Odosielanie #212 – Časť 12 – Milosť–Pravda–Svetlo–Viera–Život – sekcia 4 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

5) Olej pomazania (2M. 30:22-33) je v očiach Božích niečo veľmi posvätné, slávnostné a nedotknuteľné a všetko, čoho sa tento olej dotýka je tiež posvätné a nedot­knuteľné. Kdekoľvek sa tento olej nachádza, všetko robí pre Boha svätým a hovorí o Prí­tomnosti Boha na tom mieste, alebo na tej veci, alebo na tej osobe. Ktokoľvek si tento olej nevá­ži, jedná s ním ledabolo, nepozorne alebo neúctivo privoláva na seba Boží súd i prekliatie. Boh karhal kráľov a upozorňoval ich hovoriac: „Nedotýkajte sa Mojich pomazaných a mo­jim prorokom nerobte zlého!“ (Žm 105:14,15). Tento olej bol v Sta­rom Zákone na­ozaj­st­ný fyzický ole­j. V Novom Zákone on reprezentuje Ducha Svätého a tiež ovocie Ducha Sväté­ho (Gal 5:22,23). Pán jasne povedal: Preto, podľa ovocia ich budete poznať.“ (Mt. 7:20), inými slovami: „podľa ich pomazania ich budete poznať“.

Dnešní kresťania vo všeobecnosti nevedia rozoznať, kto má pomazanie Božie a kto ho ne­má, ani na aký účel, či službu ho dotyčná osoba má. Ak veriaci nemá v sebe žiad­ny zmy­sel, že jeho život po znovuzrodení „nadobudol nový význam“, že jeho život má „nový účel a cieľ“, potom v jeho novom zrode môže byť niečo veľmi otázneho, lebo ten zrod je v jednote s Kristom. A za druhé, naše pomazanie je hlavným faktorom pre naše povolanie Kristom. Bez pomazania niet povolania a bez povolania niet služby. Naše pomazanie nás teda privedie do Božieho Zámeru-Predurčenia (Rim. 8:28), dá nám cieľ do nášho budúce­ho života, kde v prvom rade sa začneme meniť v našom charaktere my sami. A potom Pán začne meniť charaktery iných – cez nás! Ak sa teda po našej službe nikto nezmenil v jeho osobnosti, aj to prináša otázku do duchovného zrodu v prítomných.

Naše vzťahy, spolupatričnosť, spoločenský styk a priateľstvo trpia práve v dôsledku toho, že nerozoznávame a teda si ani nevážime pomazania Božieho, čiže, Prítomnosti Ducha Svätého v DUŠI iných veriacich, ba ani v našej vlastnej duši. Pomazanie separovalo nie­len nášho ducha, ale aj našu dušu pre službu Bohu. Ovocie Ducha sa rodí z nášho ducha, ale preukazuje sa v našej duši a cez našu dušu. Mno­hí veriaci majú preto ich život zviaza­ný ba aj pod kliatbou, neslobodný, nepožehnaný, ktorý nebude vyslobodený do Života Ducha Svätého pokiaľ ich vzťah a spoločenstvo s iný­mi deťmi Božími nie je očistený a na­pra­vený podľa spravodlivosti a Vôle Božej. Pokiaľ my máme v srdci horkosť, hnev, nevra­ži­vosť, nepriateľstvo, aroganciu voči pomaza­ným služobní­kom Boha, alebo ich ignorujeme, od nich sa separujeme, dovtedy bude­me pod kliatbou a nepohneme sa s našim životom ani o krôčik. Toto platí aj na náš vzťah a po­mer ku Slovu Božiemu, ktoré je práve tak svä­té a nedot­knuteľné v očiach Božích. Ve­riaci sa nemá čo „hrať“ so Slovom Božím, zneu­žívať ho pre svoje účely a zneucťovať ho akým­koľvek iným spôsobom. Veriaci sa často „hrajú“ s Bibliou a diskreditujú Slovo Boha svojou hriešnou mysľou, špekulovaním, pre­krucovaním alebo aj zneužívaním Slova, aby slúžilo ich vlastným účelom. Vyberajú si z Neho len to,  čo im osobne vyhovuje a zbytok ignorujú. To je hriechom!

Práve tak, zhromaždenie veriacich, ktorí sa zhromažďujú s úprimným a otvoreným srdcom za účelom uctenia Boha, vďakyvzdania Bohu za Jeho Milosť a Dobrotu a Spásu, za účelom ďalšieho poznávania Boha a Jeho Slova, je tiež sväté a vzácne v očiach Božích. My by sme sa nemali podieľať na takom zhromaždení bez úctivosti, vážnosti, dôstojnosti, velebnosti a bez bázne pred Svätým Bohom. Inými slovami, mnohí kresťania sa musia stále učiť, ako sa správať v Dome Božom, pretože Duch Svätý je tam prítomný! Čiže, to zhromaždenie je akoby „pomazané“ prítomnosťou Ducha Svätého. Podobne je svätá a úctyhodná aj služba, ktorá je konaná v Duchu Svätom, čiže, pod pomazaním.

Nezabúdajme, že olej pomazania mal tiež „arómu“ svätého oleja, „sladkú vôňu“ a kdekoľ­vek sa toto pomazanie nachádzalo, tam bola „aróma Krista“. Prítomnosť Ducha Svätého vždy robila všetky veci krásnymi a pôvabnými a spôsobovala aj zmenu prostredia z ťažké­ho, na ľahké, pokojné a prívetivé. Jeho prítomnosť vždy prináša nesebeckosť, obetavosť a pravdivý súcit s utrpením, mäkké a ľútostivé srdce, senzitívne voči zármutku a staros­tiam iných, ktorí sa snažia a „nejde to“ tak, ako oni očakávajú, túžia, alebo si želajú podľa svojich predstáv, viery či presvedčení. Napokon, najhlavnejšia bylina použitá na olej po­ma­zania bola myrrha (2M. 30:23). Ona bola tiež jeden z darov Ježišovi pri Jeho narodení re­pre­zen­tu­júca, aj poukazujúca na budúce utrpenia Krista (Mt. 2:11). My vieme, že Kristus trpel za iných a preto, keď nám Boh dá pomazanie, to sa tiež prejavuje v tom, že aj my „trpíme“ za iných i keď to nerobíme fyzický na kríži, ale máme súcit v duši a snažíme sa pomôcť ako­koľvek nás Duch Svätý, čiže, Jeho pomazanie, bude viesť. Ja tiež trpím, keď vidím moju ne­schopnosť pomôcť, ktorá pramení buď z neprítomnosť da­ru Ducha (1Kor. 12:1-11), alebo z nedostatku viery, alebo z neznalosti Vôle Božej pre danú osobu a jej situáciu. Čiže, Duch Svätý ma nevedie ku kroku, ktorý by som si niekedy v du­ši želal, lebo nie som na to povolaný. Na dru­hej strane, pretože vždy posudzujem duchov­ný stav tej druhej osoby, nie som z toho až tak zar­mú­te­ný sám v sebe kedykoľ­vek viem, že toto spolupôsobí pre dobro toho dotyčného a je­diný faktor je tu čas a trpezlivosť.

Prí­klad je tu aj náš brat Peter. Peter žije pod Milosťou Božou, hoci on s tým nemusí sú­mhlasiť, ani si to nemusí uvedomovať. Pánov zámer je viesť ho do Svojho Kráľovstva cez invalid­ný vozík. Ako dlho v ňom ešte bude musieť sedieť, to nik­ z nás nevie, hoci to  pod­ľa mňa nezávisí od Pána, ale od Petra. Napokon, bez toho vo­zíka by sa Peter možno do Krá­­­ľov­stva Božieho ani nikdy nedos­tal, čo nie je moja logika, ale du­chov­ný vnem, vízia od Pána. Lebo podľa Pána je to jeho duch, ktorý nevie stáť a chodiť po svojich nohách. Pán sa vždy díva na ducha, lebo Pánov problém je vždy náš duch a nie naše telo (Mt. 9:2-8). A pro­blé­my nášho ducha zväčšujú problémy našej duše! Namiesto, aby náš čistý duch (2Kor. 7:1) po­má­hal čistiť našu špinavú dušu od jej telesnosti a hrieš­nos­ti, on, súc špinavý, ešte zväčšu­je špinavosť našej duše… a naše telo potom trpí. A keď trpí naše telo, potom aj naša duša trpí.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >