Odosielanie# 67 – Naša Stará a Nová Vôľa– Kapitola 2- Časť 4 -(Slovo ku Cirkvi)
OVOCIE VŽDY RASTIE V NAŠOM SRDCI A NIE V MYSLI A ONO VŽDY UKÁŽE PRAVDU O NAŠOM SRDCI A O NAŠEJ VÔLI!
Srdce najprv oklame svojho vlastníka a cez neho potom všetkých ostatných. Preto Slovo tiež prehlasuje, že „ten, čo dôveruje svojmu vlastnému srdcu je blázon.“ (Pr. 28:26)
Môže to zobrať hodne dlhý čas a opakované pokánia a úsilia „prísť k Pánovi“ predtým, než nám Pán ukáže naozajstný a pravdivý problém nášho srdca a vôle. Prvé pokusy učiniť pokánie a zmeniť sa sú obyčajne zamorené seba-ľútosťou a všetkými možnými záludnými motívami starého človeka snažiaceho sa „dosiahnuť dohodu“ s Pánom alebo s bratmi a sestrami. Ale každý, kto vytrvá uvidí konečné a veľmi dobré ovocie od Ducha Pána.
NAJVÄČŠIA TRAGÉDIA CIRKVE JEŽIŠA KRISTA SPOČÍVA V NEOCHOTE MNOHÝCH VERIACICH OTVORIŤ SVOJE SRDCE PÁNOVI A BYŤ OTVORENÍ A ÚPRIMNÍ ASPOŇ VOČI NEMU!
Pán im preto nemôže pomôcť, aby zanechali svoj starý život, staré cesty (širokú cestu), starú náturu, ktorá nikdy nemôže zdediť Kráľovstvo Nebeské a nikdy nemôže vstúpiť do Nového Jeruzalema. Zástupy veriacich nie sú ochotné sa ani len pozastaviť nad týmito duchovnými faktami a pripustiť, že nie sú si istí, ako sa Pán díva na ich kráčanie, na ich náboženstvo a ako posudzuje ich skutky a ovocie. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že nie je ľahké otvoriť naše srdce, ale je to životne dôležité pre našu Spásu. Pán to vie a rozumie tomu a On je vždy pripravený nám pomôcť a uschopniť nás.
Ak nie ste na úzkej ceste, potom ste na širokej ceste, iných ciest niet. A široká cesta, kde veľa veriacich kráča, vedie do záhuby. To nie je môj osobný názor, to je Slovo Božie. (Mt. 7: 13,14) Keď Pán hovorí: „…mnoho je tých, čo kráčajú…“, On nehovorí k pohanom! Predstava, alebo úsudok, že všetci veriaci kráčajú po úzkej ceste a všetci pohani po širokej je lžou z pekla! Ak by to bola pravda, Pán by nikdy nebol nabádal veriacich, aby vchádzali tesnou bránou. (Lk. 13:24) Pravda?
Keď uveríme, sme vykúpení a pokrstení a tak posvätení v Kristovi Ježišovi, NIE SME EŠTE SVÄTÍ, SME SPRAVODLIVÍ A POVOLANÍ BYŤ SVÄTÝMI. (Rim. 1:7// 1Kor. 1:2, slov. text nepresný) NIE SME POSTAVENÍ NA ÚZKU CESTU, ALE JU SAMI MUSÍME NÁJSŤ! (Mt. 7:7,8,14) Ak ju nehľadáme, nikdy ju nenájdeme a budeme pokračovať na širokej ceste. Teda, „mnoho“ znamená mnoho znovu-zrodených veriacich, ktorí, hoci majú Otca Nebeského, sú stále zlí (Mt. 7:11) alebo ešte nie sú Jeho synovia a dcéry. (2Kor. 6:17,18) Slovo, ktoré chcem vysloviť voči tým „mnohým veriacim“ na širokej ceste je toto:
a) Ak by ste vedome a definitívne vedeli, že kráčate po ceste vedúcej do vašej záhuby, či by ste na nej pokračovali? Verím, že by ste aspoň zastali. JE CELKOM MOŽNÉ, ŽE KRÁČATE PO ŠIROKEJ CESTE A NIE STE SI TOHO ANI VEDOMÍ! Prosím, nebuďte prekvapení, že môžete byť podvedení v tomto dôležitom fakte vášho života a osudu. Podvod je potentná zbraň v arzenáli nášho nepriateľa diabla.
Satan povie tým, čo kráčajú do záhuby: „Vy ste fajn, nepočúvajte na nikoho, čo vám hovorí inak alebo vás kritizuje alebo súdi… robíte, ako najlepšie viete.”
A tým kráčajúcim na úzkej ceste, boriacim sa, trpiacim, zápasiacim, tým povie: „Nerobíte dobre, nikdy sa vám to nepodarí, Pán nie je s vami spokojný, inak by vás takto netrestal, ani nenechal takto trpieť. Opustite túto cestu a robte to, čo všetci ostatní robia.“
OPAKUJEM, Pán jasne hovorí: „SNAŽTE sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať ako vojsť, ale NEBUDÚ MÔCŤ.“ (viď Lk. 13:24-27)
Keď tu Pán jasne hovorí SNAŽTE SA, hovorí tu k pohanom? Čo vy veríte vo svojom srdci? Satan zase „vhodne zabudol“ na Slovo Božie, aby vás podviedol a nemali by ste ani potuchy, že on vás podvádza práve tak, ako Eva nemala potuchy v Rajskej Záhrade.
Tí, čo kráčajú po úzkej ceste rozumejú tomuto veľmi dobre. Tí, čo kráčajú po širokej ceste nemôžu rozumieť, ani vidieť túto pravdu. Oni sa musia obrátiť k Pánovi a požiadať Ho, aby im ukázal, kde kráčajú. Potom sa musia rozhodnúť opustiť širokú cestu a s pomocou Pánovou začať hľadať úzku cestu. Ale ako môžu urobiť tento dôležitý krok vo svojom kresťanskom živote, keď im o tom nikto nič nepovie? Pýtam sa: KTO TOTO KÁŽE A VYSVETĽUJE VO SVETLE PÍSMA? A KTO SA NAOZAJ STARÁ O TIE DUŠE? A KTO BUDE PRED PÁNOM ZA TIE OVEČKY ZODPOVEDNÝ AK NIE ICH PASTOR, UČITEĽ, KAZATEĽ?
b) Ako viete, po ktorej ceste kráčate? MUSÍTE MAŤ SVEDECTVO VO VEDOMÍ A V SRDCI, že kráčate po úzkej ceste, tiež znamenia a ovocie, ktoré vás nasledujú! Ak toto nemáte, potom kráčate po širokej ceste. To je tak bolestne jednoduché.
Nikto nekráča po úzkej ceste, aby si toho nebol vedomý! Nikto nekráča po úzkej ceste a porušuje, či ignoruje Slovo Božie bez toho, aby mu to Duch Svätý nedal do svedomia. Nikto nekráča po úzkej ceste bez toho, aby rástol a menil sa vo svojom živote, viere a skutkoch. Nikto nezačína kráčať po úzkej ceste náhodou, bez toho, aby urobil rozhodnutie pre Pána – konať Jeho Vôľu a nie svoju. (Mt. 26:39) To sa vám nikdy „akosi“ nestane. Na úzku cestu sa nezošmyknete, musíte ju nájsť. Nikto nie je spasený „náhodou“ a bez toho, aby si toho bol vedomý. Nikto nemôže byť potešením pre Pána bez toho, aby si toho bol vedomý, majúc svedectvo v srdci, čo je akoby Pánove „razítko“ na potvrdenie toho faktu. Naše vlastné príjemné pocity, nádeje, či predpoklady nie sú postačujúce.
Nikto nekráča úzkou cestou bez prinášania ovocia Ducha! Máte aspoň nejaké ovocie Ducha? Ako rozoznávate svoje ovocie? Je vaše ovocie porovnateľné s popisom v Slove Božom? (Gal. 5:22,23)
* * *
Nasmerovaný som Duchom Pána deklarovať v tomto bode nasledovnú pravdu.
OVOCIE DUCHA NIE JE TO ISTÉ, ANI POROVNATEĽNÉ
S NAŠÍMI HUMÁNNYMI KVALITAMI A CNOSŤAMI!
My máme našu humánnu lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, jemnosť, dobrotivosť, vieru, pokornosť a zdržanlivosť. Môžeme mať hociktoré, alebo všetky z nich. Ale tieto NIE SÚ ovocím Ducha! Oni sú časťou nášho prirodzeného stvorenia, časťou našej karnálnej duše, teda sú duševné a nie duchovné. Ovocie Ducha je duchovné.
Část 5 pokračování bude příští týden
brat Hanola
…