Odosielanie #199 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 3 – Tatry 2015 Základné Du­chov­né Fakty

Veľká väčšina nášho kresťanstva je, ľudovo povedané, „z druhej ruky“. Takmer nič nie je pre nás originálne, prevzaté priamo od Pána do nášho ducha a srdca, čosi, čo sme prevzali od Neho po dlhých hodinách meditovania pred Ním, po „práci, pote a slzách“ našej duše, po namáhaní sa a borení sa a hľadaní pravdy a spravodlivosti pred Pánom, alebo spolu s Ním. Preto takmer všetko, čo v kresťanstve máme „nie je nutne naše vlastné“, ale sme to obdržali od niekoho iného, niekde inde. Mohli sme to obdržať od jednotlivcov, alebo v seminároch, či v teologických fakultách, alebo čítaním spústy kníh. Obdržali sme a uverili sme to, čo iní veria a čo oni tiež dostali od iných. Nebol by v tom až taký tragický pro­blém, keby to bola rýdza pravda a rýdza viera, ale to, čo sme obdržali a uverili sme si NIKDY neoverili, či to je tak, či to súhlasí s Písmom, či je Pán s tým spokojný. Nemáme o tom ani vlastné skúsenosti na vlastnej koži. My teda môžeme niesť so sebou „kufor“ plný vecí, ktoré nie sú naše! Keď sa ma kedysi v minulosti na letišti pýtali, či som ten kufor balil sám, bol som najprv prekvapený až kým som si neuvedomil, že keby ho balil niekto iný, mohol by tam pribaliť bombu, ktorá v určitej výške môže vybuchnúť a teda môj život aj životy spolucestujúcich boli v nebezpečenstve. Presne toto isté sa deje i v duchov­nom svete, kde „kufor“ je moja duša a v nej môžu byť uskladnené „duchovné bom­by“ kto­ré ohro­zujú nielen môj život, ale aj životy mojich spolublížnych, lebo v určitej „výške“, za určitých podmienok, oni môžu „vybuchnúť“.

Aké sú tie „duchovné bomby“? Každá lož, každá nespravodlivosť, každé zlo, každá neprá­vosť je oso­bitná bomba, ktorá v našej duši „tiká“, teda je načasovaná, ona (ten hriech) jed­ného dňa „vybuchne“ (nás nájde – 4M. 32:33), a my nemáme o tom ani potu­chy! Či to je príjemná situácia? A dôvod je jednoduchý – my sme náš kufor nebalili sami! Keď Pilát vstúpil do súdnej siene a pýtal sa Ježiša: „Či si ty ten Kráľ Židov­­ský?“ Pán Ježiš mu na to odpovedal otázkou: „Hovoríš to ty sám zo seba, alebo ti to iní povedali o Mne?“ (Jn. 18:33,34) Či sa Pán tu nedotkol jadra tej istej veci? Ani Pilát „nebalil svoj kufor“, ale prijal všetko, čo mu tam iní zabalili a na základe tých falošných výpovedí a lží a ohová­ra­nia a ostatného svinstva, čo mu tam Kristovi nepriatelia nabalili, na tom základe Krista neoslobodil, hoci mal na to autoritu aj morálne právo, ale Ho vydal na ukri­žovanie. Dnes sa v Cirkvi deje presne to isté! Keď sa niečo pýtate veriaceho z kongregá­cie alebo aj z vodcovstva, on vás odsú­di bez mihnutia oka na základe toho, čo on o vás počul od iných a bez toho, aby si pravdu overil a hľadal spravodlivosť! Čiže, mnohí dnešní veriaci aj s ich vedúcimi sú Novozákonní Piláti! Potom, prečo sa čudujeme, že Cirkev je v takom hroz­nom stave? Pán si želá, aby sme aspoň my neboli Piláti, ale aby sme za každých okolností posudzovali spravodlivo a podľa pravdy (Žm. 15:1-5).

Dnešné kresťanstvo prináša Pánovi hanbu, potupu a odmietnutie Jeho Pravdy a Spravodli­vosti. Ono je čírym organizovaným „náboženstvom“, nemá v sebe žiadneho Života Krista. Jedine Život Krista dokáže skúšať a overovať si, čo je v našom „kufri“, aké je naše chova­nie, mravy, správanie sa, naša reč, náš vzhľad, náš vplyv na iných, láskavosť, zdvorilosť, úprimnosť, otvorenosť ale­bo nedostatok týchto vecí i cností, nedostatok pravdy a spra­vod­li­vosti, atď. Tento druh života nemožno kúpiť v kresťanských kníhkupectvách, ani v kosto­loch, tento život sa nedá zaobstarať lacno na trhu, alebo od iných predavačov, ani on nie je ako „pršiplášť“, ktorý si preho­dí­me na seba, len keď prší. Ten Život je tvarovaný, tepa­ný, vypraco­vávaný, modelovaný, aj vypaľovaný v dušiach tých, ktorí ho majú. Poznanie Pána z „prvej ruky“, z ORIGINÁLU, má nevysloviteľné veľkú hodnotu a vzácnosť. Napokon nám Pán jas­ne hovorí: „Skúšajte a dokážte všetky veci“ (1Tes. 5:21).

e) Všetok náš tréning, výchova, výučba, výcvik, drezúra, školenie, teda všetko, čo prichá­dza z rúk Pána, je duchovného rázu a deje sa na duchovnom poli a deje sa za jedným a tým naj­hlavnejším účelom – zmeniť nás na duchovne živých, duchovne efektívnych a du­chovne mú­drych veriacich, lebo toto je jediná efektívnosť, čo má u Pána hodnotu a účel. My môžeme študovať or rána do večera, dosiahnúť kopu akademických titulov, čítať hro­mady kníh, môžeme aj pracovať ako včeličky a nemať v duši Života Kristovho a teda ani žiadne ovocie Jeho Ducha, čiže, oleja (Mt. 25:8-12). Jedine naša duchovná efektívnosť, krá­čanie s Bohom, naše poznanie Pána sú jediné hodnoty, ktoré sa u Boha počítajú, čo priná­šajú úžitok, výsledky, ovocie… všetko ostatné vedie na duchovný cintorín.

Tie najcennejšie hodnoty v našom kresťanskom živote sú naše životné testy, ťažkosti, ob­do­bia nášho utrpenia, súženia, úzkosti, nechápavosti, neschopnosti, slabosti cez ktoré nás Pán prevádzal, kde Pán „nedbal“ na naše modlitby, žiadosti, túžby, kde nás proti našej vôli a túžbe držal na pustatine, nedal nám ani prácu, „priviazal“ nás buď k ne­činnosti ale­bo k tomu, čo sa nám vôbec nepáčilo a nechcelo robiť; dovolil, aby sa nám prihodil nejaký úraz či choroba, kto­rá na nás „padla z modrého neba“, atď. Toto sú tie najcennejšie skúš­ky v ce­lej našej histórii – ak by sme to len boli vedeli a tomu rozumeli! Fakt, že Pán v tých ob­do­biach ne­re­alizoval naše plány a vízie, „nepočúval na naše modlit­by“, ale nás prevá­dzal cez ťažké časy nečinnosti aj trápenia, či už fyzického alebo aj duševného, má úžasný vý­znam, úžasnú hodnotu! Toto my ale absolútne nevidíme a tomu nerozumieme pokiaľ sme cez takéto skúšky Pána už pred­tým ne­preš­li a neuvideli a neskú­sili ich duchovný význam, ich ovocie a efekt na našej osobnosti.

Keď sa nám teda prihodí nejaké nepredvídané utrpenie, niečo nepríjemné, neočakávané, nepochopiteľné problémy alebo prekážky na našej ceste, mimoriadne zaťažujúce skúšky našej duše, či tela, dokonca aj „beznádejné“ situácie, hocičo, čo by sme nikdy neočakáva­li, čomu vôbec nemusíme rozumieť – je treba vydržať dôverou v Pána a vierou, že ON VIE čo robí, aj prečo to robí – my to nevieme. ON NIE JE V NAŠICH RUKÁCH – MY SME V JEHO RUKÁCH. On nás nenechal na pospas okolnostiam a vie o každej maličkosti nášho života fyzického, duševného aj duchovného. My Mu budeme neskôr aj za toto všetko veľmi povďační. Nebu­deme netrpezliví, ani šom­rať na Pána ani mať s ním dlhé polemiky, ani sa na Neho hnevať ani sa sťažovať: „Ja tu sedím, nič nerobím, môj život sa mi stráca pred nosom“. V bu­dúc­om živote prestaneme po­važovať tieto incidenty a skúsenosti za bezhodnotné, našu nečin­nosť ako márnenie času, ani nebudeme mať postoj: „Budem rád, keď toto už bude za mnou“. Lebo budeme schop­ní začať vidieť a chápať v duchu, že toto je čas na rast a zdo­­ko­naľova­nie nášho ducha pod­­ľa Vôle Boha Všemohúceho Jeho Cestou, a nie podľa našej vôle a našou cestou. TOTO JE NAŠA SPÁSA, naše zdokonaľovanie; tento rast a vývoj náš­ho ducha je najdô­ležitejšou vecou pre náš budúci život, pre našu budúc­nosť a pre našu služ­bu Pá­no­­vi. My nikdy ne­budeme mať pred Pánom väčšiu hodnotu, než je miera našej du­chov­­nosti, duchovného ži­vota a poznania. A to je tiež miera Osobnosti Krista v našej oso­be (Ef. 4:13). A toto hore­uvedené sú len povrchové zále­žitosti, do hĺbky pôjdeme neskôr.

<><><>

POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN

brat  Hanola

…

< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >