Odosielanie #197 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 1 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
a) Duch Boží nám priniesol a vložil do nášho ducha základ nového nebeského života, ale to, čo pracuje proti tomuto novému nebeskému životu, a to v každom smere, je náš starý hriešny život a celé peklo. Naša stará mentalita je v priebežnom konflikte s novou. Jediná cesta a podmienka, ako ten nový život v duchu môže rásť je, keď smrť pracuje v tom starom živote a ho ničí. Ako môže veriaci zistiť, či sa toto v ňom naozaj deje?
Čím viac prichádzame k Pánovi s otvoreným srdcom, čím viac máme s Ním spoločenstvo, tým viac sa stávame duchovne senzitívny-citlivý a tým zažívame viac agónie, keď činíme skutky vo sfére toho nášho starého života. Ak stále argumentujeme ako sme vždy predtým argumentovali, ak reagujeme na veci, ako sme vždy predtým reagovali na veci, ak sa nedokážeme pozastaviť alebo byť ticho, prestať obraňovať náš imidž, tvrdohlavo nástojiť na svojich presvedčeniach, ak skáčeme druhým do rečí a nenecháme im ani dopovedať, čo nám hovoria, atď., vtedy začneme, alebo by sme mali začať vnímať, že sme buď stále vo sfére nášho starého hriešneho života, alebo do neho občas alebo často klesáme. Aká je naša reakcia? Buď tieto nepríjemné pocity a prípadnú agóniu potlačíme a pokúšame sa na tieto aféry zabudnúť, alebo, keď to naozaj myslíme s Pánom vážne, budeme sa snažiť „niečo urobiť“. Budeme si v budúcnosti dávať väčší pozor, naše postoje a chovanie meniť, alebo s celou našou prirodzenou inteligenciou sa budeme snažiť vidieť a chápať, čo Pán vlastne chce. Možno sa k Nemu aj obrátime s prosbou, aby nám ukázal, čo máme robiť. A Pán nám neukáže nič! On nás fakticky môže v našich nepríjemných pocitoch a agónii ponechať aj dlhší čas, pretože je to práve tá agónia, ktorú náš duch a duša prežívajú a doslovne potrebujú, lebo cez ňu potom dôjdeme k duchovného poznaniu a rastu, k duchovnej zmene. Tá duchovná zmena prinesie zmenu charakteru a tá prinesie automatickú zmenu v našom chovaní, hovorení, konaní, pozastavovaní sa, nenástojení, nepresvedčovaní. Toto Pán nedosahuje žiadnou našou jednoduchou modlitbou ani žiadnym jednorázovým aktom, ani našou úprimnou snahou „dávať si nabudúce väčší pozor“, aby sme naše chovanie „vylepšili“, ale procesom odumierania starého charakteru. Pretože, MY SAMI SEBA ZMENIŤ NEDOKÁŽEME ani tou najúprimnejšou modlitbou, či snahou.
Čiže, odpoveď Pánova je – vydrž, nestrácaj nádej ani vieru, dôveruj, že Ja viem, čo robím, ako robím, prečo robím a kedy dokončím, ty to nevieš… a Ja ti to vlastne nemôžem slovami vysvetliť. Pán dovoľuje aj to, aby sme sa stále válali v hnoji nášho starého človeka, dovoľuje, aby sme do neho občas alebo často padali a boli frustrovaní, znechutení, stáli zoči-voči beznádeji, aj nevere a nedôvere voči Pánovi, ktorý nás stvoril aj spasil! My sa dočasne môžeme stať akoby „pohanmi“, ktorí tiež neveria a nedôverujú v Boha! U každého z nás to trvá inú dĺžku času a stupňa agónie pokiaľ prídeme k sebe, zobudíme sa a začneme jasne vidieť v našom duchu, akí sme boli neveriaci a nedôverčiví, ba aj somári voči Nášmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi! Zistíme, že to je fakticky absolútne, vyložene a stopercentne nelogické, aby sme nedôverovali, neverili a neoddali sa do rúk Toho, čo nás stvoril a spasil zo zla a večnej smrti! Pravda?
b) Ale po určitom potrebnom časovom odstupe nevera, nedôverčivosť, tvrdohlavosť, aj tá agónia a súženie, aj chaos a nechápavosť zmiznú bez toho, aby sme sa my k tomu nejako pričinili, a my sa akosi zrazu a neočakávane ocitneme vo sfére pokoja a oddychu. My síce nie sme si celkom istí, či teraz vidíme viac, než predtým. Zaiste nevidíme to, čo sme chceli vidieť ani nerozumieme tomu, čo sme chceli v našej hlave rozumieť, ale sme si úplne istí, že stres a agónia pominuli, lebo to dokážeme aj vnímať a pociťovať. Začíname bezdôvodne vnímať, že my teraz máme čosi nové, čo v nás nebolo a máme toho nového viac, nové chápanie, plnšiu znalosť, nie mentálnu, technickú znalosť, ale máme od Pána novú znalosť a chápanie v našom duchu. Náš duch povyrástol, zmocnel, zväčšil sa, obohatil sa… a my nevieme AKO. A my sme AKOSI zpoznali Pána Ježiša do väčšej hĺbky a krásy a svätosti a spravodlivosti Jeho Charakteru, Jeho Mysle a Srdca… a tiež nevieme AKO!
Nedôverovať takejto Božskej Osobnosti kedykoľvek v budúcnosti sa nám teraz zdá nielen totálne absurdné a stupídne, ale absolútne nemožné. Či to nie je pokrok a rast nášho nového človeka a života? URČITE JE. Osobnosť nášho ducha vzrástla. A my sme sa k tomu nedostali mentálnym vysvetľovaním, ani diskusiami, ani čítaním Biblie, ani našimi modlitbami, aby nás Pán z tej agónie vyslobodil, ale práve tou agóniou našej nevery, nedôverčivosti a stupídnosti, ktorú Pán dovolil a Svojou Múdrosťou a Milosťou naprojektoval, sme všetko toto dosiahli. Naše prsty, ani hlava v tom nehrali žiadnu rolu.
Je mnoho veriacich, ktorí sa mnoho rokov lopotili ako deti Božie predtým, než konečne došli do pokoja a mieru spočívajúcom v jednoduchej dôvere v Pána Ježiša Krista. Ich predošlý kresťanský život bol pre nich sklamaním, húsenkovou „hore-dolu“ dráhou a oni sa nemohli dostať do pokoja a spokojnosti hoci boli vykúpení mnoho rokov. Takíto veriaci sa stále museli boriť za niečim hoci aj nevediac za čím, stále boli niečim zaťažení, znepokojení, v napätí, nervózni, nedôverčiví, ustrašení, podozrievaví, nestáli, nespokojní, všetko vo svojej telesnosti. Neboli si ani istí, či ich kresťanský život môže byť úspešný, a či ich vykúpenie bolo naozaj pravdivé, alebo len taký sebaklam. Ich duše nemohli nájsť pokoj a spokojnosť, lebo nikdy nepoznali tajomstvo odkiaľ naozajstná spokojnosť pramení. Prameň spokojnosti a pokoja spočíva v našej spokojnosti s Pánom Ježišom Kristom, NIE v spokojnosti s tým, čo my sme, čo máme, čo sme sami dosiahli, ako vidíme samých seba, naše slabosti, nedostatky, hriešnosť, našu „beznádejnosť“. Sebazkúmanie nás nikdy nevedie k úspechu a spokojnosti, práve naopak, vedie nás ku väčším problémom.
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >