Odosielanie #252 – Časť 2 – Počiatok nášho kresťanstva – sekcia 1 – Základné duchovné fakty 2017
Mnohí z tých, ktorí sa nazývajú „veriaci“ nemusia vedieť, kedy srdce uverilo, ako uverilo, ani prečo uverilo a teda, čo sa vlastne s nimi udialo, keďže ich myseľ tomu nemusela vôbec rozumieť. Jedného dňa sa objavili v nejakom zbore medzi ľudmi, ktorí sa tiež nazývali „veriaci“ a ktorí tiež nemuseli vedieť, ako sa k tomu dostali. Čo sa teda s nami deje, keď sa stávame tzv. „kresťanmi“?
Musím byť veľmi stručný, lebo toto je téma na osobitnú knižku, ale existujú dôležité základné fakty, ktoré si musíme osvetliť a vysvetliť. Vysvetlenia kresťanského života by mali byť podložené, potvrdené skúsenosťami, a skúsenosti by mali byť podložené, potvrdené vysvetleniami. Prirodzený človek majúci pozemskú náturu nemá s Bohom NIČ spoločného, žiadny vzťah a teda ani žiadne skúsenosti. Takýto človek je v stave antagonizmu, nepriateľstva voči Bohu a to v celej svojej náture, v celej svojej duši, v mysli, srdci a vôli i v celom svojom duchu. Nemá ani vysvetlenie pre svoju vlastnú existenciu, nevie prečo bol narodený, aký je zmysel jeho života a akú má budúcnosť. Toto platí až do jeho vykúpenia, kedy on prijme Milosť Božiu, ktorá prináša Spásu a ktorú Boh ukázal celému ľudstvu (Tit. 2:11) a vyzná vieru svojho srdca svojim jazykom (Rim. 10:9,10). Po krste vodou dostane tento nový veriaci dar Ducha Svätého (Sk. 2:38), čo je jeho Nový Človek, nebeský Človek, ktorý žije Životom Krista. Odvtedy si tento novoveriaci má začať „vyzliekať svojho starého naturálneho hriešneho človeka“ a začať si „obliekať Nového Nebeského Človeka“ stvoreného v spravodlivosti a pravdivej svätosti (Ef. 4:22-24). Vyzliekanie starého a obliekanie Nového je vlastne proces našej Spásy – ZMENY! Život Krista v Novom Človeku, ktorý žije v duchu veriaceho, začne pomaly vplývať na vedomie jeho ducha a on začne pozvoľna dostávať povedomie o Bohu, o vlastnej existencii ako aj o jej význame. Jeho duchovné zmysly, ktoré sa v podstate zhodujú s jeho fyzickými zmyslami a ktoré predtým nefungovali, sa začínajú prebúdzať a on ich má začať používať, cvičiť, trénovať, aby boli schopné rozoznávať dobro a zlo (Žid. 5:12-14).
Keď sa stávame kresťania, náš predošlý stav smrti má byť vymieňaný stavom ŽIVOTA. A tu sa nejedná len o nejaké „oživenie“ niečoho, čo bolo predtým mŕtve, ale o udelenie Nového Života, ktorý v nás nikdy predtým nebol a ktorý prináleží nášmu novému nebeskému Človeku. Tento Nový Život má svoj účel, poslanie, aj nový osud. On prináša nové vedomie, nové vzťahy, nové spoločenstvá, nové túžby i záujmy. Nikto nedokáže tomuto porozumieť alebo si to oceniť, jedine znovuzrodený kresťan to pozná a má také skúsenosti. A nielen to, ale tento nový kresťan dostáva aj nové duchovné a duševné schopnosti aj funkcie, ktoré on predtým nikdy nemal včítane múdrosti, znalosti, chápania a inteligencie, ktoré ďaleko presahujú jeho mentálne kapacity. Toto sa dá pomerne ľahko pozorovať, keď chceme diskutovať o Pánových pravdách a záležitostiach s akademicky vzdelanými ľuďmi, ktorí by tomu mali rozumieť, ale výraz ich tváre nasvedčuje, že oni nemajú ani potuchy o čom hovoríme. Keď taký kresťan pokračuje s Pánom a prijíma Jeho Život, dostáva silu konať veci, ktoré iní ľudia nie sú schopní konať – silu vytrvalosti, trpezlivosti, premáhania a všestrannej aktivity.
Napokon taký kresťan obdrží aj Novú Nádej! Čo to bolo, čo uschopňovalo kresťanov pokračovať aj navzdory nevysloviteľným ťažkostiam a utrpeniam a opozícii? Iní kapitulovali, vzdali sa, padli do zúfalstva, no kresťania pokračovali… nie preto, lebo boli supermani plní húževnatosti či tvrdošíjnosti, vôbec nie. Ale kresťania, hoci mnohí boli aj fyzicky slabí, ale mali NÁDEJ od „Boha nádeje“ (Rim. 15:13// 1Tim. 1:1// Tit. 2:13// Žid. 7:19// 1Pet. 1:21// Žid. 11:1 etc.) Nádej je Sila! Čo je teda všetko zahrňujúce tajomstvo tohoto všetkého? Pretože tu nejde o to, že kresťan obdrží nejaké abstraktné veci, ktoré môžete nazvať trebárs aj „životom“ alebo chápaním, môžete to nazvať nádejou alebo mocou, ale toto nie sú abstraktné veci. Ten pravdivý znovuzrodený kresťan neobdržal abstraktné veci, ale obdržal OSOBU… Osobu Ducha Svätého, ktorú Boh dáva tým, ktorí Ho poslúchajú. Dar Ducha Svätého (Sk. 2:38) je ako všezahrňujúce vysvetlenie toho všetkého, pretože, Duch Svätý je BOH! Duch Svätý sa tiež nazýva „Duch Života“. A On má všetkú inteligenciu a znalosti Boha, všetkú moc Boha i všetky elementy večnosti a bezčasovosti Boha. Všetko, čo je pravdou o Bohu je pravdou o Duchu Svätom. Preto, ak Boh dá Ducha Svätého, aby prebýval vo vnútri človeka a ten človek sa od samého začiatku učí ako dieťa, deň za dňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom kráčať v spoločenstve s tým Duchom Svätým, potom ten človek musí nutne rásť vo všetkom, čo som hore opísal. Musí tiež nutne poznať a žiť Božský Život vo svojom vnúri a ten Život sa musí v ňom nutne prejavovať! Preto, ak ten Duch Svätý má všetkú Božskú inteligenciu a my sme v Jeho škole, žijeme s Ním, udržujeme s Ním spoločenstvo deň čo deň, potom budeme rásť v inteligencii, ktorú žiadny naturálny človek na tomto svete nemá – rásť v poznaní, v chápaní, v schopnosti uchopiť i porozumieť veciam Božím, ktoré žiadny prirodzený človek na tejto zemi nemôže chápať.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…