Odosielanie #210 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 2 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
Nie každý veriaci má apetít pre veci Božie – ale toto je rozhodujúci faktor, či on vôjde do Kráľovstva, alebo nevôjde. „Blahoslavení, ktorí lačnejú a sú smädní po spravodlivosti…“ (Mt. 5:6). Odmietnuť Jeho pozvanie znamená nielen, že nemáme o Boha a Jeho záležitosti žiadny záujem, ale neželáme si žiadne spoločenstvo ani s Ním, ani s Jeho ľudom. Toto je tiež test, či sme naozaj deti Kráľovstva, alebo nie. My sa pohybujeme v tomto svete a musíme žiť s mnohými ľuďmi, kde nie je žiadna hlboká, zásadná, či trvanlivá jednota, harmónia, zhoda, súdržnosť, spojitosť, dôvera, priateľstvo, atď., pretože patríme do dvoch rôznych svetov. Ale s ľuďmi vernými Bohu a Jeho Slovu, s Mladuchou Kristovou, je to niečo úplne iné, s nimi sme doma, sme jedna rodina. Táto jednota nie je niečo, čo my rozhodneme, že budeme mať, je to niečo, čo sa nám jednoducho stane bez nášho vedomého úsilia, nikto nám to nemusí ani vysvetľovať, alebo nás k tomu viesť. My sme k tomu vedený Duchom Svätým automaticky, suverénne, potichu, bez veľkej „ekumenickej debaty“, bez humánneho úsilia. Jednota s Kristom nespočíva na základe pravdy, ani učenia, ani doktrín, ani na pricípoch viery, ona spočíva na základe Života Božieho, ktorý je večný a ktorým žije Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý a aj my. Ak sme teda niekde zlyhali začať alebo pokračovať v dosahovaní Podoby Krista v našej bytosti, potom musí byť v nás nejaká prekážka, zábrana a my by sme mali tú prekážku odkryť, vypátrať, čo to je a kde to je. Môže to byť nevera akéhokoľvek druhu. Každý kúsok nevery znamená, že my stojíme na svojej pôde a nie na pôde Krista. Ja verím, že toto sme už tiež zažili v našom pozemskom živote, len sme si to možno neuvedomovali tak jasne, ako dnes.
V tom horeuvedenom príklade (Mt. 22:1-14) je aj iný bod sklamania, ktorý musíme vziať na zreteľ. Boh nám vychádza v ústrety Svojou Milosťou a pozýva nás, pozýva a pozýva a pozýva – vyše 2.000 rokov – a tu povstáva otázka: Kto sa ozve? Kto bude reagovať? Kto odpovie? Kto Jeho pozvanie prijme? Lebo toto Slovo Pána opisuje vlastne prípad, situáciu mnohých, dokonca veľmi mnohých kresťanov. Oni sú totálne ľahostajní, nezaujatí, bezstarostní voči všetkým týmto veciam – voči Bohu, voči Jeho hostine, voči Jeho ľudu! Jeho pozvanie sa ich vôbec nedotýka, nemá pre nich žiadnu cenu, žiadnu príťažlivosť, ani význam. Nemajú žiadny pochop, žiadny zmysel, žiadny pocit, žiadne vedomie, ani žiadnu inteligenciu, že majú pred sebou buď nejakú dôležitú povinnosť, či záväznoť, alebo sú v nebezpečenstve ztraty čohosi úžasne vzácneho aj životne dôležitého. A TO JE ICH odsúdenie, to je ich prekliatie, to je ich záhuba, to je ich osud!
Fakt pred Božím Súdom stojí, že Slovo Božie nehovorí, že oni NEMOHLI prísť, ale že oni NECHCELI prísť! Oni nechceli ani vedieť, čo v tom Kráľovstve bude, kto tam bude, ako tam budú môcť slúžiť Pánovi. Nie, oni sa sami rozhodli, že nebudú chcieť vedieť. Boh pozná naše srdce, ale to ani nie je otázka, že my sme takí v srdci, ale my svojou slobodnou vôľou zaujímame stanovisko: „Mňa toto nezaujíma, ja to nechcem, ja tou cestou nepôjdem…“ TOTO je vždy podklad pre odsúdenie… a to bez pardónu. Keď chceš ísť niekde inde, než do Kráľovstva Božieho – tak tam choď! Božia ponuka nám môže újsť, môže byť stratená, môže byť daná ďaleko za náš dosah a dohľad. Boh povolal Židovský národ do Kráľovstva Svojho Syna – a oni začali vymýšľať výhovorky, lebo ich to nezujímalo. Pozrite sa na nich! Počas týchto 2.000 rokov boli na zemi vagabundi, nenávidení, prenasledovaní, zaslepení, vraždení, bez kráľovstva, bez domova! Oni ztratili Kráľovstvo Nebeské!
2) Ako chceme byť pripravení pre Pána a Kráľovstvo Božie? A ako do neho chceme vôjsť? Odpoveď: Našou pokorou! Príklad? Gedeon. Keď ho Pán pripravoval na jeho „vojenské ťaženie“ proti nepriateľom Izraela, jeho prvý výrok bol: „Ja som ten najmenší v dome môjho otca“ (Sud. 6:15b). Inými slovami: „Ja nie som hodný takého vysokého povolania, nie som schopný takého veľkého úkolu.“Toto jeho úprimné priznanie svojej osobnej nehodnosti z jeho rýdzeho srdca bolo kľúčom jeho povolania Pánom, kde dosiahol jedno z najúžasnejších vojenských víťazstiev, aké „najmenší syn v dome otca“, syn najmenšieho významu a potenciálu mohol kedy dosiahnuť vo svetovej histórii vojen. Gedeon začal s 32.000 mužmi, títo boli zredukovaní na 10.000 a napokon na 300 mužov. Týmito 300 mužmi „ozbrojenými“ lampami a trúbami, porazil ozbrojené armády Madiancov a Amalechitov, ktorých bolo ako kobyliek a bezpočtu (Sud. 7:1-12). Boh nás nikdy nepovolá a neurobí víťazmi, ani užitočnými pre Jeho Zámery, dokiaľ nenájde v našom srdci presvedčenie o našej osobnej nehodnosti. Dokiaľ máme v sebe presvedčenie alebo vieru o našej osobnej hodnote, dôležitosti, schopnosti, nadradenosti, všetko to ovocie pýchy, potom sme pre Pána nepoužiteľní! Pán dokáže rozoznať predstieranú, falošnú pokoru od pravdivého a rýdzeho vedomia našej vlastnej nehodnosti.
Ako dlho naozaj trvá pre kresťana naučiť sa túto lekciu? Nikdy nemajme ani len myšlienku alebo presvedčenie, že máme v sebe nejakú zásluhu pred Pánom, ktorú by iní mali rozoznať, uznať a oceniť. Alebo, aby nám bola daná prednosť, výhoda, či priazeň byť postavený do nejakej vyššej pozície, postavenia, kde by sme dosiahli patričné uznanie a aby naša hodnota a dôležitosť boli povšimnuté a brané do úvahy. Mnohí kresťania porovnávajú seba s inými, cítia sa nadradenými, vzdelanejšími v Písme, povolanejšími vyučovať alebo posudzovať záležitosti, že majú väčšie právo zaujímať pozície zodpovednosti, než iní. Či už je toto tak, alebo nie, tí, ktorí budú povolaní Pánom na zodpovedné úlohy, ku víťazstvám a tým aj na vstup do Kráľovstva sú a budú tí, ktorí sú v ich vlastných očiach presvedčení, že sú sami v sebe neužitoční a nehodní v ich vlastnom vedomí (Iz. 66:2).
Ďalším kľúčom k nášmu Povolaniu Pánom je tzv. „tajný posudok“, ktorý Pán robí za účelom preosievania Svojich služobníkov. Pán obyčajne rozvíri ťažkosti, problémy, konflikty, vytvára „neriešiteľné“ situácie, robí pre nás veci a riešenia neskonale ťažké, a to v rôznych situáciách doma, v úrade, obchode, na pracovisku, kdekoľvek nás Pán umiestnil. A potom sú Jeho oči uprené na nás, aby videl, čo sa bude diať. Pokiaľ na tých miestach, kde nás Pán umiestnil, všetko ide hladko a ľahko, Pán z toho nedostáva smerodatné hodnoty pre Svoje Plány a Zámery s nami. Prečo? Lebo ktokoľvek z nás môže ísť a byť užitočný, keď nemá žiadne problémy ani ťažkosti. Pán musí mať takých, ktorých pozoroval „v tajnosti“, bral do úvahy ich charakter a reakcie pri „tajných testoch konfliktov, problémov, ťažkostí“, v „tajnom posudzovaní“ ich konania a výsledkov. Kedykoľvek ideme ráno do našej práce doma, v úrade, či niekde inde, stretávame sa s ťažkosťami našich úkolov, môžeme stretávať nepríjemných, nešikovných, nemotorných, trápnych, pyšných, arogantných, nespoľahlivých a neveriacich ľudí… a Boh môže definitívne mať v tom Svoje prsty. Jeho oko môže byť na nás. Boh má v srdci túžbu nájsť užitočný inštrument vzhľadom k duchovnej situácii Svojho ľudu. On nás nevytiahne z tých problematických, či ťažkých situácii a komplikovaných úkolov a nevloží do našich rúk žiadnu zodpovednosť ani úkoly pre Jeho prácu dokiaľ nás neschválil Svojim „tajným kádrovým posudkom“ (Gal. 1:10/ Jób 3:10).
Anjel povedal Gedeonovi: „Pán je s tebou, ty mocný, udatný a chrabrý muž“ (Sud. 6:12). To bolo predsa v priamom rozpore s tým, čo povedal a čo veril Gedeon sám o sebe (Sud. 6:15b). Preto Anjelovo vyhlásenie NEZNAMENALO pre Gedeona byť vonku v poli a viesť veľkú armádu do boja! V očiach Božích to znamenalo duchovný a morálny triumf v Jeho tajnom skúšaní a posudzovaní Gedeona.
3) Z horeuvedených odstavcov sa dá vidieť alebo vycítiť, že Pán sa nikdy nedíva na nás a neposudzuje nás podľa nášho zovňajška, ako sa človek díva a posudzuje, ale podľa nášho vnútra. Pán sa díva na naše srdce (1Sam. 16:7) a posudzuje jeho myšlienky a zámery (Žid. 4:12). To najhlavnejšie, čo Pán hľadá a na čo sa sústreďuje v našom strdci je PRAVDA. Pán Sám o sebe deklaroval povediac: „Ja som pravda“ (Jn. 14:6), teda, Pravda je Osoba. Náš Otec Nebeský si želá mať ľudí, ktorí sa stanú účastníkmi Božského Charakteru, Božskej Nátury, Božskej Prirodzenosti. Náš Otec sa sústreďuje na Svoj Hlavný Cieľ, aby to, čo je pravdivé v Ňom a v Jeho Synovi bolo pravdivé aj v Jeho deťoch. Všetká nepravda je Bohu ohavnosťou preto všetci luhári sú Bohom určený do jazera ohňa a síry (Zj. 21:8). Tiež je napísané, že do Nového Jeruzalema nevkročí nikto a nič, čo produkuje lož, klamstvo alebo podvod (Zj. 22:14,15).
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >