, ktorých duchov je možno jasne rozoznať, identifikovať a Duch Boží ich môže nám ukázať, že k nám hovoria, alebo cez nás hovoria! Mám byť láskavo nežný voči človeku, ale nie voči peklu v duši toho človeka. Keď človek ku mne hovorí, som k nemu zdvorilý a láskavý, keď peklo hovorí ku mne z toho človeka, nie som ani zdvorilý, ani láskavý. Náš Pán konal tak isto. (napr. Mt. 23:13,14)
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…