Odosielanie #208 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 12 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
x) Nezdá sa vám, že za celé roky kresťanstva ste vlastne ničoho zvláštneho nedosiahli? Nevyzerá to, že ste stále tí istí, s tými istými problémami a ťažkosťami, s tými istými nevyplnenými túžbami, nezodpovedanými modlitbami, atď? Toto zdanie môže byť celkom realistické. Preto mnoho kresťanov môže nevedome žiť v netrpezlivosti, ba aj v beznádeji lebo majú dojem, že ten proces spásy, zdokonaľovania a konečného víťazstva trvá „celú večnosť“! Všetko sa vlečie ako slimák a nemá to konca kraja. Prečo je to tak? Prečo nemôžeme kráčať „míľovými krokmi“ a každý mesiac sláviť nejaké veľké víťazstvo? Nuž, Pán má na to pádny dôvod a on je dosť jasne ukázaný v 2.Knihe Mojžišovej (Ex. 23:29-33). Tie pohanské národy v Zasľúbenej Zemi reprezentujú mocnosti temna a zla v našej duši pretože Zasľúbená Zem Izraela pre kresťanov reprezentuje Kráľovsvo Nebeské, a ono je v našej duši (Lk. 17:21). Pán nedovolil Izraelu, aby všetky tie národy vyhnal a sa ich nejako zbavil predtým, než sami zosilneli a stali sa schopní celé to teritórium Zasľúbenej Zeme po ich vyhubení okupovať. To isté platí aj na nás. Náš úspech a pokrok závisí výhradne od našej duchovnej kapacity okupovať terirória našej duše, odkiaľ sme tie sily vyhnali alebo ich zahubili. Preto naše víťazstvo je progresívne a závisí na progresívnom vývoji a raste nášho ducha.
To horeuvedené podobne platí aj na fakt, že v našom humánnom charaktere všetko chceme mať urobené „teraz a jedným švihom“ a akýkoľvek zdĺhavý proces duchovného rastu je pre našu telesnosť takmer vždy odraďujúcou a odstrašujúcou vecou. To je ako sadnúť si do záhrady a pozorovať ako rýchlo náš novozasadený smrek rastie. Nuž, on stále rastie, ale pozorovať sa to nedá. Práve tak, aj náš duchovný rast potrebuje vytrvalosť, stabilnú a neprerušovanú oddanosť, ako keby stále niečo muselo byť urobené. Toto dokáže lenivých a komfortných veriacich prinajmenšom znechutiť alebo aj priviesť do blázinca, lebo vždy sa akosi zdá, že pred nami je toho viac, než za nami. Aj toto je bolestivé pre našu starú unavenú dušičku. Fakt je, a my sa mu musíme podriadiť a mu uveriť, že Pán nám nikdy nedá žiadnu príležitosť, ani zámienku, aby sme jedného dňa mohli povedať: „No, všetko je už skončené, môžeme sa konečne usadiť a dať nohy na stôl.“ Nie, nie. Fakticky, čím viac sa približujeme ku Príchodu Pána, tým viac sa nám bude zdať, že skoro nič sa ešte nevykonalo v porovnaní s tým, čo sa ešte má vykonať. Toto samozrejme nebude bolestivé, ani odstrašujúce pre veriacich, ktorí naozaj dali svoj život Kristovi a kde ich lenivosť a komfort a sebeckosť a seba-analýza boli ukrižované a zničené.
y) Ešte je ďalší dôležitý fakt ktorého máloktorý kresťan si je vedomý a teda aj jeho veľkého významu. Keď Kristus vstal z mŕtvych, On NEMAL KRV, mal len kosti a mäso (Lk. 24:39) ale krv nemal pretože On „vylial Svoju dušu na smrť“ (Iz. 53:12 – život prirodzenej duše je v krvi – 3M. 17:14/ 5M.12:23). To isté sa stane s nami. V Kristovi bola naša krv práve tak vyliata na smrť, ako aj Jeho krv, lebo keď On zomrel, my všetci sme zomreli s Ním (2Kor. 5:14). Aký je dosah tohoto faktu? Úžasný… lebo to je moc Kríža a našej Spásy. Môžeme ľudovo povedať, že po Svojej smrti na Kríži, Ježiš Kristus vzal tú Svoju Krv, ktorá obsahovala všetko zlo, hriechy a neprávosti celého ľudstva, keď bol On „učinený hriechom“ (2Kor. 5:21) tým, že vypil kalich, ktorý Mu Otec prichystal (Lk. 22:42). Zobral tiež všetkú našu krv, a keď zostúpil do Pekla, aby kázal duchom v žalári (1Pet. 3:19), On akoby položil tieto krve na stôl Satanovi rieknúc: „Hľa, toto je tvoje dielo a tebe patrí, môžeš všetko vypiť a držať si to v sebe na veky vekov!“ Lebo keď sme V Kristovi, Satan nemá žiadne územie pôsobnosti v našom živote. Kristova krv zničila všetky diela Satana aj všetkých, ktorí patria Satanovi. Okrem toho, celá naša hriešnosť, slabosť, neschopnosť a všetko zlo a jeho „cnosti“ existujú iba v našej krvi! Keď teda krv viac nemáme, Satan nemá v nás NIČ!… tak ako nemal NIČ v Kristovi (Jn. 14:30). A tento fakt sa jasne ukáže pri Príchode Krista pre Svoju Nevestu.
z) V poslednom bode sa budeme venovať veľmi praktickej a súčasne veľmi dôležitej veci v našom kresťanskom živote. Tá vec je príčinou mnohých duchovných tragédii nielen v živote jednotlivcov, ale celých národov. Príklad? Tá vec bola tiež príčinou tragédie Izraela pri Kadesh-barnee, keď prišli ku hranici Zasľúbenej Zeme, ale odmietli do nej vkročiť a preto bez pardónu boli otočení zpäť do pustatiny, kde blúdili 40 rokov a tam aj zahynuli (4M. 32:8-13). Ďalší príklad bol pred ukrižovaním Krista, ktorý zaplakal nad Jeruzalemom a odsúdil Izrael do 2.000 ročného vyhanstva, keď povedal: „Hľa, váš dom sa vám necháva dezolátny“ (Mt. 23:37,38). Dve tisíc rokov bol Izrael rozprášený do celého sveta, kde bol nenávidený, prenasledovaný, vraždený a žil v stálom strachu. Čo bola príčina tých dvoch národných tragédii? NEVERA! Kedy a prečo neveríme? V prvom rade, keď nevidíme, sme slepí alebo nechceme vidieť, keď nepočujeme, sme hluchí alebo nechceme počuť; alebo ničomu nerozumieme, lebo srdce je zatvorené. Sme duchovne limitovaní, máme mizivú duchovnú kapacitu. Dokiaľ sme duchovné deti, to je logické, keď máme za sebou roky kresťanskéhé života, to je nelogické. Čo je najhoršie, tú kapacitu si nechceme zvyšovať, nechceme sa učiť!… sme leniví, alebo paralyzovaní, alebo nás nikto k tomu nevedie.
Prečo posielame svoje deti do školy? Či tam oni idú odpočívať, alebo sa majú učiť veci, ktoré už dávno vedia a ktoré sú pre nich veľmi ľahké a jednoduché? Či oni prídu domov a povedia: „Nuž, celý týždeň som sa nenaučil nič nového, všetko som už vedel a bolo to také ľahké, že som si kreslil do zošitu obrázky.“ Pochybujem, že na toto oni chodia do školy. Aj v oblasti duševnej výučby existuje pravidlo, či nepísaný zákon, ktorý bude od nás vždy vyžadovať to, čo je nad naše existujúce znalosti aj schopnosti poznať alebo riešiť. Čiže, učíme sa, čo nevieme a riešime, čo sme riešiť nikdy nevedeli. A keď sa to nenaučíme, nemôžeme pokročiť, ale triedu musíme niekedy aj opakovať dokiaľ sa to nenaučíme. Pravda?
Učenie sa tiež dá porovnať ku získavaniu SVETLA, v ktorom sme teraz schopní začať vidieť nové veci aj ich riešenia, ktoré sme predtým nevideli. Väčšina žiakov je tiež lenivá učiť sa, máloktorý ide do školy s radosťou, že sa naučí niečo nové. A presne tak je to aj v duchovnej sfére. Takmer nikto nejde do zboru naučiť sa nové duchovné veci, ale skôr si tam ide odpočinúť, prípadne si aj podriemkať. Nechcem vás nijako zastrašovať, ani odradzovať od duchovného štúdia, ale požiadavky na nás sa budú zvyšovať. Naša kapacita pre chápanie toho, čo Pán s nami robí, alebo kde nás vedie môže byť veľmi limitovaná. Z toho potom plynie aj naša veľmi limitovaná kapacita veriť, dôverovať, aj našu vieru konať. Hoci aj náš duch môže byť ochotný, ale telo je slabé (Mt. 26:41b). Pánov cieľ s nami je ale taký, aby v nás zvyšoval a zväčšoval našu duchovnú kapacitu, duchovné svetlo, duchovné porozumenie, a nie je to vždy ľahké. Avšak, čo je dôležité je, že zväčšovanie našej duchovnej kapacity je fakticky riešením mnohých našich problémov a mnohokrát je to aj jediná cesta na ktorej naše problémy môžu byť vyriešené! Keď sa vám teda prihodí niečo „nepríjemného“, rozhodíte rukami a poviete: „zase sa niečo deje?“ Nuž áno, je čas ísť do školy a naučiť sa túto lekciu, ktorú nás Pán chcel učiť za posledných možno aj niekoľko rokov, ale neuspel. Znova sa o to pokúša, lebo On má úžasnú trpezlivosť a milosrdenstvo s nami. Možno teraz sa to konečne naučíme? Inak ten problém nebude nikdy vyriešený. A niekedy to naozaj potrebuje iba extra 2-3 gramy ochoty z našej strany sa pozastaviť a pripustiť, že to je vlastne maličkosť a žiadna raketová veda. A viac sa nám tá lekcia nebude musieť zjavovať v našom živote. Budeme mať pokoj.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >