Odosielanie #200 – Časť 11 – Niektoré fakty duchovnej práce – sekcia 4 – Tatry 2015 Základné Duchovné Fakty
f) Veriaci často hovoria, že ich motívy, zámery, plány a skutky sú podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia správne, úprimné, pravdivé a určené pre vinicu Pánovu. No málokto z nich vidí a dokáže spravodlivo posúdiť sám v sebe, čo je v ich pozadí, z čoho pramenia, pretože málokto vidí a dokáže spravodlivo posúdiť v akom duchu tie motívy, zámery, plány a skutky boli počaté a vykonané (Pr. 16:2/ Rim. 7:2). My nikdy nebudeme schopní vidieť samých seba skrz-naskrz, preto nemôžeme nikdy s určitosťou hovoriť o dobrote alebo čistote našich motívov. Život v našej duši je taká zmiešanina, že nikdy nevieme, či v ňom stojíme na bezpečnej pôde. Naša duša je viac než schopná viesť nás do podvodov najrôznejšieho druhu. Kedykoľvek žijeme len vo sfére nášho duševného života a snažíme sa ho uplatňovať a rozvíjať, rozvíjame to, čo je schopné viesť nás do najväčších zmätkov, nesúladov, protirečení, zmiešanín a hriešnosti. To je tiež príčina, prečo sa aj Cirkev dostala do takého chaosu a tragédie, kde sa zrodila aj idea, že keď sa odovzdáš Bohu, On si ťa vezme a použije ťa. Stačí zasvätiť našu bytosť Pánovi a ísť a slúžiť Mu… našim „zasväteným starým človekom“. To je totálne a absolútne bláznovstvo a je totálne proti Slovu Božiemu. Výsledok je, že máte celé húfy ľudí vo vinici Pánovej a v cirkvách po celom svete, ktorí Mu ale „slúžia“ v energii telesnosti, v emóciách telesnosti, v rozmýšľaní, dôvodňovaní, presvedčovaní a v rozumovaní telesnosti. Skúste sa s nimi stretnúť, stáť im v opozícii alebo ich sklamať a stretnete ZLO, okúsite niečo veľmi zlé, budete čeliť bojachtivému duchu, rozdeleniu, rozkolu, odpadlíctvu, nezáujmu, rozptyľovaniu, obviňovaniu, arogancii a niekedy aj otvorenému nepriateľstvu (Gal. 4:16).
Či vidíme, akú pohromu a pustošenie dokáže diabol vytvoriť v organizácii, ktorá sa volá Cirkev pretože ľudia s najlepšími zámermi a načistejšími motívmi slúžia Pánovi celou svojou inteligenciou, svojou silou, svojim rozumovaním a chápaním a svojími emóciami? Oni doteraz nezistili, že Boh zatvoril dvere starému stvoreniu! Že Kristus Svojou smrťou zničil celé staré stvorenie! Že naša najväčšia potreba je byť vyslobodení zo seba samých a DO Krista. O Kristovi hovoria a kážu, ale žijú mimo Neho. Pán povedal: „Na toho človeka upriem zrak, veru na toho, ktorý je chudobný a skrúšeného ducha, a ktorý sa trasie pri Mojom Slove“ (Iz. 66:2). Na koho Pán uprie Svoj zrak? Na toho, čo stále verí a hovorí: „Ja mám pravdu, všetko viem, nikto mi nemá čo povedať“?, alebo na toho, čo povie: „Ja sa môžem mýliť, ako možno nikdy predtým, niet ničoho nesprávneho, žiadnej krivdy, ani hriechu, ani neprávosti, ktoré by som v sebe samom nebol schopný konať kedykoľvek mi Kristus ukáže, že stojím mimo Neho“. A ako vieme, že sme skrúšeného ducha, keď nášho ducha nemusíme vôbec poznať? A kedy sme sa naposledy „triasli“ pri Slove Božom, ak vôbec niekedy? A kedy Slovo Božie vzťahujeme na seba a používame Ho ako zrkadlo, kde sa môžeme vidieť cez oko Pánovo?
My Bibliu berieme ako učebnicu, knihu, ktorá je na mnohých miestach zaujímavá a na mnohých iných miestach môže byť totálne nepochopiteľná alebo aj nudná, či unavujúca. Tak sa na Bibliu díva naša hlava. Biblia je ale SLOVO Božie a to nie je kniha, to je OSOBA (Jn. 1:1). Keď teda máme pri sebe Bibliu, máme pri sebe OSOBU Krista, ktorý pri nás nemôže byť telesne, preto je pri nás Svojim Duchom; a pre tých, ktorý Ducha nevnímajú, je pri nás tiež „na papieri“. Keď vám snúbenica z Ameriky napíše list do Európy, ona je pri vás „na papieri“. Keď ten list čítate, predstavujete si ju, cítite jej prítomnosť, nečítate jej list ako noviny. Pravda? Keď čítame Bibliu, mali by sme vnímať prítomnosť Krista a nečítať ju ako noviny. Kedykoľvek si uvedomíme, že Stvoriteľ Neba a Zeme, aj náš vlastný Stvoriteľ a Spasiteľ, stojí pri nás a OSOBNE k nám hovorí, nikdy by sme Bibliu nečítali ako noviny, vtedy by sme ju naozaj čítali s bázňou a trasením.
g) Podobenstvá, ako časti Slova, boli Pánom vyslovované, aby nám dal úžasné duchovné pravdy, ktoré my síce môžeme chápať mentálne, ale ich hĺbku, šírku a výšku nikdy neuvidíme pokiaľ nám Pán neotvorí Písma, aby sme videli a chápali duchovne (Mt. 13:13/ Lk. 24: 16,31,32). Chcem tu uviesť jedno špecifické Podobenstvo, ktoré má veľmi široký význam pre nás hlavne v tomto čase konca dejín. Je to Podobenstvo o horčičnom zrnku (Mt. 13:31,32) a o jeho význame pre nás. Horčičné zrnko vo svojom prirodzenom stvorení nikdy nevyrastie na strom pretože ono vo svojej prirodzenosti nie je stromom. Ono sa môže stať stromom jedine, keď ho zoberie do ruky človek a kultivuje ho a rozvíja ho človek sám. Človek je schopný použitím umelých prostriedkov urobiť veľkým to, čo je podľa prírody malé. Takéto umelé zväčšovanie reprezentuje prácu človeka a nie Pána cez prírodu.
Pán nám tu prorokuje, že takéto procesy sa budú diať v budúcnosti až do konca veku. Človek zoberie do vlastných rúk veci Kráľovstva Nebeského a urobí ich niečim velikým, omnoho väčším, než sú oni vo svojej prirodzenosti. Toto tiež znamená, že v budúcnosti príde umelý a abnormálny vývoj a rast aj do samotného kresťanstva, ktoré sa stane veľkým stromom a každý druh vtáctva bude mať hniezda v jeho konároch. Viete, koľko druhov všelijakých „vtákov“ je dnes v kresťanstve a nazývajú sa kresťanmi, hoci nimi nie sú a nikdy neboli? Kresťanstvo, ako ho dnes poznáme, pokrýva takmer hocičo, čo si viete predstaviť. A Pán Ježiš poukazoval na fakt, že to je zlo a že je to práca zla. Vtáci v Písme vždy reprezentujú niečo zlé. Príkladom tohoto Podobenstva sú aj dnešné tzv. mega-zbory, kde sú desaťtisíce ľudí v rôznych halách alebo aj na štadiónoch, kde je spústa čudných vtákov (zlých duchov) a nič dobrého sa tam nedeje. To nikdy nebolo, ani nebude Telo Kristovo, ani žiadna Jeho časť!
<><><>
POKRAČOVANIE NA BUDÚCI TÝŽDEN
brat Hanola
…
< Spoj na brožúru Základné duchovné fakty pozemské a nebeské – 2015 >