Odosielanie #207 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 11 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
v) Chcem dať viac, než len nádej každému veriacemu, ktorý žije v strachu, alebo v komplexe menejcennosti alebo v akýchkoľvek iných duchoch, ktoré pochádzajú zo Satana a nie z Boha. Všetok strach, obavy aj komplexy menejcennosti sa nachádzajú v našom starom stvorení, ktoré nemá hodnotu ani pre Boha, ani pre žiadneho človeka. Ak DUCH BOŽÍ v pravde ŽIJE V NÁS, ON je v nás základom pre všetky možnosti o ktorých sa nám ani nesnívalo a ktoré my dnes môžeme považovať za nedosiahnuteľné, za „chodenie po vode“, alebo za nerealistický sen. Pán je viac, než schopný urobiť z každého z nás nielen úspešného veriaceho, ale Víťaza nad Satanom a všetkými silami zla a temna v tomto Vesmíre. Jediní, čo stoja v Pánovej ceste k tomuto úžasnému úspechu a k Pánovej veľkej radosti a spokojnosti sme MY SAMI! MY SAMI – naša prirodzená bytosť s našou úzkostlivosťou, neverou, nepokojom, obavami, komplexom menejcennosti, atď. – sme pre Pána limitujúcim faktorom a stojíme v Jeho ceste mnohorakým spôsobom, a všetky tie „testy ohňom“ fakticky odstraňujú z Jeho cesty NÁS! Odstraňujú tú úzkostlivosť, strach, neveru, nepokoj a nahradzujú ich pokojom, vierou, dôverou a tým uvoľňujú Pánovi cestu, aby mohol konať v nás i mimo nás to, čo On chce konať a potrebuje konať pre náš duchovný rast a zmenu.
Možno tým najvýstižnejším Slovom Božím, ktoré sa dotýka práve tohoto faktu reality sa nachádza v Žalme 46:11, kde nám Pán dáva len jednu stručnú, ale dôležitú inštrukciu hovoriac: „Buď ticho (upokoj sa, zmĺkni, prestaň) a vedz, že JA SOM BOH;“ Pán nás tu pozýva, aby sme zistili sami v sebe, aby sme mali dôkaz, že ON JE naozaj BOHOM Všemohúcim a ukazuje nám, ako sa k tejto znalosti a dôkazu dostaneme. Je to možné tým, že my poslúchneme Jeho príkaz „Buď ticho…“,zmĺkni, upokoj sa, prestaň hovoriť, prestaň sa starať a obávať, prestaň špekulovať… a to nie je vôbec jednoduché!
Pozrime sa na dva praktické príklady v reálnom živote Jeho ľudu.
v1) Víťazstvo pri Jerichu. Keď jeho majestátne múry padli sami od seba rovno na zem, to bol pádny dôkaz, že Boh je naozaj Bohom. Ale toto sa neudialo len tak samočinne, alebo automaticky bez toho, aby Izrael bol pripravený na veľmi striktný test tichosti a dôvernosti. Jozua prikázal ľudu a povedal: „Nebudete kričať, ani nedáte počuť svojho hlasu, ani nevyjde z vašich úst žiadne slovo až do toho dňa, keď vám poviem: Kričte! Vtedy budete kričať“ (Joz. 6:10). To znamená, že celý Izrael mal pochodovať okolo Jericha sedem dní a to v absolútnej tichosti – BEZ JEDINÉHO SLOVA! Ba aj bez šepotu medzi sebou. Z tohoto je zrejmé, že „buď ticho“ neznamená byť pasívnym, paralyzovaným, či nečinným. Naopak, ich tichosť bola časťou ich aktívnej viery a poslušnosti Bohu. Hovoriť mohli, len keď sa vracali od múrov do svojich stanov a ráno, ked vstávali a šli zpäť k múrom. Akonáhle ale boli zostavení pri múroch a začali pochodovať, zavládla absolútna tichosť! Aj keď sa dívali hore na tie hradby, za ktorými určite stáli obyvatelia Jericha a prizerali sa dolu na to „divadlo“, možno si robili aj posmešky, možno na nich aj hádzali všeličo, teda, oni museli byť aspoň občas pokúšaní aspoň nejako komentovať ten ich nepredstaviteľný úkol, aspoň pošepkať susedovi vedľa. Ale ani to nebolo dovolené! Určite pociťovali emócie, ktoré ich nútili čosi povedať, hocičo, možno na rozveselenie duše, aby mohli pokračovať v tej poslušnosti byť absolútne ticho. Ale aj toto bolo zakázané. Božská moc sa neprejavuje, keď my robíme veľa hluku, a toto platí aj na naše tzv. bohoslužby. Akékoľvek drkotanie, poznámky, či šepkanie by bolo rozptýlilo ich duchovnú koncentráciu a škodilo ich pozornosti a sústredenosti, ktoré si museli udržať pre splnenie toho úkolu, ktorý im Boh dal. Oni mohli začať kričať, až keď im Jozua dal znamenie. Vtedy oni kričali aj trúbili na trúbach – a múry Jericha sa zosypali! Keď veľa vyprávame, aj sa veľa modlíme, Pán čaká a nerobí nič. Pán začne robiť, až stíchneme, poslúchneme, sme na Neho upretí, máme v sebe vieru i dôveru, že On je schopný vykonať, čo my nijako nedokážeme.
v2) Nakŕmenie 5.000 ľudí. Aj toto bola absolútne beznádejná situácia, ktorú nikto z prítomných nevedel vyriešiť. Pán ju vyriešil tým, že prikázal, aby sa ľud posadil na trávu. A keď ľud poslúchol a sadol si na trávu, Pán požehnal päť chlebov a dve ryby a začal dávať učeníkom a oni začali rozdávať tým, čo sedeli (Jn. 6:9-11). Je zrejmé, že každý sedel lebo nie je tam zmienky, že by niektorí nesedeli, lebo by asi neboli dostali z tej stravy. Pointa je tu tá, že tento zázrak sa tiež uskutočnil až potom, keď všetci ľudia poslúchli a sedeli na tráve čakajúc! To bola taká istá podmienka pre veriaci ľud, alebo podobná tej pri Jerichu, cez ktorú, keď uposlúchli, dostali dôkaz, že Ježiš Kristus je Boh. Čiže, museli podobne poslúchnuť „byť ticho… neodchádzať, nešpekulovať, iba si sadnúť na trávu!“ Nič viac nepotrebovali robiť. Ak kedykoľvek poslúchneme a obrátime sa s dôverou na Pána, On nám ukáže Svoju Moc. „Byť ticho“ tu znamená „sedieť na tráve“, hoci v tomto prípade ľudia mohli spolu hovoriť, nebolo im prikázané byť ticho, ako pri Jerichu.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >