Odosielanie # 206 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 10 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
u) Chcem tu teraz podať Svetlo Pána na dva dôležité verše Slova Božieho, a síce:
u1) „vypracovávajte svoju vlastnú spásu v bázni a trasení.“ (Fil. 2:12b) Z tohoto verša by sa logicky zdalo, že my musíme „pracovať“ a pritom sa aj „triasť“. Naša logika ale v mnohých častiach Slova Božieho neplatí. Keď uvážime aj nasledovný verš: „Pretože je to BOH, ktorý PRACUJE vo vás, aby ste boli ochotní aj konali Jeho dobrú záľubu“ (Fil. 2:13) zistíme, že našu spásu „vypracovávame“ tým, že našou slobodnou vôľou sa rozhodujeme – sme ochotní – konať Vôľu Boha, ktorú nám On zjavuje v rôznych situáciách a podmienkach nášho pozemského života a jazykom MU dávame náš súhlas ku Jeho práci. Bázeň a triaška by mala byť s nami aj v nás, keď sme v pomykove a špekulujeme, či tú zjavenú Vôľu Boha máme vôbec konať alebo nie. Lebo ten, kto ju vedome nechce konať by sa mal triasť pred následkami svojho rozhodovania. Predtým, než Boh vykoná v nás akúkoľvek prácu potrebnú pre nášu spásu, on nám ju ukáže a potom čaká na súhlas našej slobodnej vôle. Lebo podľa Božej Múdrosti a Princípov Stvorenia človeka, Boh prijíma rozhodnutia našej slobodnej vôle a podľa nich sa On riadi. Čiže človek je strojca svojej spásy a osudu a nie Boh, ktorý Spásu človeka zabezpečil, ale človek má výber a moc rozhodovania akou cestou pôjde a či bude poslušný Bohu, alebo nie. Najjasnejším príkladom je tu Náš Pán, ktorý netúžil vypiť kalich, ktorý mu Otec pripravil a potom vyjavil v Getsemanskej Záhrade pred Jeho ukrižovaním. Trikrát prosil Syn Otca, aby ten kalich od Neho odňal, ak by to bolo vôbec možné, lebo to boli hrôzy, na aké Ježiš nebol pripravený a ktoré si my nedokážeme ani len predstaviť. Nakoniec však Pán vyslovil snáď to najdôležitejšie slovo v celej Biblii: „AVŠAK, NIE MOJA VÔĽA, ALE TVOJA NECH SA STANE“!To bol potrebný súhlas Ježišovej slobodnej Vôle, ktorý Jeho Otec potreboval, aby Spásu človeka úspešne zakončil. (Lk. 22:42) To je napokon aj premáhanie samého seba, ktoré platí aj na nás a dáva správny význam tomu slovu „vypracovávanie našej spásy“.
u2) „Ak by Ma chcel niekto (z vás kresťanov) nasledovať, nech zapiera seba samého a pozdvihne svoj kríž a nasleduje Ma.“(Mt. 16:24b) Zapierať seba samého znamená nič nevnucovať, neoponovať, nehádať sa, neargumentovať, násilne nepresadzovať seba, svoje postoje, chápania, názory, presvedčenia, či svoju vieru. Slovo Božie nám nedáva žiadne právo vnucovať tieto veci iným. Zapierať seba znamená tiež zapierať naše VLASTNÉ myšlienky, predstavy, názory, presvedčenia, chápanie, rozumovanie, postoje a všetko, čo nesúhlasí s Písmom a čo je v Písme jasne napísané čierne na bielom! Ak je čokoľvek v Písme napísané, aby som to robil a ja to nerobím, potom nemusím byť ani znovuzrodeným kresťanom, aby som to aj logicky chápal a o tom sa neškriepil, že to nemusím robiť. Aj naša logika v takýchto prípadoch platí, hoci je ona pre duchovné veci limitovaná. Naša logika nemusí platiť v prípadoch, kde vnucujeme, oponujeme, hádame sa, argumentujeme, násilne presadzujeme seba i svoje postoje, chápanie, názory, aj naše presvedčenia o pravdách, ktoré môžu byť v Písme napísané, ale my ich nežijeme vo svojom živote, nie sú nijak viditeľné a zrejmé v našej vlastnej osobnosti. Tu potrebujeme duchovné rozoznávanie.
Ako sa môžeme zapierať? Najprv musíme byť ochotný – viď bod u1) – a tiež schopný sa POZASTAVIŤ a PRIPUSTIŤ, že nemusíme mať vždy pravdu, ale aj tá druhá osoba môže mať pravdu a my tu pravdu nemusíme ani poznať. Keď sme schopný pripustiť takúto pre náš „imidž nehoráznu vec“, jedine potom máme nádej na duchovný úspech a na nasledovanie Krista podľa Jeho Slova.
V tom Slove Božom je aj druhá časť, pozdvihnutie NÁŠHO kríža o ktorom cirkev a jej vedúci nechcú ani počuť – hoci je to Slovo Božie (viď koniec str.91)! Načo je nám náš kríž? Nestačí nám Kríž Kristov? NIE. Inak by náš kríž nebol JASNE uvedený v Slove Božom. Nestačí totiž len zaprieť seba-samého alebo aj priznať, že naša viera a myšlienky a názory a presvedčenia neboli správne. Oni nám boli dané do našej mysli a srdca duchmi, ktorí neboli z Boha! My síce môžeme zaprieť našu zlú vieru i zlé presvedčenia, aj uznať, že neboli správne, ale DUCHOVIA, čo nám ich dali ZOSTALI V NÁS a budú pokračovať v ich „práci“ a dávať nám iné hlúposti, inú falošnú vieru a presvedčenia do mysle a srdca pokiaľ nebudú zničení – na našom kríži! Lebo keď nezapierame samých seba, potom nemáme na čo dvíhať náš kríž. Náš kríž má teda zničiť všetko to, čo sme v sebe zapreli ako nepravdy, ako lži, ako zlo, ako nemúdre veci. Musí zničiť všetkých duchov, ktorí tieto nepravdy, lži, zlo a nemúdre veci do nás inšpirovali a skrývajú sa v našej duši.
Že tento verš je životne dôležitý (hoci nie je nikde kázaný a vysvetľovaný) svedčí aj verš, ktorý nasleduje: „Pretože, ktokoľvek si zachráni svoj život (nebude ho zapierať), stratí ho: a ktokoľvek stratí svoj život kvôli Mne, nájde ho.“ (Mt. 16:25) Keď veriaci stratia svoj starý život, ale nový život nenájdu, aký život budú žiť po smrti?
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >