Odosielanie #209 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
1) Milosť Božia je to, čo nám Boh dáva a my si to absolútne nezasluhujeme! Keď Náš Pán započal Svoju službu na zemi, čítal text z Izaiáša a posledný riadok toho textu hovorí: „Zvestovať prijateľný rok Pána“ (Lk. 4:16-19) V originále Písma, slovo „prijateľný“ je identické so slovom „milosť“. Tento výrok Pána by sa mal teda správne prekladať: „Zvestovať rok Milosti Pána“. Samozrejme, že „rok“ tu znamená „vek, dišpenzáciu“ a to od príchodu Pána v Betleheme až do Posledného Súdu. VEK MILOSTI teda zahrňuje aj 1.000 rokov Kráľovstva Nebeského na zemi. My by sme mali byť nesmierne vďační, že sme sa narodili a žijeme vo veku Milosti; mali by sme si tú Milosť v našom srdci nesmierne ceniť, neignorovať ju, neodmietať ju, nehazardovať s ňou, neznásilňovať ju našimi postojmi, pýchou, nedbanlivosťou, aroganciou, hlúposťou, tvrdohlavosťou. Naša pýcha samotná stačí na to, aby sme Milosť odmietli a tým ju aj stratili! Toto je fakt so všetkými pohanmi a práve tak aj s mnohými pyšnými veriacimi. Napokon, je mnoho ciest na ktorých sa naše srdce môže dostať do podmienok a situácii, ktoré zatvoria dvere Božej Milosti a my ju stratíme!
Jasným príkladom horeuvedeného je reakcia Židov voči Ježišovi, keď im hovoril o Milosti Božej preukázanej voči vdove zo Sidónu a voči Námanovi, Sýrčanovi, ktorí neboli Židia, nemali s Izraelom nič spoločného a teda nemohli sa „honosiť právami Izraela“ a očakávať od Boha „privilégia“. Boh ale suverénne zachránil ich životy a vyliečil Námana a týmto ukázal Izraelu, že On môže preukázať Milosť komukoľvek On chce a kedy chce. A Židia sa nad tým tak rozzúrili, že chceli Ježiša zabiť (Lk. 4:25-29)! Mohla to byť ich pýcha, tvrdohlavosť, neposlušnosť ich srdca, poranenie srdca, urazenosť voči Bohu, či ich vrcholná sebeckosť, čo stáli v ich ceste rozoznávať Milosť Božiu a prijímať ju.
Vráťme sa na chvíľu ku Izaiášovi, ktorému bolo dané to Slovo Božie, ktoré o stovky rokov neskôr čítal aj Sám Pán Ježiš: „Duch Pána je na Mne pretože Ma On pomazal, aby som zvestoval dobré zvesti (evanjelium). Poslal ma, aby som vyhlásil vyslobodenie uväzneným navrátenie zraku slepým, slobodu tým, čo sú zráňaní, utlačovaní, gniavení, aby som zvestoval rok Milosti Pána!“, čiže, počiatok Dišpenzácie Milosti. Izaiáš v čase tohoto proroctva veril, že toto hovoril o sebe samom, lebo Pán to Slovo dal jemu, jeho poslal s tým Slovom a budúceho Mesiáša do tohoto Slova Izaiáš možno vôbec nezahrňoval. Pán Ježiš vedel do akého sveta On prišiel, kde ľudia sú v takých podmienkach o akých v tom Slove hovorí – sú vyhnanci z Otcovského domu, sú v poddanstve a v zajatí, v žalári, ich oči boli zaslepené Satanom a sú zraňovaní, utláčaní, gniavení, sú v poľutovaniahodnom stave a vo veľmi vážnej situácii – a ani o tom nevedia! Nie sú si toho vedomí! Napokon, Pán im povedal nielen túto dobrú zvesť, ale im povedal aj iný šok: „DNES sa toto Písmo naplnilo vo vašich ušiach!“ (Lk. 4:21) Toto bol triumfálny Príchod MILOSTI Božej na zem pre všetkých ľudí! Pán tu nehovorí len o Izraeli, ani o Cirkvi, ale o Milosti pre každého človeka! Preto Židia v synagóge, ktorí sa najprv tešili Jeho ľúbezným slovám, sa na Ježiša rozzúrili, keď im hovoril o milosti preukázanej mimo Izraela, ako vdove zo Sarepty a Sýrčanovi Námanovi. Židia si vo svojej pýche robili nároky na Milosť Božiu súc rozzúrení, keď Boh vyliečil „špinavých“ pohanov a nie ich! Izrael tu preukázal ten hlboký koreň zla, ktorý v nich bol a stále ešte je, aj ich ohavné srdcia, ktoré boli pripravené nielen odmietnuť Posla tej Milosti voči nim, ale Ho aj zavraždiť! Preto napokon Izrael zavraždil aj vlastného Mesiáša a Darcu Milosti. Takéto neľudské svinstvo si normálny človek ani nedokáže predstaviť. Podobenstvo v Mt. 21:33-44 je podobné, čo do princípu. A vo veršoch 37-39 Pán prorokuje, ako Izrael bude zachádzať s Ním Samotným.
Ak si teda čo len na chvíľu myslíme, že Boh nám niečo dlhuje alebo nám má niečo dávať, niečo urobiť len preto, že sme Izrael, alebo Cirkev a sme uverili v Jeho Syna, čiže, ak kedykoľvek stojíme na inom základe než na základe Milosti, tak sme na veľmi nebezpečnej pôde. Ak je toto náš prípad, čoskoro sa objavia ťažkosti a trenice a problémy, ktoré sme nikdy neočakávali a ktoré nezmiznú žiadnou modlitbou, naopak, budú sa zhoršovať, a my ani nebudeme vedieť prečo. Ale keď zostávame na základe Milosti, zostávame v harmónii s Pánom, lebo „MILOSŤOU ste spasení cez vašu vieru a nie vašou zásluhou, je to dar Boží“(Ef. 2:8). Naozaj neviem, či nie je jasnou Milosťou Božou aj jednoduchý fakt, že „Boh… udržuje našu dušu pri živote“ aj vtedy, keď si to nezasluhujeme a nie sme „hodní“ pokračovať v našom pozemskom živote (Žm. 66:9). Preto Milosť nie je udeľovaná tým, ktorí ju potrebujú, ale tým, ktorí sú si vedomí, že ju potrebujú!
Milosť Božia sa samozrejme najviac preukazuje v Novom Zákone. Jeden zo známych príkladov je v Matúšovi 22:1-14. Boh tu pozýva znovuzrodených, pokrstených veriacich na hostinu pripravenú pre Svojho Syna. Rozposlal Svojich služobníkov s pozvánkami k tým, čo boli pozvaní, že hostina je pripravená… a NIKTO neprišiel! Každý mal výhovorky a to ešte výhovorky úžasne stupídne! (niekto sa musel ísť pozrieť na pozemky, ktoré predtým kúpil; nuž, len idiot kúpi pozemky, ktoré nikdy nevidel, atď.) Jeden z dôležitých bodov je tu ten, že Boh Otec dopredu VEDEL, že pozvaní hostia odmietnu prísť! Boh má predznalosť vecí a udalostí, lebo On nie je obmedzený časom, teda u Neho neexistuje ani minulosť, ani budúcnosť (Rim. 8:29). Avšak, Boh nekonal v tejto veci na základe Svojej predznalosti, ale napriek tomu rozposlal pozvánky! Boh mohol povedať: „Do pekla s týmito nevďačnými a drzými bastardami, lebo Ja viem, že oni odmietnu a neprídu“. NIE! Boh aj im dal tú istú príležitosť a privilégium a pozval ich. Či to nie je Milosť?
A nielen Milosť, ale aj Múdrosť. Jeden z podstatných Princípov Božích a Jeho Milosti je ten, že čokoľvek On môže dopredu vedieť, kto čo odmietne, neprijme, bude ignorovať, On aj tak nechá dvere každej takej príležitosti dokorán otvorené! On takto vždy berie pozitívnu cestu milosti a nádeje, nikdy negatívnu cestu súdu. Takto vlastne Milosť Božia zadržuje a oddaľuje Súd Boží až dokiaľ sa sám človek nevysporiada s tou vecou a neurobí svoje slobodné a konečné rozhodnutie. Boh vždy koná v Milosti, aby dal človeku možnosti reagovať a zaujať stanovisko. Týmto ale Boh ukazuje nielen Svoju Milosť, ale aj Svoju Múdosť, lebo týmto On odstraňuje všetky možnosti, kde ľudský osud, záhuba, rozsudok by mohli byť pripísané k Jeho vine. Nikdy nebude možné, aby ktorýkoľvek odsúdený človek mohol Bohu povedať: „Nikdy si mi nedal šance, nikdy si mi nedal možnosti, dvere mi nikdy neboli otvorené, nikdy mi nebola poskytnutá cesta“. NIE. Ak ktokoľvek zmešká, čo Boh niekomu pripravil a k tomu ho aj povolal, pozval, to vždy bude výlučne vina toho človeka.
Ak človek neodpovie na Božiu žiadosť, prosbu, pozvanie, výzvu alebo ignoruje Jeho Slovo, či je to pohan, alebo znovuzrodený a pokrstený veriaci, to vždy znamená, že ten človek nemá voči Bohu žiadny rešpekt, nepovažuje Jeho Osobnosť za hodnú žiadnej úcty, uznania alebo hodnú, čo len brať do úvahy! Dôsledky sú ale obrovské, ba nepredstaviteľné.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >